1Alef. Blahoslavení bezúhonní čo do svojej cesty, tí, ktorí chodia v zákone Hospodinovom.
2Blahoslavení, ktorí ostríhajú jeho svedoctvá, ktorí ho hľadajú celým srdcom.
3Tí pravda nerobia neprávosti, ale chodia po jeho cestách.
4Ty si prikázal veľmi ostríhať svoje nariadenia.
5Bárs by tak stály moje cesty, aby som ostríhal tvoje ustanovenia!
6Vtedy sa nebudem hanbiť, keď budem hľadieť na ktorékoľvek tvoje prikázanie.
7Oslavovať ťa budem v úprimnosti srdca, keď sa budem učiť súdom tvojej spravedlivosti.
8Budem ostríhať tvoje ustanovenia, len ma nikdy neopusti.
9Bét. Čím očistí mládenec svoju stezku? Tým, že sa bude chovať podľa tvojho slova.
10Hľadám ťa celým svojím srdcom; nedaj mi zablúdiť od tvojich prikázaní!
11Vo svojom srdci som ukryl tvoju reč, aby som nezhrešil proti tebe.
12Požehnaný si ty, Hospodine; vyuč ma svojim ustanoveniam!
13Svojimi rtami budem rozprávať všetky súdy tvojich úst.
14Na ceste tvojich svedoctiev sa radujem ako jakémukoľvek bohatstvu.
15Rozmýšľam o tvojich nariadeniach a hľadím na tvoje stezky.
16Kochám sa v tvojich ustanoveniach; nezabudnem na tvoje slovo.
17Gimel. Učiň svojmu služobníkovi to dobrodenie, aby som, kým len žijem, ostríhal tvoje slovo.
18Odkry moje oči, aby som videl divy z tvojho zákona.
19Pohostín som na zemi; nezakry predo mnou svojich prikázaní.
20Moja duša hynie túžbou po tvojich súdoch každého času.
21Pokarhal si pyšných, zlorečených, ktorí blúdia od tvojich prikázaní.
22Odvaľ so mňa potupu a opovrženie, lebo pozorujem na tvoje svedoctvá.
23I keby kniežatá sadly do rady a shováraly sa proti mne, tvoj služobník i tak bude rozmýšľať o tvojich ustanoveniach.
24Aj tvoje svedoctvá sú mojimi rozkošami, mojimi radcami.
25Dalet. Moja duša ľne ku prachu; oživ ma podľa svojho slova.
26Vyrozprával som svoje cesty, a vyslyšal si ma; vyuč ma svojim ustanoveniam!
27Daj mi rozumieť ceste svojich nariadení, a budem rozmýšľať o tvojich divoch!
28Moja duša sa rozplýva v slzách od zármutku; občerstvi ma podľa svojho slova!
29Odstráň odo mňa cestu falše a daj mi svoj zákon z milosti!
30Vyvolil som cestu pravdy; predložil som pred seba tvoje súdy.
31Ľnem ku tvojim svedoctvám; Hospodine, nedaj, aby som sa musel hanbiť!
32Pobežím cestou tvojich prikázaní, keď rozšíriš moje srdce.
33Hé. Vyuč ma, Hospodine, ceste svojich ustanovení, a budem na to pozorovať až do konca.
34Daj mi rozumieť, a budem pozorovať na tvoj zákon a budem ho ostríhať celým srdcom!
35Daj, aby som išiel chodníkom tvojich prikázaní, lebo v tom mám svoju záľubu.
36Nakloň moje srdce ku svojim svedoctvám a nie k lakomstvu!
37Odvráť moje oči, aby nehľadely na márnosť; obživ ma na svojej ceste!
38Učiň, aby stálo tvojmu služobníkovi tvoje slovo, ktoré stojí podľa tvojej bázne.
39Odvráť odo mňa potupu, ktorej sa bojím, lebo tvoje súdy sú dobré.
40Hľa, túžim po tvojich nariadeniach. Oživ ma vo svojej spravedlivosti.
41Vav. A nech prijde na mňa tvoja rôzna a mnohá milosť, Hospodine, tvoje spasenie podľa tvojej reči!
42A dám odpoveď tomu, ktorý ma potupuje; lebo sa nadejem na tvoje slovo.
43A nevytrhni z mojich úst slova pravdy nikdy; lebo očakávam na tvoje súdy.
44Budem ostríhať tvoj zákon vždycky, na veky vekov,
45a budem chodiť v slobode, lebo sa dopytujem tvojich nariadení.
