1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov.
2Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.
3Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám vnoci, a niet mi utíšenia.
4Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových.
5V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.
6Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa.
7Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.
8Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou
9a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu!
10No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.
11Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.
12Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo je blízke súženie, a preto, že nieto spomocníka.
13Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili.
14Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.
15Som rozliaty jako voda; rozstúpily sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach.
16Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu smrti.
17Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.
18Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.
19Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.
20Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc!
21Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú!
22Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.
23Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!
24Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!
25Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje.
26Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja.
27Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!
28Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou.
29Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami.
30Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej.
31Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.
32Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.