1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.
2Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
3Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.
4Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.
5Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.
6Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.
7Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
9Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,
10i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.
11A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
12Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.
13Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.
14Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.
15Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
16Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
17A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!
18Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.
19Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!
20Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.
21Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.
22Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.
23Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
24a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.