1Žalm Dávidov. Na teba, Hospodine, volám moja skalo! Nemlč, odvrátený odo mňa, aby sa nestalo, že by si sa mi neozval, a ja by som bol podobný tým, ktorí sostupujú do jamy.
2Počuj hlas mojich pokorných prosieb, keď volám k tebe o pomoc, keď pozdvihujem svoje ruky k najsvätejšej svätyni tvojej svätosti.
3Nezachváť ma a neodvleč s bezbožnými a s tými, ktorí robia neprávosť, ktorí hovoria o pokoji so svojimi blížnymi, kým je v ich srdci zlo.
4Daj im podľa ich skutku a podľa nešľachetnosti ich činov; daj im podľa diela ich rúk; zaplať im to, čo zaslúžili.
5Lebo im nezáleží na tom, aby rozumeli skutkom Hospodinovým a dielu jeho rúk. Rozborí ich a nevybuduje.
6Požehnaný Hospodin, lebo vyslyšal hlas mojich pokorných prosieb!
7Hospodin je mojou silou a mojím štítom; na neho sa nadeje moje srdce, a preto mi bude spomožené, moje srdce bude plesať, a budem ho oslavovať svojou piesňou.
8Hospodin im je silou, a pevnosťou hojného spasenia svojmu pomazanému je on.
9Spas, ó, Hospodine, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo, pas ich a nos ich až na veky!