¹A Dávid spočítal ľud, ktorý bol s ním, a ustanovil nad nimi tisícnikov a stotníkov.

¹And David inspecteth the people who [are] with him, and setteth over them heads of thousands and heads of hundreds,

²A Dávid oddal tretinu ľudu do ruky Joábovej, tretinu do ruky Abišaja, syna Ceruje, brata Joábovho a tretinu do ruky Ittaja Gitťanského. A kráľ povedal ľudu: I ja sám pojdem s vami von do boja.

²and David sendeth the third of the people by the hand of Joab, and the third by the hand of Abishai, son of Zeruiah, brother of Joab, and the third by the hand of Ittai the Gittite, and the king saith unto the people, `I certainly go out — I also — with you.`

³Ale ľud povedal: Nepojdeš! Lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať; ani keby nás zomrela polovica, nebudú na nás veľmi dbať; lebo teraz si ty jako nás desať tisíc. A tak teraz bude dobre, keď nám budeš z mesta na pomoc.

³And the people say, `Thou dost not go out, for if we utterly flee, they do not set [their] heart upon us; and if half of us die, they do not set [their] heart unto us — for now like us [are] ten thousand; and now, better that thou be to us from the city for an helper.`

⁴Na to im riekol kráľ: Učiním to, čo sa vám vidí za dobré. Preto sa postavil kráľ ku bráne, a všetok ľud vyšiel po stách a po tisícoch.

⁴And the king saith unto them, `That which is good in your eyes I do;` and the king standeth at the side of the gate, and all the people have gone out by hundreds and by thousands,

⁵A kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi a riekol: Šetrne mi zachádzajte so synom Absalomom. A počul všetok ľud, keď prikazoval kráľ všetkým veliteľom o Absalomovi.

⁵and the king chargeth Joab, and Abishai, and Ittai, saying, `Gently — for me, for the youth, for Absalom;` and all the people heard in the king`s charging all the heads concerning Absalom.

⁶A tak vyšiel ľud do poľa proti Izraelovi. A bitka bola v lese Efraimovom.

⁶And the people goeth out into the field to meet Israel, and the battle is in a forest of Ephraim;

⁷A bol tam porazený ľud Izraelov od služobníkov Dávidových. A bola to tam veľká porážka toho dňa. Padlo ich dvadsať tisíc.

⁷and smitten there are the people of Israel before the servants of David, and the smiting there is great on that day — twenty thousand;

⁸Lebo sa tam rozšírila bitka po celej tej krajine, a viacerých z ľudu strávil les, ako bolo tých, ktorých strávil meč toho dňa.

⁸and the battle is there scattered over the face of all the land, and the forest multiplieth to devour among the people more than those whom the sword hath devoured in that day.

⁹A prihodilo sa, že sa stretol Absalom so služobníkmi Dávidovými. A Absalom jazdil na mulici, a keď podišla mulica pod husté konáre toho veľkého duba, zachytila sa jeho hlava na dube, takže visel medzi nebom a medzi zemou, a mulica, ktorá bola pod ním, bežala ďalej.

⁹And Absalom meeteth before the servants of David, and Absalom is riding on the mule, and the mule cometh in under an entangled bough of the great oak, and his head taketh hold on the oak, and he is placed between the heavens and the earth, and the mule that [is] under him hath passed on.

¹⁰Keď to videl ktorýsi muž, oznámil to Joábovi a riekol: Hľa, videl som Absaloma visieť na dube.

¹⁰And one man seeth, and declareth to Joab, and saith, `Lo, I saw Absalom hanged in an oak.`

¹¹A Joáb povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: Hľa, videl si a prečo si ho tam nesrazil na zem? A na mne by bolo bývalo, aby som ti dal desať šeklov striebra a jeden pás.

¹¹And Joab saith to the man who is declaring [it] to him, `And lo, thou hast seen — and wherefore didst thou not smite him there to the earth — and on me to give to thee ten silverlings and one girdle?`

¹²Ale človek odpovedal Joábovi: A čo by som ja hneď tu mal čítať tisíc striebra na svojich rukách, nevystrel by som svojej ruky na syna kráľovho, lebo veď sme počuli na vlastné uši, že ti prikázal kráľ aj Abišajovi aj Ittajovi povediac: Majte mi všetci pozor na syna, na Absaloma!

