Romani: New Testament

Slovakian

Psalms

109

1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, nemlč!
2Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.
3Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.
4Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.
5A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.
6Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.
7Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.
8Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.
9Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!
10Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.
11Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.
12Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.
13Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!
14Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!
15Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,
16pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.
17A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.
18A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.
19Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.
20To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.
21Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!
22Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.
23Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.
24Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.
25A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.
26Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,
27aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!
28Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.
29Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!
30Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,
31pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.