1Žalm Dávidov. Na upomienku.
2Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti!
3Lebo tvoje strely uviazly vo mne, a tvoja ruka ťažko dolieha na mňa.
4Nieto ničoho celého na mojom tele pre tvoje žehranie, niet pokoja v mojich kostiach pre môj hriech.
5Lebo moje neprávosti sahajú nad moju hlavu; sú jako ťažké bremeno, ťažšie sú než to, čo ja môžem uniesť.
6Moje rany smrdia a tečú hnisom pre moje bláznovstvo.
7Zohnutý som a zronený až veľmi; smutný chodím deň ako deň.
8Lebo moje bedrá sú plné bridu, a nieto celého miesta zdravého na mojom tele.
9Zomdlený som a zdrtený náramne; revem od desu svojho srdca.
10Pane, pred tebou je každé moje želanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou.
11Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; už ani len svetla mojich očí nie je u mňa!
12Tí, ktorí ma ináče milujú, a moji priatelia, ustupujú pred úderom, ktorý ma stihol, a moji blížni stoja zďaleka.
13Tí, ktorí hľadajú moju dušu, kladú mi smečky, a tí, ktorí sa snažia o moje zlé, hovoria o zkaze a celý deň myslia na všelijakú lesť.
14Ale ja som ako hluchý, nečujem, a jako nemý, ktorý neotvorí svojich úst.
15A som ako človek, ktorý nerozumie, a v ktorého ústach niet pokarhania.
16Lebo na teba, Hospodine, očakávam; ty odpovieš za mňa, Pane, môj Bože!
17Lebo som povedal: Aby sa mi neradovali! Keby sa zaklátila moja noha, na veľko by roztvorili svoje ústa proti mne.
18Lebo stojím nahnutý na bok, a moja bolesť je vždycky predo mnou,
19lebo vyznávam svoju neprávosť, strachujem sa pre svoj hriech.
20Ale moji nepriatelia mocnejú v živote, a množia sa tí, ktorí ma nenávidia, vymýšľajú faloš,
21a tí, ktorí odplácajú zlým za dobré, útočia na mňa za to, že sa ženiem za dobrým.
22Neopusti ma, Hospodine, môj Bože! Nevzďaľuj sa odo mňa!
23Pospieš mi na pomoc, Pane, moje spasenie!