¹²And the man saith unto Joab, `Yea, though I am weighing on my hand a thousand silverlings, I do not put forth my hand unto the son of the king; for in our ears hath the king charged thee, and Abishai, and Ittai, saying, Observe ye who [is] against the youth — against Absalom;

¹³Alebo keby som vykonal niečo proti jeho duši klamstvom - a niktorá vec sa nezatají pred kráľom -, ty by si sa postavil stranou.

¹³or I had done against my soul a vain thing, and no matter is hid from the king, and thou — thou dost station thyself over-against.`

¹⁴Na to povedal Joáb: Nebudem sa takto s tebou baviť! A vezmúc tri kopije do svojej ruky vrazil ich do srdca Absalomovho, ktorý ešte žil prostred duba.

¹⁴And Joab saith, `Not right — I tarry before thee;` and he taketh three darts in his hand, and striketh them into the heart of Absalom, while he [is] alive, in the midst of the oak.

¹⁵A obstúpili desiati mládenci, ktorí nosili zbraň Joábovu, a bili Absaloma, a tak ho zabili.

¹⁵And they go round — ten youths bearing weapons of Joab — and smite Absalom, and put him to death.

¹⁶Potom hneď zatrúbil Joáb na trúbu, a ľud sa vrátil od honenia Izraela, lebo Joáb šetril ľud.

¹⁶And Joab bloweth with a trumpet, and the people turneth back from pursuing after Israel, for Joab hath kept back the people;

¹⁷A vezmúc Absaloma hodili ho v lese do tej veľkej jamy a nasnášali na neho veľmi veľkú hromadu kamenia. A celý Izrael utekal, každý do svojho stánu.

¹⁷and they take Absalom and cast him in the forest unto the great pit, and set up over him a very great heap of stones, and all Israel have fled — each to his tent.

¹⁸A Absalom bol vzal a postavil si za svojho života pamätný stĺp, ktorý je v doline kráľovej, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamäť môjho mena. Preto nazval stĺp po svojom mene, a tak sa volá čiastkou Absalomovou až do tohoto dňa.

¹⁸And Absalom hath taken, and setteth up for himself in his life, the standing-pillar that [is] in the king`s valley, for he said, `I have no son to cause my name to be remembered;` and he calleth the standing-pillar by his own name, and it is called `The monument of Absalom` unto this day.

¹⁹A Achimaac, syn Cádokov, povedal: Dovoľ, prosím, žeby som bežal a zvestoval kráľovi radostnú zvesť, že ho vysúdil Hospodin z ruky jeho nepriateľov.

¹⁹And Ahimaaz son of Zadok said, `Let me run, I pray thee, and I bear the king tidings, for Jehovah hath delivered him out of the hand of his enemies;`

²⁰Ale Joáb mu povedal: Nebol by si dnes poslom, ktorý zvestuje radostnú zvesť; budeš zvestovať v iný deň, ale dnes nebudeš zvestovať, pretože zomrel syn kráľov.

²⁰and Joab saith to him, `Thou art not a man of tidings this day, but thou hast borne tidings on another day, and this day thou dost not bear tidings, because the king`s son [is] dead.`

²¹Potom povedal Joáb Kúšimu: Idi, oznám kráľovi, čo si videl. A Kúši sa poklonil Joábovi a bežal.

²¹And Joab saith to Cushi, `Go, declare to the king that which thou hast seen;` and Cushi boweth himself to Joab, and runneth.

²²A Achimaac, syn Cádokov, povedal ešte raz Joábovi: A nech už je, čo chce, dovoľ, prosím, nech i ja bežím za Kúšim! A Joáb povedal: Načo by si ty bežal, môj synu, keď nemáš dobrej zvesti, ktorá by našla odmenu?

²²And Ahimaaz son of Zadok addeth again, and saith unto Joab, `And whatever it be, let me run, I pray thee, I also, after the Cushite.` And Joab saith, `Why [is] this — thou art running, my son, and for thee there are no tidings found?` —

²³A nech už je, čo chce, povedal, pobežím. A riekol mu: Tedy bež: A Achimaac bežal cestou roviny a predbehol Kúšiho.

