1Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, a meno jeho matky bolo Chamútaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny.
1耶路撒冷失陷（王下24:18-20；代下36:11-16）
2A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Jehojakim.
2他行耶和华眼中看为恶的事，像约雅敬一切所行的。
3Lebo pre hnev Hospodinov sa to dialo v Jeruzaleme a v Júdovi, dokiaľ ich len neodvrhol zpred svojej tvári. A Cedekiáš sa sprotivil babylonskému kráľovi.
3因为耶和华的怒气向耶路撒冷和犹大发作，直到他把他们从自己的面前赶走。后来，西底家背叛了巴比伦王。
4A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, on i všetko jeho vojsko proti Jeruzalemu, a rozložili sa proti nemu táborom a vystavili proti nemu hradby dookola.
4西底家背叛巴比伦王（王下25:1-2；代下36:17）西底家作王第九年十月十日，巴比伦王尼布甲尼撒率领他的全军来攻打耶路撒冷；他们在城外安营，又在四周筑垒攻城。
5A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
5于是，城被围困，直到西底家王第十一年。
6Potom štvrtého mesiaca, deviateho dňa toho mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
6圣城沦陷，人民被掳（王下25:3-12；代下36:17、19）四月九日，城里饥荒非常严重，甚至那地的人民都断了粮食。
7Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli a vyšli z mesta vnoci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. (A Chaldeji boli proti mestu dookola.) A išli cestou roviny Araby.
7城终于被攻破了，所有的战士就在夜间从靠近王的花园的两墙中间的那门，逃跑出城。那时迦勒底人在四围攻城；他们就往亚拉巴的方向逃走。
8Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli Cedekiáša na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
8迦勒底人的军队追赶，在耶利哥的原野上把西底家追上了；他的全军都离开他四散了。
9A chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly v zemi Chamata, a tam vypovedal nad ním súd.
9他们把王擒住，把他解到哈马地的利比拉巴比伦王那里；他就宣判他的罪。
10A babylonský kráľ pobil synov Cedekiášových pred jeho očima a pobil aj všetky kniežatá Júdove v Rible.
10巴比伦王在利比拉，当着西底家眼前杀了他的众子，也杀了犹大所有的领袖，
11A oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami. A babylonský kráľ ho doviedol do Babylona a dal ho do väzenia, kde ho nechal až do dňa jeho smrti.
11并且把西底家的眼睛弄瞎，然后用铜链锁住他。巴比伦王把他带到巴比伦去，关在牢里，直到他去世的日子。
12Potom piateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, ktorý stával pred babylonským kráľom, do Jeruzalema.
12五月十日，就是巴比伦王尼布甲尼撒第十九年，侍立在巴比伦王面前的护卫长尼布撒拉旦来到耶路撒冷。
13A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema i všetky veľké domy popálil ohňom.
13他放火焚烧耶和华的殿和王宫，以及耶路撒冷一切房屋，一切高大的房屋，他都放火烧了。
14Aj všetky múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré bolo s veliteľom kráľovskej stráže.
14跟随护卫长的迦勒底人全军拆毁了耶路撒冷周围所有的城墙。
15A z chudoby ľudu jako aj vôbec ostatných z ľudu, ktorí boli pozostali v meste, i prebehlíkov, ktorí boli prebehli k babylonskému kráľovi, a tiež ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
15至于人民中最贫穷的、城中剩下的人民，和已经向巴比伦王投降的人，以及剩下的技工，护卫长尼布撒拉旦都掳了去。
16Ale niečo z chudobných ľudí zeme ponechal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, za vinárov a oráčov.
16至于那地最贫穷的人，护卫长尼布撒拉旦把他们留下，去修理葡萄园和耕种田地。
17A medené stĺpy, ktoré patrili domu Hospodinovmu, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a odviezli všetku ich meď do Babylona.
