1Lebo sami viete, bratia, o našom príchode k vám, že nebol daromný;
1For yourselves have known, brethren, our entrance in unto you, that it did not become vain,
2ale hoci sme aj predtým mnoho pretrpeli a boli pohanení, jako viete, vo Filipách, odhodlali sme sa smele vo svojom Bohu hovoriť vám evanjelium Božie v mnohom boji.
2but having both suffered before, and having been injuriously treated (as ye have known) in Philippi, we were bold in our God to speak unto you the good news of God in much conflict,
3Lebo naše napomínanie nepochádzalo z bludu ani z nečistoty ani sa nedialo v lesti.
3for our exhortation [is] not out of deceit, nor out of uncleanness, nor in guile,
4ale jako nás Bôh uznal za hodných byť poverenými evanjeliom, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale Bohu, ktorý zkúša naše srdcia.
4but as we have been approved by God to be entrusted with the good news, so we speak, not as pleasing men, but God, who is proving our hearts,
5Lebo ani sme nikdy nepoužili lichotného slova, jako viete, ani zámienky lakomstva, Bôh je svedok;
5for at no time did we come with speech of flattery, (as ye have known,) nor in a pretext for covetousness, (God [is] witness!)
6ani sme nehľadali od ľudí chvály, ani od vás ani od iných, hoci sme si mohli dodať vážnosti jako Kristovi apoštolovia.
6nor seeking of men glory, neither from you nor from others, being able to be burdensome, as Christ`s apostles.
7Ale sme boli láskaví medzi vami, sťa by kojaca matka nežne k sebe vinula a opatrovala svoje vlastné deti.
7But we became gentle in your midst, as a nurse may cherish her own children,
8A naplnení súc takou srdečnou láskou naproti vám hotoví sme boli dať vám nie len evanjelium Božie, ale aj svoje vlastné duše, pretože ste sa nám stali takí milí.
8so being desirous of you, we are well-pleased to impart to you not only the good news of God, but also our own souls, because beloved ye have become to us,
9Lebo veď sa pamätáte, bratia, na našu úsilnú prácu a námahu, lebo sme pracovali dňom i nocou, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu a tak sme vám hlásali evanjelium Božie.
9for ye remember, brethren, our labour and travail, for, night and day working not to be a burden upon any of you, we did preach to you the good news of God;
10Vy ste svedkami i Bôh, ako sväte, spravedlive a bezúhonne sme sa vám veriacim chovali
10ye [are] witnesses — God also — how kindly and righteously, and blamelessly to you who believe we became,
11a že sme, jako viete, jedného každého z vás ako otec svoje vlastné deti napomínali a povzbudzovali
11even as ye have known, how each one of you, as a father his own children, we are exhorting you, and comforting, and testifying,
12a osvedčovali, aby ste chodili hodne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a do svojej slávy.
12for your walking worthily of God, who is calling you to His own reign and glory.
13A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Božie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich.
13Because of this also, we — we do give thanks to God continually, that, having received the word of hearing from us of God, ye accepted, not the word of man, but as it is truly, the word of God, who also doth work in you who believe;
14Lebo vy ste sa, bratia, stali nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré sú v Judsku v Kristu Ježišovi, lebo aj vy ste pretrpeli to isté od svojich vlastných súkmeňovcov ako aj oni od Židov,
14for ye became imitators, brethren, of the assemblies of God that are in Judea in Christ Jesus, because such things ye suffered, even ye, from your own countrymen, as also they from the Jews,
15ktorí aj Pána Ježiša zabili aj svojich vlastných prorokov aj nás prenasledujúc vyhnali a Bohu sa neľúbia a sú protivní všetkým ľuďom
15who did both put to death the Lord Jesus and their own prophets, and did persecute us, and God they are not pleasing, and to all men [are] contrary,
16a bránia nám hovoriť pohanom, aby neboli spasení, aby vždycky doplnili svoje hriechy, ale náhle prišiel na nich hnev Boží ku koncu.
16forbidding us to speak to the nations that they might be saved, to fill up their sins always, but the anger did come upon them — to the end!
17Ale my, bratia, osirotejúc násilným odlúčením od vás, na krátky čas, tvárou, nie srdcom, tým viacej sme sa usilovali vidieť vašu tvár s velikou túžbou.
17And we, brethren, having been taken from you for the space of an hour — in presence, not in heart — did hasten the more abundantly to see your face in much desire,
18Preto sme chceli prijsť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám prekazil satan.
18wherefore we wished to come unto you, (I indeed Paul,) both once and again, and the Adversary did hinder us;
19Lebo veď kto je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou chlúby - či azda nie aj vy pred naším Pánom Ježišom Kristom, keď prijde?!
19for what [is] our hope, or joy, or crown of rejoicing? are not even ye before our Lord Jesus Christ in his presence?
20Lebo vy ste našou slávou a radosťou.
20for ye are our glory and joy.