¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.

²K tebe, Hospodine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel hanbiť, na veky! Vysloboď ma vo svojej spravedlivosti!

³Nakloň ku mne svoje ucho! Rýchle ma vytrhni a buď mi pevnou skalou a ohradeným domom, aby si ma zachránil.

⁴Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď!

⁵Vyveď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pevnosťou.

⁶Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, lebo si ma vykúpil, Hospodine, Bože, silný a verný.

⁷Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina.

⁸Veseliť a radovať sa budem v tvojej milosti, pretože si videl moje trápenie; znal si v súžení moju dušu

⁹a nevydal si ma do ruky nepriateľa a postavil si moje nohy na priestranstve.

¹⁰Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo mi je úzko; moje oko zomdlelo od trápenia, moja duša i celé moje telo.

¹¹Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu.

¹²Pre všetkých a tak mnohých svojich protivníkov som potupou, a svojmu súsedovi zvlášte, a postrachom svojim známym; tí, ktorí ma vonku vídavajú, utekajú predo mnou.

¹³Zabudnutý som ako mŕtvy, ktorý vyšiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu.

¹⁴Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všetkých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu.

¹⁵Ale ja sa nadejem na teba, Hospodine; povedal som: Ty si môj Bôh.

¹⁶V tvojej ruke sú moje časy. Vytrhni ma z ruky mojich nepriateľov a z moci tých, ktorí ma prenasledujú.

¹⁷Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho služobníka; zachráň ma vo svojej milosti!

¹⁸Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umĺknu, vrhnutí do pekla.

¹⁹Nech zanemejú lživé rty, ktoré hovoria na spravedlivého tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní.

²⁰Jaké veľké a mnohé je tvoje dobré, ktoré si ukryl pre tých, ktorí sa ťa boja, to, čo si učinil pre tých, ktorí sa utiekajú k tebe, pred synmi človeka!

²¹Skryješ ich v skrýši svojej tvári pred mätežou človeka; ukryješ ich vo svojom stáne pred svárom jazykov.

²²Požehnaný Hospodin, lebo mi učinil predivnú milosť v ohradenom meste.

²³Ale ja som bol povedal vo svojom predesení: Odrezaný som zpred tvojich očí. Avšak ty si počul hlas mojich pokorných prosieb, keď som volal na teba o pomoc.

²⁴Milujte Hospodina, všetci jeho svätí, lebo Hospodin ostríha verných a hojne odpláca tomu, ktorý robí pýchu.

²⁵Buďte zmužilí, a on posilní vaše srdce, všetci vy, ktorí očakávate na Hospodina!