²³`And, whatever it be, [said he,] let me run.` And he saith to him, `Run;` and Ahimaaz runneth the way of the circuit, and passeth by the Cushite.

²⁴A Dávid sedel medzi dvoma bránami. A pozorujúci strážca odišiel na postrešie brány, na múr, a keď pozdvihnul svoje oči, videl, že hľa, nejaký muž beží samotný.

²⁴And David is sitting between the two gates, and the watchman goeth unto the roof of the gate, unto the wall, and lifteth up his eyes, and looketh, and lo, a man running by himself.

²⁵Vtedy zavolal pozorujúci strážca a oznámil to kráľovi. A kráľ povedal: Ak je sám, vtedy je dobrá zvesť v jeho ústach. A človek prichádzal bližšie a bližšie.

²⁵And the watchman calleth, and declareth to the king, and the king saith, `If by himself, tidings [are] in his mouth;` and he cometh, coming on and drawing near.

²⁶Potom videl pozorujúci strážca iného muža bežať. A pozorujúci strážca zavolal na bránneho a riekol: Hľa, zase beží nejaký muž samotný! A kráľ povedal: I ten nesie dobrú zvesť.

²⁶And the watchman seeth another man running, and the watchman calleth unto the gatekeeper, and saith, `Lo, a man running by himself;` and the king saith, `Also this one is bearing tidings.`

²⁷A pozorujúci strážca povedal: Vidím beh prvého jako beh Achimaaca, syna Cádokovho. Na to povedal kráľ: To je dobrý človek a ide s dobrou zvesťou.

²⁷And the watchman saith, `I see the running of the first as the running of Ahimaaz son of Zadok.` And the king saith, `This [is] a good man, and with good tidings he cometh.`

²⁸Potom zavolal Achimaac a riekol kráľovi: Pokoj ti! A poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi a riekol: Požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý zavrel do tvojej ruky mužov, ktorí pozdvihli svoju ruku na môjho pána kráľa!

²⁸And Ahimaaz calleth and saith unto the king, `Peace;` and he boweth himself to the king, on his face, to the earth, and saith, `Blessed [is] Jehovah thy God who hath shut up the men who lifted up their hand against my lord the king.`

²⁹A kráľ povedal: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Achimaac odpovedal: Videl som veľký shon, keď posielal Joáb služobníka kráľovho, i mňa, tvojho služobníka, ale neviem, čo bolo.

²⁹And the king saith, `Peace to the youth — to Absalom?` And Ahimaaz saith, `I saw the great multitude, at the sending away of the servant of the king, even thy servant [by] Joab, and I have not known what [it is].`

³⁰A kráľ povedal: Odstúp, postav sa tamto! A odstúpil a stál.

³⁰And the king saith, `Turn round, station thyself here;` and he turneth round and standeth still.

³¹A tu hľa, prišiel Kúši. A Kúši povedal: Dobrá zvesť sa zvestuje môjmu pánu kráľovi, lebo ťa dnes vysúdil Hospodin z ruky všetkých tých, ktorí boli povstali proti tebe.

³¹And lo, the Cushite hath come, and the Cushite saith, `Let tidings be proclaimed, my lord, O king; for Jehovah hath delivered thee to-day out of the hand of all those rising up against thee.`

³²A kráľ povedal Kúšimu: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Kúši odpovedal: Nech sú jako syn kráľov nepriatelia môjho pána kráľa i všetci, ktorí povstali proti tebe na zlé!

³²And the king saith unto the Cushite, `Peace to the youth — to Absalom?` And the Cushite saith, `Let them be — as the youth — the enemies of my lord the king, and all who have risen up against thee for evil.`

³³Vtedy sa vzrušil kráľ a vyjdúc do hornej siene na bráne plakal a idúc takto hovoril: Môj synu, Absalome, môj synu, môj synu, Absalome! Ó, keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absalome! Môj synu, môj synu!

³³And the king trembleth, and goeth up on the upper chamber of the gate, and weepeth, and thus he hath said in his going, `My son! Absalom my son; my son Absalom; oh that I had died for thee, Absalom, my son, my son.`