¹A Šalamún, syn Dávidov, sa posilnil nad svojím kráľovstvom, a Hospodin, jeho Bôh, bol s ním a zveličil ho vysoko.

¹And strengthen himself doth Solomon son of David over his kingdom, and Jehovah his God [is] with him, and maketh him exceedingly great.

²A vtedy riekol Šalamún celému Izraelovi, veliteľom tisícov a stov a sudcom a všetkým kniežatám celého Izraela, hlavám otcov, aby išli do Gibeona.

²And Solomon saith to all Israel, to heads of the thousands, and of the hundreds, and to judges, and to every honourable one of all Israel, heads of the fathers,

³A tak išli, Šalamún i celé shromaždenie s ním, na výšinu, ktorá bola v Gibeone; lebo tam bol stán shromaždenia Božieho, ktorý bol učinil Mojžiš, služobník Hospodinov, na púšti.

³and they go -- Solomon, and all the assembly with him -- to the high place that [is] in Gibeon, for there hath been God's tent of meeting, that Moses, servant of Jehovah, made in the wilderness,

⁴Ale truhlu Božiu bol dopravil Dávid z Kirjat-jearima hore na miesto, ktoré jej bol pripravil, on Dávid, lebo jej bol roztiahol stán v Jeruzaleme.

⁴but the ark of God had David brought up from Kirjath-Jearim, when David prepared for it, for he stretched out for it a tent in Jerusalem;

⁵Avšak medený oltár, ktorý bol urobil Becaleel, syn Úriho, syna Húrovho, bol tam pred príbytkom Hospodinovým. A Šalamún ho vyhľadával i shromaždenie.

⁵and the altar of brass that Bezaleel son of Uri, son of Hur made, he put before the tabernacle of Jehovah; and Solomon and the assembly seek to it.

⁶A Šalamún tam obetoval pred Hospodinom na medenom oltári, ktorý patril stánu shromaždenia, a obetoval na ňom tisíc zápalných obetí.

⁶And Solomon goeth up thither, on the altar of brass, before Jehovah, that [is] at the tent of meeting, and causeth to ascend upon it a thousand burnt-offerings.

⁷Tej noci sa ukázal Bôh Šalamúnovi a riekol mu: Žiadaj si, čo ti mám dať!

⁷In that night hath God appeared to Solomon, and saith to him, `Ask -- what do I give to thee?'

⁸Na to povedal Šalamún Bohu: Ty si učinil Dávidovi, môjmu otcovi, veľkú milosť a tiež i mňa si učinil kráľom namiesto neho.

⁸And Solomon saith to God, `Thou hast done with David my father great kindness, and hast caused me to reign in his stead.

⁹Teraz tedy, Hospodine, Bože, nech stojí verne tvoje slovo u Dávida, môjho otca, lebo ty si ma učinil kráľom nad ľudom, ktorého je tak mnoho, jako je prachu na zemi.

⁹Now, O Jehovah God, is Thy word with David my father stedfast, for Thou hast caused me to reign over a people numerous as the dust of the earth;

¹⁰Preto teraz mi daj múdrosť a vedomosť, aby som vedel vychádzať pred týmto ľudom a vchádzať, lebo ktože by mohol súdiť tento tvoj ľud, tak veliký?!

¹⁰now, wisdom and knowledge give to me, and I go out before this people, and I come in, for who doth judge this Thy great people?'

¹¹Vtedy riekol Bôh Šalamúnovi: Preto, že to bolo v tvojom srdci, a že si nežiadal bohatstva pokladov ani slávy ani duše tých, ktorí ťa nenávidia, ani si nežiadal dlhého veku, ale že si si žiadal múdrosť a vedomosť, aby si mohol súdiť môj ľud, nad ktorým som ťa učinil kráľom,

¹¹And God saith to Solomon, `Because that this hath been with thy heart, and thou hast not asked riches, wealth, and honour, and the life of those hating thee, and also many days hast not asked, and dost ask for thyself wisdom and knowledge, so that thou dost judge My people over which I have caused thee to reign --

¹²nuž daná ti je múdrosť a vedomosť, k čomu ti dám ešte i bohatstvo i poklady i slávu, jako toho nemali kráľovia, ktorí boli pred tebou, ani nebude mať niktorý tak mnoho po tebe.

¹²the wisdom and the knowledge is given to thee, and riches and wealth and honour I give to thee, that there hath not been so to the kings who [are] before thee, and after thee it is not so.'

¹³Potom prišiel Šalamún zo svojej cesty na výšinu, ktorá bola v Gibeone, zpred stánu shromaždenia do Jeruzalema a kraľoval nad Izraelom.

¹³And Solomon cometh in [from] the high place that [is] in Gibeon to Jerusalem, from before the tent of meeting, and reigneth over Israel,

¹⁴A Šalamún nashromaždil vozov a jazdcov, takže mal tisíc štyristo vozov a dvanásť tisíc jazdcov, a umiestil ich v mestách vozov a u kráľa v Jeruzaleme.

¹⁴and Solomon gathereth chariots and horsemen, and he hath a thousand and four hundred chariots, and twelve thousand horsemen, and he placeth them in the cities of the chariots, and with the king in Jerusalem.

¹⁵A kráľ nahromadil striebra a zlata v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, ktorých rastie na rovine množstvo.

¹⁵And the king maketh the silver and the gold in Jerusalem as stones, and the cedars he made as sycamores that [are] in the low country, for abundance.

¹⁶Kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta, a hromada kupcov kráľových brala odtiaľ hromadu koní za peniaze.

¹⁶And the source of the horses that [are] to Solomon [is] from Egypt and from Keva; merchants of the king from Keva take at a price,

¹⁷A tak privážali hore a vyvážali z Egypta voz za šesťsto šeklov striebra a koňa za stopäťdesiat a tak vodili odtiaľ svojou rukou, jako sprostredkovatelia, pre všetkých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.

¹⁷and they come up, and bring out from Egypt a chariot for six hundred silverlings, and a horse for fifty and a hundred, and so for all the kings of the Hittites, and the kings of Aram -- by their hand they bring out.