46Budem hovoriť o tvojich svedoctvách pred kráľmi a nebudem sa hanbiť
47a budem sa kochať v tvojich prikázaniach, ktoré milujem.
48Budem pozdvihovať svoje ruky k tvojim prikázaniam, ktoré milujem, a budem rozmýšľať o tvojich ustanoveniach.
49Zajin. Pamätaj na slovo, dané svojmu služobníkovi, na ktoré si mi kázal čakať.
50To je moja potecha v mojom trápení, že ma oživí tvoja reč.
51Pyšní sa mi až veľmi vysmievajú, no, neuchýlim sa od tvojho zákona.
52Pamätám, Hospodine, na tvoje súdy, jaké boly od veku, a teším sa.
53Hrôza ma pochytila pre bezbožníkov, ktorí opúšťajú tvoj zákon.
54Tvoje ustanovenia sa mi staly piesňami v dome môjho pútnictva.
55Rozpomínam sa vnoci na tvoje meno, Hospodine, a ostríham tvoj zákon.
56To mi je ztadiaľ, že pozorujem na tvoje nariadenia.
57Chet. Hospodine, povedal som, že mojím dielom je ostríhať tvoje slová!
58Hľadám pokorne tvoju tvár celým srdcom; zmiluj sa nado mnou podľa svojej reči!
59Rozvážil som v mysli svoje cesty a obrátil som svoje nohy k tvojim svedoctvám.
60Ponáhľam sa a neváham ostríhať tvoje prikázania.
61Povrazy bezbožných ma obňaly; ale som nezabudol na tvoj zákon.
62O polnoci vstávam, aby som ťa oslavoval pre súdy tvojej spravedlivosti.
63Som spoločníkom všetkým, ktorí sa ťa boja, a tým, ktorí ostríhajú tvoje nariadenia.
64Tvojej milosti, Hospodine, je plná zem. Vyuč ma svojim ustanoveniam!
65Tet. Dobre si učinil so svojím služobníkom, Hospodine, podľa svojho slova.
66Vyuč ma dobrému súdu a známosti, lebo verím tvojim prikázaniam.
67Dokiaľ som nebol snížený, blúdil som; ale teraz ostríham tvoju reč.
68Ty si dobrý a činíš dobre. Vyuč ma svojim ustanoveniam!
69Pyšní vymýšľajú na mňa lož, ale ja pozorujem celým srdcom na tvoje nariadenia.
70Ich srdce stučnelo jako sadlo, ale ja sa kochám v tvojom zákone.
71Dobré mi je to, že som bol trápený, aby som sa naučil tvojim ustanoveniam.
72Zákon tvojich úst mi je lepší než tisíce zlata a striebra.
73Jod. Tvoje ruky ma učinily a sformovaly; daj mi rozumieť, aby som sa naučil tvojim prikázaniam,
74aby, keď ma budú vidieť tí, ktorí sa ťa boja, radovali sa, že očakávam na tvoje slovo.
75Viem, Hospodine, že tvoje súdy sú spravedlivé, a že to bola vernosť, keď si ma ponížil.
76Nech mi je už tedy, prosím, tvoja milosť na potešenie podľa tvojej reči, ktorú si povedal svojmu služobníkovi.
77Nech prijdú na mňa tvoje zľutovania, aby som žil; lebo tvoj zákon je mojou rozkošou.
78Nech sa hanbia pyšní, lebo ma falošne obviňovali z krivdy; ale ja rozmýšľam o tvojich nariadeniach.
79Nech sa navrátia ku mne tí, ktorí sa ťa boja a ktorí znajú tvoje svedoctvá.
80Nech je moje srdce bezúhonné v tvojich ustanoveniach, aby som sa nemusel hanbiť.
81Kaf. Moja duša hynie túžbou po tvojom spasení; očakávam na tvoje slovo.
82Moje oči hynú žiadosťou po tvojej reči, a hovorím: Kedyže ma už potešíš?
83Lebo som už sťa kožená nádoba v dyme; avšak nezabudol som na tvoje ustanovenia.
84Koľkože je dní tvojho služobníka?! A tak kedyže už vykonáš súd nad tými, ktorí ma prenasledujú?
85Pyšní mi vykopali jamy, čo nie je podľa tvojho zákona.
86Všetky tvoje prikázania sú pravda; lož je to, pre čo ma prenasledujú; pomôž mi!
87Málo chýbalo, čo by mi boli urobili koniec na zemi; ale ja som neopustil tvojich nariadení.
