¹Ale satan povstal proti Izraelovi a naviedol Dávida, aby spočítal Izraela.

¹And there standeth up an adversary against Israel, and persuadeth David to number Israel,

²A Dávid povedal Joábovi a kniežatám ľudu: Iďte, spočítajte Izraela od Bér-šeby až po Dán a doneste ku mne, aby som vedel ich počet.

²And David saith unto Joab, and unto the heads of the people, `Go, number Israel from Beer-Sheba even unto Dan, and bring unto me, and I know their number.`

³Ale Joáb riekol: Nech pridá Hospodin k svojmu ľudu sto ráz toľko, koľko ho je! Či azda, môj pán kráľ, nie sú všetci môjmu pánovi za služobníkov? Prečo to vyhľadáva môj pán? Prečo má byť na previnenie sa Izraelovi?!

³And Joab saith, `Jehovah doth add to His people as they are a hundred times; are they not, my lord, O king, all of them to my lord for servants? why doth my lord seek this? why is he for a cause of guilt to Israel?`

⁴Ale slovo kráľovo bolo pevné proti Joábovi. A tak vyšiel Joáb a pochodiac po celom Izraelovi prišiel do Jeruzalema.

⁴And the word of the king [is] severe against Joab, and Joab goeth out, and goeth up and down in all Israel, and cometh in to Jerusalem.

⁵A Joáb oddal Dávidovi počet spočítania ľudu. A bolo všetkého Izraela tisíc tisícov a sto tisíc mužov, súcich vytasiť meč, a Júdu bolo štyristo sedemdesiat tisíc mužov, súcich vytasiť meč.

⁵And Joab giveth the account of the numbering of the people unto David, and all Israel is a thousand thousand and a hundred thousand, each drawing sword, and Judah [is] four hundred and seventy thousand, each drawing sword.

⁶Léviho a Benjamina nepočítal medzi nich, lebo ošklivé bolo slovo kráľovo u Joába.

⁶And Levi and Benjamin he hath not numbered in their midst, for the word of the king was abominable with Joab.

⁷A, pravda, neľúbil sa kráľ pre tú vec Bohu, a preto bil Izraela.

⁷And it is evil in the eyes of God concerning this thing, and He smiteth Israel,

⁸Vtedy povedal Dávid Bohu: Zhrešil som veľmi, že som vykonal tú vec! A tak teraz prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo.

⁸and David saith unto God, `I have sinned exceedingly, in that I have done this thing; and now, cause to pass away, I pray Thee, the iniquity of Thy servant, for I have acted very foolishly.`

⁹A Hospodin hovoril Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, a riekol:

⁹And Jehovah speaketh unto Gad, seer of David, saying:

¹⁰Iď a hovor Dávidovi a povieš: Takto hovorí Hospodin: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil.

¹⁰`Go, and thou hast spoken unto David, saying, Thus said Jehovah, Three — I am stretching out unto thee; choose for thee one of these, and I do [it] to thee.`

¹¹A tak prišiel Gád ku Dávidovi a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Vyber si:

¹¹And Gad cometh in unto David, and saith to him, `Thus said Jehovah, Take for thee —

¹²či chceš tri roky hladu, či tri mesiace byť hubený od svojich protivníkov, a aby ťa stíhal meč tvojich nepriateľov, a či tri dni meč Hospodinov a mor v zemi, kým anjel Hospodinov bude hubiť po všetkých krajoch Izraelových? A tak teraz vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.

¹²either for three years — famine, or three months to be consumed from the face of thine adversaries, even the sword of thine enemies to overtake, or three days the sword of Jehovah, even pestilence in the land, and a messenger of Jehovah destroying in all the border of Israel; and now, see; what word do I return to Him who is sending me?`

¹³Vtedy povedal Dávid Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech, prosím, padnem do ruky Hospodinovej, lebo jeho milosrdenstvo je veľmi mnohé a veľké; ale nech nepadnem do ruky človeka.

¹³And David saith unto Gad, `I am greatly distressed, let me fall, I pray thee, into the hand of Jehovah, for very many [are] His mercies, and into the hand of man let me not fall.`

¹⁴A tak dal Hospodin mor na Izraela, a padlo z Izraela sedemdesiat tisíc mužov.

¹⁴And Jehovah giveth a pestilence in Israel, and there fall of Israel seventy thousand men,

¹⁵Potom poslal Bôh anjela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, pohliadol Hospodin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a preto riekol anjelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spusti svoju ruku! A anjel Hospodinov stál pri humne Ornána Jebuzejského.

¹⁵and God sendeth a messenger to Jerusalem to destroy it, and as he is destroying Jehovah hath seen, and is comforted concerning the evil, and saith to the messenger who [is] destroying, `Enough, now, cease thy hand.` And the messenger of Jehovah is standing by the threshing-floor of Ornan the Jebusite,

¹⁶A Dávid pozdvihol svoje oči a videl anjela Hospodinovho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vytasený meč v jeho ruke, vystretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, odiati v smútočných vrecovinách, padli na svoju tvár.

¹⁶and David lifteth up his eyes, and seeth the messenger of Jehovah standing between the earth and the heavens, and his sword drawn in his hand, stretched out over Jerusalem, and David falleth, and the elders, covered with sackcloth, on their faces.

¹⁷A Dávid povedal Bohu: Či nie som to ja, ktorý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a ktorý som preveľmi zle urobil, ale tieto ovce, čože tie urobily? Hospodine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca, ale nie proti tvojmu ľudu, aby bol bitý ranou.

¹⁷And David saith unto God, `Did not I — I say to number the people? Yea, I it [is] who have sinned, and done great evil: and these, the flock, what did they? O Jehovah, my God, let, I pray Thee, Thy hand be on me, and on the house of my father, and not on Thy people — to be plagued.`

¹⁸Vtedy riekol anjel Hospodinov Gádovi, aby povedal Dávidovi, aby vyšiel hore Dávid postaviť oltár Hospodinovi na humne Ornána Jebuzejského.

¹⁸And the messenger of Jehovah spake unto Gad, saying for David, `Surely David doth go up to raise an altar to Jehovah in the threshing-floor of Ornan the Jebusite.`

¹⁹A tak vyšiel Dávid hore na slovo Gádovo, ktoré hovoril v mene Hospodinovom.

¹⁹And David goeth up by the word of Gad, that he spake in the name of Jehovah.

²⁰A keď sa obrátil Ornán, videl anjela, a jeho štyria synovia, ktorí boli s ním sa skryli. A Ornán mlátil pšenicu.

²⁰And Ornan turneth back, and seeth the messenger, and his four sons [are] with him, hiding themselves, and Ornan is threshing wheat.

²¹A Dávid prišiel až k Ornánovi. A keď pozrel Ornán a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa Dávidovi tvárou k zemi.

²¹And David cometh in unto Ornan, and Ornan looketh attentively, and seeth David, and goeth out from the threshing-floor, and boweth himself to David — face to the earth.

²²Vtedy riekol Dávid Ornánovi: Daj mi miesto tohoto humna, aby som vystavil na ňom oltár Hospodinovi. Daj mi ho za toľko peňazí, koľko je hodno, aby bola zastavená rana zponad ľudu.

²²And David saith unto Ornan, `Give to me the place of the threshing-floor, and I build in it an altar to Jehovah; for full silver give it to me, and the plague is restrained from the people.`

²³Na to povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si, a nech učiní môj pán kráľ to, čo je dobré v jeho očiach. Vidz, dávam voly na zápalnú obeť a mlatidlá na drevo a pšenicu na obilný dar obetný; to všetko dávam.

²³And Ornan saith unto David, `Take to thee — and my lord the king doth that which is good in his eyes: see, I have given the oxen for burnt-offerings, and the threshing instruments for wood, and the wheat for a present; the whole I have given.`

²⁴Ale kráľ Dávid riekol Ornánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre Hospodina, ani nebudem obetovať zápalnej obeti, ktorú by som dostal zadarmo!

²⁴And king David saith to Ornan, `Nay, for I surely buy for full silver; for I do not lift up that which is thine to Jehovah, so as to offer a burnt-offering without cost.`

²⁵A tedy dal Dávid Ornánovi za miesto zlatých šeklov váhy šesťsto.

²⁵And David giveth to Ornan for the place shekels of gold [in] weight six hundred;

²⁶A Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a obetoval zápalné obeti a pokojné obeti a volal na Hospodina, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, soslaným na oltár zápalu.

²⁶and David buildeth there an altar to Jehovah, and offereth burnt-offerings and peace-offerings, and calleth unto Jehovah, and He answereth him with fire from the heavens on the altar of the burnt-offering.

²⁷A Hospodin riekol anjelovi, a ten dal svoj meč zpäť do pošvy.

²⁷And Jehovah saith to the messenger, and he turneth back his sword unto its sheath.

²⁸Toho času, keď videl Dávid, že sa mu ohlásil Hospodin na humne Ornána Jebuzejského, obetoval tam bitné obeti.

²⁸At that time when David seeth that Jehovah hath answered him in the threshing-floor of Ornan the Jebusite, then he sacrificeth there;

²⁹A svätopríbytok Hospodinov, ktorý bol učinil Mojžiš na púšti, aj oltár na zápaly bol toho času na výšine v Gibeone.

²⁹and the tabernacle of Jehovah that Moses made in the wilderness, and the altar of the burnt-offering, [are] at that time in a high place, in Gibeon;

³⁰A Dávid nemohol ísť predeň hľadať Boha, lebo sa desil pred mečom anjela Hospodinovho.

³⁰and David is not able to go before it to seek God, for he hath been afraid because of the sword of the messenger of Jehovah.