17圣殿被掠（王下25:13-17；代下36:18）耶和华殿的铜柱，以及耶和华殿的铜座和铜海，迦勒底人都打碎了，把所有的铜都运到巴比伦去。
18I hrnce, lopatky, nože, čaše, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
18他们又把锅、铲子、烛剪、碗、碟子，和敬拜用的一切铜器都拿去了。
19I misy, kadidlá, čaše, hrnce, svietniky, panvy a konvice, ktoré zo zlata, zo zlata, a ktoré zo striebra, zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže;
19此外，碗盆、火鼎、碗、锅、灯台、碟子和奠酒的爵，无论是金的或是银的，护卫长都拿去了。
20dva stĺpy, jedno more, dvanásť volov z medi, ktoré boly miesto podstavcov, ktoré bol spravil kráľ Šalamún pre dom Hospodinov; nebolo váhy ich medi, medi všetkých tých nádob.
20所罗门王为耶和华的殿所做的两根铜柱、一个铜海、铜海下面的十二头铜牛，和十个铜座，这一切器皿的铜，重得无法可称。
21Lebo čo do stĺpov, osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa, a objala ho šnúra dvanástich lakťov, a hrúbka jeho steny bola na štyri prsty, a bol dutý.
21至于那些柱子，每根高八公尺，圆周是五公尺三公分，柱子是空心的。铜的厚度有七十五公厘。
22A makovica na ňom medená, a výška jednej makovice päť lakťov, a pletivo a zrnaté jablká na makovici dookola, všetko z medi. Tak mal i druhý stĺp, i zrnaté jablká.
22柱上有铜柱头，柱头高两公尺三十公分，柱头四周有网子和石榴都是铜的；另一根柱子同样也有石榴。
23A bolo deväťdesiatšesť zrnatých jabĺk zvonku; všetkých zrnatých jabĺk na pletive dookola bolo sto.
23每个网子周围共有一百个石榴，明显可见的有九十六个。
24A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
24祭司与朝臣被杀（王下25:18-21）护卫长拿住祭司长西莱雅、副祭司长西番亚和三个守门的；
25A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom nad bojovnými mužmi, a sedem mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli vnútri v meste.
25又从城里拿住一个管理军兵的官长，并且在城里搜获常见王面的七个人，和一个负责召募当地人民的军长书记，又在城中搜获六十个当地的人民。
26A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
26护卫长尼布撒拉旦把他们拿住，带到利比拉巴比伦王那里。
27A babylonský kráľ ich zbil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa odstehoval Júda zo svojej zeme do zajatia.
27巴比伦王击打他们，在哈马地的利比拉把他们处死。这样，犹大人被掳，离开了他们的国土。
28Toto je ľud, ktorý prestehoval Nabuchodonozor: v siedmom roku tri tisíce dvadsaťtri Židov;
28被掳的人数以下是尼布甲尼撒掳去的人民的数目：在他执政第七年，有犹大人三千零二十三名；
29v osemnástom roku Nabuchodonozora: z Jeruzalema osemsto tridsaťdva duší;
29尼布甲尼撒第十八年，从耶路撒冷掳去的，有八百三十二人；
30v dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, Židov sedemsto štyridsaťpäť duší, všetkých duší štyri tisíce šesťsto.
30尼布甲尼撒第二十三年，护卫长尼布撒拉旦掳去犹大人七百四十五名。总数是四千六百人。
31A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, a vyviedol ho zo žalára.
31巴比伦王善待约雅斤（王下25:27-30）犹大王约雅斤被掳后第三十七年，就是巴比伦王以未．米罗达登基的那一年，十二月二十五日，他恩待（“恩待”原文作“使抬起头来”）犹大王约雅斤，把他从狱中领出来，
32A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
32并且安慰他，使他的地位高过和他一起在巴比伦的众王。
33A zamenil jeho rúcho, ktoré mal v žalári, a jedol chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
33又换下他的囚衣，赐他终生常在王面前吃饭。
34A čo do jeho vymeraného dielu, dávalo sa mu od babylonského kráľa každý deň to, čo bolo na ktorý deň, až do dňa jeho smrti, po všetky dni jeho života.
34他的生活费用，在他一生的年日中，每日不断由巴比伦王供应，直到他去世的日子。