1Silný Bože pomsty, Hospodine, silný Bože pomsty, zaskvej sa!
2Pozdvihni sa, sudca zeme! Daj pyšným odplatu!
3Až dokedy bezbožníci, Hospodine, dokedy budú plesať bezbožní?
4Vravia a vravia, hovoria spurne; honosia sa všetci činitelia neprávosti.
5Hospodine, depcú tvoj ľud a trápiac ponižujú tvoje dedičstvo.
6Vraždia vdovu a pohostína a siroty zabíjajú
7a hovoria: Nevidí toho Hospodin, ani tomu nerozumie Bôh Jakobov.
8Rozumejte, zhovädilí v ľude! Blázni, kedyže už zmúdriete?
9Či azda ten, ktorý vsadil ucho, nepočuje? Alebo či ten, ktorý utvoril oko, nevidí?
10Či ten, ktorý kázni národy, nebude trestať? Ten, ktorý učí ľudí vedomosti?
11Hospodin zná myšlienky ľudí, že sú márnosť.
12Blahoslavený muž, ktorého otcovsky káraš, Hospodine, a vyučuješ ho zo svojho zákona,
13aby si mu spôsobil pokoj pred dňami zlého, kým sa bezbožnému nevykope jama.
14Lebo Hospodin nepovrhne svojho ľudu a neopustí svojho dedičstva.
15Lebo súd sa navráti k spravedlivosti, a za ním pojdú všetci úprimného srdca.
16Kto by bol za mňa povstal proti zlostníkom? Kto by sa bol postavil za mňa proti činiteľom neprávosti?
17Keby mi Hospodin nebol býval pomocou, už by sa skoro bola octla moja duša v mlčaní.
18Ak hovorím: Moja noha sa kláti, tvoja milosť, ó, Hospodine, ma vždycky upevní.
19V mnohých mojich dumných myšlienkach v mojom srdci tvoje potešovania obveseľujú moju dušu.
20Lebo veď či sa spolčí s tebou stolica neprávosti, ten, kto vymýšľa trápenie po zákone?
21Tí, ktorí útočia na dušu spravedlivého a odsudzujú nevinnú krv?
22Ale Hospodin mi je vysokým hradom a môj Bôh skalou môjho útočišťa.
23A obráti ich neprávosť na nich samých, ich vlastnou zlosťou ich zahladí; zahladí ich Hospodin, náš Bôh.