1A zase prišli Zífänia k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa neskrýva Dávid na vŕšku Hachile naproti púšti?
1And the Ziphites come in unto Saul, at Gibeah, saying, `Is not David hiding himself in the height of Hachilah, on the front of the desert?`
2A Saul vstal a sišiel na púšť Zíf, a s ním tri tisíce mužov, vybraných z Izraela, aby hľadal Dávida na púšti Zífe.
2And Saul riseth, and goeth down unto the wilderness of Ziph, and with him three thousand men, chosen ones of Israel, to seek David in the wilderness of Ziph.
3Saul sa rozložil táborom na vŕšku Hachile, ktorý je proti púšti pri ceste, a Dávid sa zdržoval na púšti a videl, že Saul prišiel za ním na púšť.
3And Saul encampeth in the height of Hachilah, which [is] on the front of the desert, by the way, and David is abiding in the wilderness, and he seeth that Saul hath come after him in to the wilderness;
4Preto poslal Dávid vyzvedačov a zvedel, že Saul prišiel cele iste.
4and David sendeth spies, and knoweth that Saul hath come unto Nachon,
5A Dávid vstal a prišiel k miestu, na ktorom táboril Saul. A Dávid videl miesto, na ktorom ležal Saul aj Abner, syn Nérov, veliteľ jeho vojska. A Saul ležal na mieste, otočenom vozmi, a ľud táboril vôkol neho.
5and David riseth, and cometh in unto the place where Saul hath encamped, and David seeth the place where Saul hath lain, and Abner son of Ner, head of his host, and Saul is lying in the path, and the people are encamping round about him.
6Vtedy odpovedal Dávid a riekol Achimelechovi Hetejskému a Abišajovi, synovi Ceruje, bratovi Joábovmu, a riekol: Kto pojde so mnou dolu do tábora k Saulovi? A Abišaj povedal: Ja pojdem dolu s tebou.
6And David answereth and saith unto Ahimelech the Hittite, and unto Abishai son of Zeruiah, brother of Joab, saying, `Who doth go down with me unto Saul, unto the camp?` and Abishai saith, `I — I go down with thee.`
7A tak prišiel Dávid a Abišaj k ľudu vnoci. A hľa, Saul ležal a spal medzi vozmi a jeho kopija bola zabodnutá v zemi pri jeho hlave, a Abner a ľud ležali vôkol neho.
7And David cometh — and Abishai — unto the people by night, and lo, Saul is lying sleeping in the path, and his spear struck into the earth at his pillow, and abner and the people are lying round about him.
8Vtedy riekol Abišaj Dávidovi: Bôh zavrel dnes tvojho nepriateľa do tvojej ruky. Preto teraz dovoľ, aby som ho prebodnul kopijou až do zeme jedným razom, a nebude treba, aby som ho bodnul druhý raz.
8And Abishai saith unto David, `God hath shut up to-day thine enemy into thy hand; and, now, let me smite him, I pray thee, with a spear, even into the earth at once — and I do repeat [it] to him.`
9Ale Dávid riekol Abišajovi: Nezahub ho! Lebo ktože by vystrel svoju ruku na pomazaného Hospodinovho a bol by bez viny?!
9And David saith unto Abishai, `Destroy him not; for who hath put forth his hand against the anointed of Jehovah, and been acquitted?`
10A ešte riekol Dávid: Ako že žije Hospodin, že len ak by ho uderil Hospodin, alebo ak by prišiel jeho deň, a zomrel by alebo ak by odišiel dolu do vojny a tam by zahynul,
10And David saith, `Jehovah liveth; except Jehovah doth smite him, or his day come that he hath died, or into battle he go down, and hath been consumed —
11ale ináče nech ma Hospodin chráni od toho, aby som mal vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho. Preto teraz vezmi, prosím, kopiju, ktorá je pri jeho hlave, i krčah na vodu, a pojdeme svojou cestou.
11far be it from me, by Jehovah, from putting forth my hand against the anointed of Jehovah; and, now, take, I pray thee, the spear which [is] at his pillow, and the cruse of water, and we go away.`
12A tak vzal Dávid kopiju i krčah na vodu pri hlave Saulovej, a išli svojou cestou, a nevidel nikto ani nezvedel ani sa nezobudil, lebo všetci spali, pretože tvrdý spánok od Hospodina padol na nich.
12And David taketh the spear, and the cruse of water at the pillow of Saul, and they go away, and there is none seeing, and there is none knowing, and there is none awaking, for all of them are sleeping, for a deep sleep [from] Jehovah hath fallen upon them.
13Potom prešiel Dávid na druhú stranu a postavil sa na temene vrchu zďaleka, takže bolo veľké miesto medzi nimi.
