¹Modlitba Dávidova. Nakloň, Hospodine, svoje ucho a vyslyš ma, lebo som biedny a chudobný.

²Ostríhaj moju dušu, lebo si mi dal svoju milosť. Zachráň svojho služobníka, ty, môj Bože, toho, ktorý sa nadeje na teba.

³Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo na teba volám každého dňa.

⁴Rozveseľ dušu svojho služobníka, lebo k tebe, ó, Pane, pozdvihujem svoju dušu.

⁵Lebo ty, Pane, si dobrotivý a hotový odpustiť a máš mnoho milosti pre všetkých, ktorí volajú na teba.

⁶Počuj, Hospodine, moju modlitbu a pozoruj na hlas mojich pokorných prosieb.

⁷V deň svojho súženia volám na teba, lebo ma vyslýchaš.

⁸Nieto takého medzi bohmi, jako si ty, ó, Pane, a niet skutkov, ako sú tvoje.

⁹Všetky národy, ktoré si učinil, prijdú a budú sa klaňať pred tebou, Pane, a budú ctiť tvoje meno.

¹⁰Lebo ty si veľký a činíš divy; ty sám jediný si Bôh.

¹¹Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste, aby som chodil v tvojej pravde, sústreď moje srdce na bázeň svojho mena.

¹²Oslavovať ťa budem, Pane, môj Bože, celým svojím srdcom a tvoje meno budem ctiť na veky.

¹³Lebo tvoja milosť je veľká nado mnou a vytrhol si moju dušu z najhlbšieho pekla.

¹⁴Ó, Bože, pyšní povstali proti mne, a hajno násilníkov hľadá moju dušu, a nepredstavili si teba pred seba.

¹⁵Ale ty, Pane, si silný Bôh ľútostivý a milosrdný, zhovievajúci, mnohej milosti a pravdy.

¹⁶Obráť svoju tvár ku mne a zmiluj sa nado mnou! Daj svojmu služobníkovi svoju silu a zachráň syna svojej dievky!

¹⁷Učiň pri mne znamenie na dobré, čo keď uvidia tí, ktorí ma nenávidia, budú sa hanbiť, že ty, Hospodine, si mi pomohol a potešil si ma.