88Obživ ma podľa svojej milosti, a budem ostríhať svedoctvo tvojich úst.
89Lamed. Hospodine, tvoje slovo stojí na veky na nebesiach.
90Tvoja pravda na pokolenie a pokolenie; pevne si postavil zem, a stojí.
91Všetko to stojí dnes podľa toho, jako si ty usúdil; lebo to všetko sú tvoji služobníci.
92Keby tvoj zákon nebol mojou rozkošou, už by som bol dávno zahynul vo svojom trápení.
93Nikdy nezabudnem tvojich nariadení, lebo nimi si ma obživil.
94Tvoj som ja; zachráň ma, lebo zpytujem tvoje nariadenia.
95Bezbožníci očakávali na mňa, aby ma zahubili; ale ja uvažujem o tvojich svedoctvách.
96Každej veci dokonalej vidím koniec; ale tvoje prikázanie je veľmi široké.
97Mem. Ako veľmi milujem tvoj zákon! Každého dňa je on mojím premýšľaním.
98Tvoje prikázanie ma robí múdrejším nad mojich nepriateľov, lebo ono je mojím na veky.
99Rozumnejší som nad všetkých svojich učiteľov, lebo tvoje svedoctvá sú mojím rozmýšľaním.
100Som opatrnejší ako starci, lebo pozorujem na tvoje nariadenia.
101Zdržujem svoje nohy od každej zlej cesty, aby som ostríhal tvoje slovo.
102Neuchyľujem sa od tvojich súdov, lebo ma ty vyučuješ.
103Ó, jaké sladké sú mojim ďasnám! Tvoja reč sladšia ako med mojim ústam.
104Z tvojich nariadení nadobúdam rozumu, preto nenávidím každú cestu falše.
105Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.
106Prisahal som a dodržím, že budem ostríhať súdy tvojej spravedlivosti.
107Som náramne strápený, Hospodine, obživ ma podľa svojho slova.
108Prosím, Hospodine, nech sú ti príjemné dobrovoľné obeti mojich úst, a vyuč ma svojim súdom!
109Moja duša je stále v mojej ruke, ale som nezabudol na tvoj zákon.
110Bezbožní mi dali na cestu smečku; no, nezablúdil som od tvojich nariadení.
111Za dedičstvo som vzal tvoje svedoctvá na veky, lebo sú radosťou môjho srdca.
112Naklonil som svoje srdce činiť tvoje ustanovenia na veky do konca.
113Samech. Ľudí, rozdelených srdcom, nenávidím; ale milujem tvoj zákon.
114Mojou skrýšou a mojím štítom si ty; očakávam na tvoje slovo.
115Odstúpte odo mňa, zlostníci, aby som pozoroval na prikázania svojho Boha.
116Podopri ma podľa svojej reči, aby som žil, a nedaj, aby som bol zahanbený vo svojej nádeji.
117Posilňuj ma, a budem zachránený a budem vždy hľadieť na tvoje ustanovenia.
118Zavrhneš všetkých, ktorí blúdia od tvojich ustanovení, lebo ich chytrosť je lživá.
119Odpraceš všetkých bezbožníkov zeme jako trosky, a preto milujem tvoje svedoctvá.
120Moje telo dreveneje od strachu pred tebou, a bojím sa tvojich súdov.
121Ajin. Činím súd a spravedlivosť; nevydaj ma mojim utlačovateľom.
122Daj záruku za svojho služobníka na jeho dobré, aby ma neutláčali pyšní.
123Moje oči hynú túžbou po tvojom spasení a po reči tvojej spravedlivosti.
124Učiň so svojím služobníkom podľa svojej milosti a vyuč ma svojim ustanoveniam!
125Som tvojím služobníkom; daj mi rozumieť, aby som znal tvoje svedoctvá.
126Čas konať pre Hospodina; zrušili tvoj zákon.
127Preto milujem tvoje prikázania viac ako zlato a viacej než najlepšie zlato.
128Preto uznávam za správne všetky tvoje nariadenia o všetkom a nenávidím každú cestu falše.
129Pé. Predivné sú tvoje svedoctvá, preto pozoruje moja duša na ne.
130Otvorenie tvojich slov osvecuje; robí prostých rozumnými.
131Otvoril som svoje ústa na široko a dychtím, lebo som žiadostivý tvojich prikázaní.
132Pohliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou podľa toho, jako robievaš tým, ktorí milujú tvoje meno.
133Postav moje kroky a upevni ich vo svojej reči a nedaj, aby nado mnou panovala nejaká neprávosť!
134Vysloboď ma z útisku človeka a budem ostríhať tvoje nariadenia.
135Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho služobníka, a vyuč ma svojim ustanoveniam.
136Potoky vody tečú z mojich očí, pretože neostríhajú tvojho zákona.
137Tsadé. Ty si spravedlivý, Hospodine, a tvoje súdy sú priame.
138Ty si prikázal spravedlivosť svojich svedoctiev a pravdu, veľmi.
139Moja horlivosť ma ničí, keď vidím, že moji protivníci zabúdajú na tvoje slová.
140Tvoja reč je veľmi dokázaná v ohni, a tvoj služobník ju miluje.
141Som malý a opovržený; ale som nezabudol na tvoje nariadenia.
142Tvoja spravedlivosť je spravedlivosťou na veky, a tvoj zákon je pravda.
143Súženie a úzkosť nadišly na mňa; ale tvoje prikázania sú mojimi rozkošami.
144Tvoje svedoctvá budú spravedlivosťou na veky. Daj mi rozumieť a budem žiť.
145Kof. Volám celým srdcom; ozvi sa mi, Hospodine; chcem zachovávať tvoje ustanovenia.
146Volám na teba, zachráň ma, a budem ostríhať tvoje svedoctvá.
147Predstíham svitanie a volám pokorne; očakávam na tvoje slovo.
148Moje oči predstihujú nočné stráže, aby som rozmýšľal o tvojej reči.
149Počuj, prosím, môj hlas podľa svojej milosti, Hospodine; obživ ma podľa svojho súdu!
150Blížia sa tí, ktorí sa ženú za nešľachetnosťou, tí, ktorí sa vzdialili od tvojho zákona.
151Ty si blízky, Hospodine, a všetky tvoje prikázania sú pravda.
152Viem dávno z tvojich svedoctiev, že si ich založil na veky.
153Reš. Vidz moje trápenie a vytrhni ma, lebo som nezabudol na tvoj zákon.
154Rozsúď ty moju pru a vykúp ma! Obživ ma pre svoju reč.
155Ďaleko je spasenie od bezbožníkov, lebo nehľadajú tvojich ustanovení.
156Veľké a mnohé sú tvoje zľutovania, Hospodine; obživ ma podľa tvojich súdov!
157Mnoho je mojich prenasledovníkov a protivníkov; ale neodklonil som sa od tvojich svedoctiev.
158Videl so neverných, a ošklivilo sa mi to, neostríhajú tvojej reči.
159Vidz, že milujem tvoje nariadenia, Hospodine; obživ ma podľa svojej milosti!
160Sumou tvojeho slova je pravda, a na veky bude stáť každý súd tvojej spravedlivosti.
161Šin. Kniežatá ma prenasledujú bez príčiny; ale moje srdce sa strachuje tvojho slova.
162Radujem sa tvojej reči jako ten, kto našiel veľkú korisť.
163Nenávidím falše a mám ju v ohavnosti; ale milujem tvoj zákon.
164Sedemkrát za deň ťa chválim pre súdy tvojej spravedlivosti.
165Mnoho pokoja tým, ktorí milujú tvoj zákon, a niet im, na čom by sa potkli, aby padli.
166Očakávam na tvoje spasenie, Hospodine, a činím tvoje prikázania.
167Moja duša ostríha tvoje svedoctvá, a veľmi ich milujem.
168Ostríham tvoje nariadenia a tvoje svedoctvá, lebo všetky moje cesty sú pred tebou.
169Tav. Nech sa priblíži môj krik pred tvoju tvár, Hospodine! Daj mi rozumieť podľa svojho slova!
170Nech prijde moja pokorná prosba pred tvoju tvár! Vytrhni ma podľa svojej reči!
171Nech moje rty vravia tvoju chválu, lebo ma vyučuješ svojim ustanoveniam.
172Môj jazyk bude ospevovať tvoju reč, lebo všetky tvoje prikázania sú spravedlivé.
173Nech mi je tvoja ruka na pomoc, lebo som si vyvolil tvoje nariadenia.
174Túžim po tvojom spasení, a tvoj zákon je mojou rozkošou.
175Nech žije moja duša a nech ťa chváli, a nech mi pomáhajú tvoje súdy!
176Blúdim, ako ztratená ovca; hľadaj svojho služobníka, lebo som nezabudol na tvoje prikázania.