¹Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Žalm Dávidov.

²Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie.

³Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi.

⁴Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr.

⁵Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi lož. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah.

⁶Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie.

⁷Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa.

⁸Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu.

⁹Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.

¹⁰Púha márnosť sú synovia človeka, lož i synovia mocného muža. Keby ich položil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší než márnosť.

¹¹Nenadejte sa na útisk a na lúpež a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca.

¹²Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, že Bohu je sila.

¹³A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku.