¹A v druhom roku kraľovania Nabuchodonozorovho snívaly sa Nabuchodonozorovi sny, pre ktoré sa desil jeho duch, a jeho spánok utekal od neho.

¹巴比伦王忘记自己的梦

²Vtedy rozkázal kráľ povolať učencov, hvezdárov, čarodejníkov a Chaldejov, aby oznámili kráľovi jeho sny. A tak prišli a postavili sa pred kráľom.

²于是王吩咐人把术士、用法术的、行邪术的和迦勒底人都召来，要他们把王的梦告诉王。他们来了，站在王面前。

³A kráľ im povedal: Sníval sa mi sen, a môj duch je hnaný nepokojom zvedieť ho.

³王对他们说：“我作了一个梦，心里烦乱，我要知道这是什么梦。”

⁴A Chaldeji hovorili kráľovi aramejsky: Kráľu, ži na veky! Povedz svojim služobníkom sen, a my povieme výklad.

⁴迦勒底人用亚兰话对王说：“愿王万岁！请把那梦告诉仆人，我们好解释梦的意思。”

⁵A kráľ odpovedal a riekol Chaldejom: Slovo vyšlo odo mňa. Ak mi neoznámite sna a jeho výkladu, budete rozsekaní na kusy a vaše domy budú obrátené na hnojisko.

⁵王回答迦勒底人说：“我已经定旨：如果你们不把那梦和梦的意思向我说明，就必被碎尸万段，你们的家必成为废墟。

⁶A keď mi poviete sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, bohatú odmenu a veľkú česť. Preto mi povedzte sen i jeho výklad.

⁶如果你们能把那梦和梦的意思向我解释，就必从我这里得礼物、奖赏和大尊荣，所以你们要把梦和梦的意思向我解释。”

⁷Odpovedali po druhé a riekli: Nech povie kráľ svojim služobníkom sen, a výklad oznámime.

⁷他们第二次回答王说：“请王把梦告诉仆人，我们好解释梦的意思。”

⁸Kráľ odpovedal a riekol: Ja viem istotne, že vy chcete získať čas, lebo vidíte, že slovo vyšlo odo mňa.

⁸王回答说：“我清楚知道你们企图拖延时间，因为你们看出我已经定旨。

⁹Ak mi tedy neoznámite sna, jeden a ten istý súd je pre vás. Lebo hľa, vymysleli ste lživú vec a zhubnú, aby ste hovorili predo mnou, až by sa premenil čas. Preto tedy mi povedzte sen, a zviem, že mi oznámite i jeho výklad.

⁹如果你们不把那梦向我说明，只有一个办法对付你们。你们串通在我面前胡言乱语，希望时势有所改变。你们现在要把梦告诉我，好使我知道你们真能把梦的意思向我解释。”

¹⁰Chaldeji odpovedali pred kráľom a riekli: Niet človeka na zemi, ktorý by mohol povedať vec kráľovu, pretože ešte niktorý kráľ, akokoľvek veľký a mocný nežiadal takej veci od niktorého učenca, hvezdára alebo Chaldeja.

¹⁰迦勒底人无法说出王的梦迦勒底人在王面前回答说：“世上没有人能把王所问的事说出来，因为从来没有一个伟大和有权势的君王向术士、用法术的和迦勒底人询问过这样的事。

¹¹A vec, ktorú žiada kráľ, je zriedkavá a ťažká, a nieto iného, kto by ju mohol povedať pred kráľom krome bohov, ktorí však nemajú svojho obydlia s telom.

¹¹王所问的事很难答，除了那不和世人同住的神明以外，没有人能在王面前把这事说出来。”

¹²Pre tú odpoveď sa rozhneval kráľ a veľmi sa rozľútil a rozkázal zahubiť všetkých mudrcov Babylona.

¹²因此，王大发烈怒，下令杀绝巴比伦所有的智慧人。

¹³A tak vyšiel rozsudok, a zabíjali mudrcov, a už hľadali aj Daniela i jeho priateľov, aby boli zabití.

¹³于是王的御旨发出，要把智慧人都杀死；人就寻找但以理和他的同伴，要杀死他们。

¹⁴Vtedy odvetil Daniel radou a rozumom Ariochovi, veliteľovi kráľových žoldnierov, ktorý bol vyšiel pozabíjať mudrcov Babylona.

¹⁴但以理求王宽限那时，王的护卫长亚略出来，要杀死巴比伦的智慧人，但以理就婉转机敏地向他询问；

¹⁵Odpovedal a riekol Ariochovi, kráľovmu náčelníkovi: Načo ten náhly rozkaz od kráľa? Vtedy oznámil Arioch Danielovi, jaká je vec.

¹⁵但以理对王的护卫长亚略说：“王的命令为什么这样严厉呢？”亚略就把这事告诉但以理。

¹⁶A Daniel odišiel hore a žiadal od kráľa, žeby mu dal čas, aby mohol oznámiť kráľovi žiadaný výklad sna.

¹⁶但以理就进去，求王宽限，使他可以把那梦的意思为王解释。

¹⁷Vtedy odišiel Daniel do svojho domu a oznámil vec svojim priateľom, Chananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi,

¹⁷　神把梦的意义指示但以理但以理回到自己的家里，把这事告诉他的同伴哈拿尼雅、米沙利和亚撒利雅，

¹⁸aby prosili zľutovanie od Boha nebies vzhľadom na to tajomstvo, aby neboli zahubení, Daniel a jeho priatelia s pozostalými mudrcami Babylona.

¹⁸要他们为这隐秘的事祈求天上的　神怜悯，免得但以理和他的同伴与巴比伦其余的智慧人一同灭亡。

¹⁹Vtedy bolo tajomstvo zjavené Danielovi vo videní vnoci. A vtedy dobrorečil Daniel Bohu nebies.

¹⁹于是这隐秘的事在夜间的异象中给但以理显明了。但以理就称颂天上的　神。

²⁰Daniel odpovedal a riekol: Nech je meno Božie požehnané od veku až na veky, lebo jeho je múdrosť a sila.

²⁰但以理说：“愿　神的名得称颂，从永远直到永远，因为智慧和能力都是属他的。

²¹A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múdrym múdrosť a vedomosť tým, ktorí znajú rozum.

²¹他改变时间、季节；他废王、立王；他赐智慧给智慧人，赐知识给聪明人。

²²On zjavuje hlboké veci a skryté a vie o tom, čo je vo tme, a svetlo prebýva s ním.

²²他显明深奥和隐密的事，他洞悉暗中的一切，因为光明与他同住。

²³Teba, ó, Bože svojich otcov, oslavujem a chválim, ktorý si mi dal múdrosť a silu, a teraz si mi tiež oznámil to, čo sme prosili od teba, lebo si nám oznámil vec kráľovu.

²³我列祖的　神啊！我感谢你，赞美你！你把智慧和能力赐了给我；我们向你所求的，现在你已向我显明，把王的事告诉了我们。”

²⁴Preto odišiel Daniel hore k Ariochovi, ktorého bol ustanovil kráľ na to, aby zahubil mudrcov Babylona; išiel tedy a takto mu povedal: Nehub mudrcov Babylona! Zaveď ma hore pred kráľa, a poviem kráľovi výklad jeho sna.

²⁴但以理入宫见王于是但以理进去见亚略，就是王委派去杀绝巴比伦的智慧人的，对他这样说：“不要杀绝巴比伦的智慧人；请把我带到王面前，我要把梦的意思向王解释。”

²⁵Vtedy zaviedol Arioch Daniela so spechom hore pred kráľa a takto mu povedal: Našiel som muža zo synov zajatých z Judska, ktorý oznámi kráľovi výklad sna.

²⁵亚略就急忙把但以理带到王面前，对王这样说：“我在被掳的犹大人中找到一个能把梦的意思向王说明的人。”

²⁶Kráľ odpovedal a riekol Danielovi, ktorému bolo meno Baltazár: Či mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad?

²⁶王问称为伯提沙撒的但以理说：“你能向我说明我所见的梦和梦的意思吗？”

²⁷Daniel odpovedal pred kráľom a riekol: Tajomstvo, ktoré žiada kráľ zvedieť, nemôžu povedať kráľovi mudrci ani hvezdári ani iní učenci alebo veštci.

²⁷但以理在王面前回答说：“王所问的那隐秘的事，没有智慧人、用法术的、术士和占星家能向王解释；

²⁸Avšak je Bôh na nebesiach, ktorý zjavuje tajomstvá, a oznámi tiež i kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa stane v potomných dňoch. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojom ležišti sú toto:

²⁸只有一位在天上的　神能把一切隐秘的事显明；他已经把日后将要发生的事告诉你尼布甲尼撒王了。你的梦和你躺在床上时脑海中出现的异象就是这样：

²⁹Tebe, ó, kráľu, prichádzaly na rozum tvoje myšlienky na tvojom ležišti o tom, čo bude po tomto čase. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti oznámil, čo bude.

²⁹王啊！你躺在床上时，想到日后将要发生的事，那显明隐秘事的　神就把将要发生的事向你说明了。

³⁰A mne nebolo zjavené toto tajomstvo pre múdrosť, ktorá by asi bola vo mne, väčšia od múdrosti všetkých živých, ale preto, aby oznámili kráľovi žiadaný výklad, a aby si zvedel myšlienky svojho srdca.

³⁰现在这隐秘的事向我显明，并不是因为我的智慧胜过所有的人，而是要使王知道梦的意思和你心想明白的事。

³¹Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný.

³¹复述梦境“王啊！你正在观看，看见有一座大像，那像甚高，非常光耀，竖立在你面前，样貌十分可怕。

³²Hlava obrazu bola z výborného zlata, jeho prsia a jeho ramená boly zo striebra, jeho brucho a jeho bedrá z medi,

³²这像的头是纯金的，胸膛和手臂是银的，腹和腰是铜的，

³³jeho hnáty zo železa a jeho nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.

³³腿是铁的，脚是铁和泥混杂的。

³⁴A hľadel si dotiaľ, až sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boly zo železa a z hliny, a rozbil ich na prach.

³⁴你正观看的时候，有一块非人手凿成的石头，击在那座大像铁和泥混杂的脚上，把脚砸碎了。

³⁵Vtedy bolo razom rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato, a bolo to jako plevy z humna letného času, a odniesol to vietor tak, že sa tomu nenašlo nikde miesta, a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa velikým vrchom a naplnil celú zem.

³⁵于是铁、泥、铜、银、金都一同砸得粉碎，好像夏天禾场上的糠秕，被风吹散，无处可寻；那打碎这像的石头却变成一座大山，充满全地。

³⁶To je sen, a jeho výklad tiež povieme pred kráľom.

³⁶详解梦义“这就是那梦，现在我们要在王面前讲解那梦的意思。

³⁷Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Bôh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu,

³⁷王啊！你是万王之王，天上的　神已经把国度、权柄、能力和尊荣都赐给你；

³⁸a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou.

³⁸也把散居在各处的世人、田野的走兽和空中的飞鸟，都交在你手里，使你管理这一切。你就是那金头。

³⁹A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, jako medené, ktoré bude panovať na celej zemi.

³⁹在你以后，另一国将兴起，不及于你。后有第三国，就是那铜的，要统治全地。

⁴⁰A štvrté kráľovstvo bude tvrdé jako železo, lebo železo drví a krúši všetko, a tedy jako železo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme.

⁴⁰还有第四国，坚强如铁，因为铁能砸碎击破万物；铁怎样压碎一切，那国也要照样砸碎一切。

⁴¹A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata.

⁴¹正如你看见那像的脚和脚趾是窑匠的泥和铁混杂的，那国也必分裂；正如你看见铁和陶泥混合在一起，那国也必有铁的坚硬。

⁴²A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké.

⁴²那些脚趾是铁和泥混杂的，那国也必是部分坚强，部分脆弱。

⁴³A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou.

⁴³你怎样看见铁和陶泥混合在一起，那国的人也必和列国的人通婚混杂，却不能彼此联合，正如铁和泥不能混杂一样。

⁴⁴A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky.

⁴⁴那些王在位的时候，天上的　神必兴起另一个永不灭亡的国，国权必不归给别族的人。这国必砸碎毁灭其他各国；并且这国必存到永远。

⁴⁵Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Bôh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný. -

⁴⁵正如你看见那块从山而出，非人手凿成的石头，把铁、铜、泥、银和金都砸碎了，伟大的　神已把日后必有的结局都告诉王了。这梦是确实的，梦的意思也是准确的。”

⁴⁶Vtedy padol kráľ Nabuchodonozor na svoju tvár a klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu obetovali obetné dary a vonné obeti upokojujúce,

⁴⁶王高抬并重赏但以理尼布甲尼撒王俯伏在地，向但以理下拜，又下令向但以理献上供物和香品。

⁴⁷a takto odpovedal kráľ Danielovi a riekol: Je vskutku pravda, že váš Bôh je Bohom bohov a Pánom kráľov a zjavuje tajomstvá, keď si mohol zjaviť toto tajomstvo.

⁴⁷王对但以理说：“你们的　神真是万神之神，万王之王，又是显明隐秘事的，因为你能把这隐秘的事显明出来。”

⁴⁸Vtedy zvelebil kráľ Daniela a dal mu mnohé a veľké dary a učinil ho pánom nad celou krajinou Babylona a kniežaťom vojvodov, pánom nad všetkými mudrcami Babylona.

⁴⁸于是王提升但以理，赐他许多贵重的礼物，使他管理巴比伦全省，又立他为总长，管理巴比伦所有的智慧人。

⁴⁹A Daniel vyžiadal od kráľa to, že ustanovil nad správou Babylonskej krajiny Sadracha, Mézacha a Abednéga. A Daniel býval na dvore kráľovom.

⁴⁹但以理求王，王就委派沙得拉、米煞、亚伯尼歌管理巴比伦省的政务；但以理却在朝中侍立。