1Žalm Azafov. Áno, dobrý je Bôh Izraelovi, tým, ktorí sú čistého srdca.
2Ale mne by sa bez mála boly pošinuly nohy, a už len málo chýbalo, a boly by sa klzly moje kroky.
3Lebo som závidel bláznom vidiac pokoj a blaho bezbožných.
4Lebo nemajú trápenia do svojej smrti, a ich brucho je vytučené.
5V únavnej práci jako iný smrteľný človek nie sú ani nie sú bití údermi spolu s inými ľuďmi.
6Preto je pýcha ich nákrčníkom, a jako sa niekto odieva rúchom, tak sa oni odievajú ukrutnosťou.
7Ich oko vyzerá z tuku; majú hojnosť všetkého nad pomyslenie srdca.
8Rozpustile sa rúhajú a hovoria v zlobe o útisku; s vysoka hovoria.
9Staväjú svoje ústa proti nebesiam, a ich jazyk chodí po zemi.
10Preto sa sem vracia jeho ľud, a keď sa im vytláča plno vody,
11hovoria: Ako môže o tom vedieť Bôh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť?
12Hľa, títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete, nadobúdajú majetku!
13Nuž tedy je to daromné, že čistím svoje srdce od zlého a umývam svoje ruky v nevine,
14keď som pri tom bitý údermi každý deň a káraný každého rána.-
15Keby som povedal: Budem tak rozprávať, hľa, zaprel by som pokolenie tvojich synov.
16A zase, keď som to chcel vystihnúť rozumom, videlo sa mi to trudným.
17Až keď som vošiel so svätýň silného Boha, vtedy som porozumel, aký bude ich koniec.
18Áno, postavil si ich na klzkých miestach, a spôsobíš to, aby sa zrútili na hromadu.
19Ako bývajú razom obrátení na púšť! Miznú a hynú od hrôz.
20Ako snom, keď sa niekto prebudí, tak ty, ó, Pane, keď sa zobudíš, pohŕdneš ich obrazom.
21Keď sa preto rozhorčovalo moje srdce, a bodalo ma v ľadvinách,
22bol som bez rozumu a nevedel som; jako čo hovädá nerozumejú ničomu, taký som bol u teba.
23A však som bol vždycky s tebou, lebo si ma pojal za moju pravú ruku.
24Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy.
25Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi!
26Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Bôh na veky.
27Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš každého, kto cudzoloží odchádzaním od teba.
28Ale mne je dobre blížiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočišťom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky.