1Modlitba Dávidova. Počuj, Hospodine, spravedlivosť! Pozoruj, prosím, moje volanie! Nakloň svoje uši k mojej modlitbe, ktorej nehovorím falošnými rtami.
2Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť.
3Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa.
4Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka.
5Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy.
6Ja volám na teba, lebo viem, že ma vyslyšíš, ó, silný Bože! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč!
7Preukáž svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim.
8Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel
9pred bezbožnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú.
10Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.
11Teraz obkružujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem.
12Každý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc.
13Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom,
14od zlých mužov tvoja ruka, Hospodine, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám.
15Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom.