1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemá holubica ďalekých krajov. Zlatý žalm Dávidov, keď ho boli jali Filištíni v Gáte.
2Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, lebo človek dychtí po mne, aby ma pohltil, bojujúci tlačí ma každý deň.
3Moji čihajúci protivníci dychtia každého dňa, aby ma pohltili, lebo je mnoho tých, ktorí bojujú proti mne, ty, vysoký Bože!
4V deň, ktorý sa bojím, ja sa nadejem na teba.
5Bohom sa budem chváliť, jeho slovom; na Boha sa nadejem; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť telo?
6Každého dňa prekrúcajú moje slová. Každá ich myšlienka o mne cieli na zlé.
7Schádzajú sa, skrývajú sa, strežú moje päty, jako keď čakali na moju dušu.
8Či za to, že páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Bože, vo svojom hneve!
9Ty si počítal, koľko ráz som sa musel potulovať na úteku. Sober moje slzy do svojej nádoby; lebo či azda nie sú zapísané v tvojej knihe?
10Vtedy sa moji nepriatelia obrátia zpät, v deň, keď budem volať. Lebo to jedno viem - že mám Boha!
11Bohom sa budem chváliť, jeho slovom. Hospodinom sa budem chváliť, jeho slovom.
12Na Boha sa nadejem, nebudem sa báť; čo mi môže urobiť človek?!
13Mám na sebe, Bože, tebe dané sľuby; zaplatím ti obeti chvály,
14lebo si vytrhol moju dušu zo smrti. A či si nezachránil mojich nôh od poklesnutia nato, aby som chodil pred Bohom vo svetle života?!