13And David passeth over to the other side, and standeth on the top of the hill afar off — great [is] the place between them;
14A Dávid volal na ľud a na Abnera, syna Nérovho, a vravel: Či sa neozveš, Abner? A Abner odpovedajúc riekol: Kto si ty, ktorý voláš na kráľa?
14and David calleth unto the people, and unto Abner son of Ner, saying, `Dost thou not answer, Abner?` and Abner answereth and saith, `Who [art] thou [who] hast called unto the king?`
15A Dávid riekol Abnerovi: Či nie si ty muž? A kto je tebe rovný v Izraelovi? Nuž prečože si neostríhal svojho pána, kráľa? Lebo prišiel jeden z ľudu, aby zahubil kráľa, tvojho pána.
15And David saith unto Abner, `Art not thou a man? and who [is] like thee in Israel? but why hast thou not watched over thy lord the king? for one of the people had come in to destroy the king, thy lord.
16Nie je to dobrá vec, ktorú si vykonal! Ako že žije Hospodin, istotne ste synmi smrti, pretože ste nestrážili nad svojím pánom, nad pomazaným Hospodinovým! A tak teraz pozri, kde je kopija kráľova a krčah na vodu, ktoré boly pri jeho hlave?
16Not good is this thing which thou hast done; Jehovah liveth, but ye [are] sons of death, in that ye have not watched over your lord, over the anointed of Jehovah; and now, see where the king`s spear [is], and the cruse of water which [is] at his bolster.`
17Vtedy poznal Saul hlas Dávidov a povedal: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Dávid riekol: Je to môj hlas, môj pane, kráľu.
17And Saul discerneth the voice of David, and saith, `Is this thy voice, my son David?` and David saith, `My voice, my lord, O king!`
18A ďalej povedal: Prečo prenasleduje môj pán svojho služobníka? Lebo veď čo som urobil, alebo čo zlého je v mojej ruke?
18and he saith, `Why [is] this — my lord is pursuing after his servant? for what have I done, and what [is] in my hand evil?
19Preto teraz počuj, prosím, môj pane, kráľu, slová svojho služobníka: Ak ťa Hospodin naviedol na mňa, nech mu tedy príjemne vonia obetný dar! Ale ak synovia človeka, zlorečení sú pred Hospodinom, pretože ma zahnali dnes, aby som sa nemohol pridružiť k dedičstvu Hospodinovmu, a hovoria u seba: Idi, slúž iným bohom!
19And, now, let, I pray thee, my lord the king hear the words of his servant: if Jehovah hath moved thee against me, let Him accept a present; and if the sons of men — cursed [are] they before Jehovah, for they have cast me out to-day from being admitted into the inheritance of Jehovah, saying, Go, serve other gods.
20A preto teraz nech nepadne moja krv na zem voľakde preč od tvári Hospodinovej, lebo vyšiel kráľ Izraelov, aby hľadal jednu blchu, aby ju honil, ako niekto honí jarabicu na vrchoch.
20`And now, let not my blood fall to the earth over-against the face of Jehovah, for the king of Israel hath come out to seek one flea, as [one] pursueth the partridge in mountains.`
21Na to povedal Saul: Zhrešil som, navráť sa, môj synu, Dávide, lebo ti už viacej neurobím zlého, za to, že dnes bola drahá moja duša v tvojich očiach. Hľa, bláznive som robil a blúdil som náramne.
21And Saul saith, `I have sinned; turn back, my son David, for I do evil to thee no more, because that my soul hath been precious in thine eyes this day; lo, I have acted foolishly, and do err very greatly.`
22A Dávid odpovedajúc riekol: Tu hľa, kopija kráľova, nech prejde sem jeden z mládencov a vezme ju.
22And David answereth and saith, `Lo, the king`s spear; and let one of the young men pass over, and receive it;
23A Hospodin nech odplatí každému jeho spravedlivosť a jeho vernosť. Lebo ťa dnes bol vydal Hospodin do mojej ruky, ale nechcel som vystrieť svoju ruku na pomazaného Hospodinovho.
23and Jehovah doth turn back to each his righteousness and his faithfulness, in that Jehovah hath given thee to-day into [my] hand, and I have not been willing to put forth my hand against the anointed of Jehovah,
24A hľa, jako bola dnes veľkou tvoja duša v mojich očiach, tak nech je veľkou moja duša v očiach Hospodinových, a nech ma vytrhne zo všetkého súženia!
24and lo, as thy soul hath been great this day in mine eyes, so is my soul great in the eyes of Jehovah, and He doth deliver me out of all distress.`
25Vtedy povedal Saul Dávidovi: Buď požehnaný ty, môj synu, Dávide! Istotne aj učiníš aj istotne zmôžeš. A tak išiel Dávid svojou cestou, a Saul sa vrátil na svoje miesto.
25And Saul saith unto David, `Blessed [art] thou, my son David, also working thou dost work, and also prevailing thou dost prevail.` And David goeth on his way, and Saul hath turned back to his place.