1A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
1And there is a word of Jehovah unto me, saying:
2Synu človeka, obráť svoju tvár proti vrchu Seiru a prorokuj proti nemu
2`Son of man, set thy face against mount Seir, and prophesy against it,
3a povieš mu: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem proti tebe, vrchu Seire, a vystriem na teba svoju ruku a obrátim ťa na pustinu a púšť.
3and thou hast said to it: Thus said the Lord Jehovah: Lo, I [am] against thee, O mount Seir, And have stretched out My hand against thee, And made thee a desolation and an astonishment.
4Tvoje mestá obrátim na spustošeninu, a ty budeš pustinou a zvieš, že ja som Hospodin.
4Thy cities a waste I make, and thou art a desolation, And thou hast known that I [am] Jehovah.
5Preto, že máš večné nepriateľstvo a vydávaš synov Izraelových moci meča v čase ich nešťastia, v čase vrcholnej neprávosti, ktorou už bude koniec,
5Because of thy having an enmity age-during, And thou dost saw the sons of Israel, By the hands of the sword, In the time of their calamity, In the time of the iniquity of the end:
6preto jako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že ťa pripravím na krv, a krv ťa bude stíhať. Ba hej, nenávidel si krvi, a krv ťa bude stíhať.
6Therefore, I live — an affirmation of the Lord Jehovah, Surely for blood I do appoint thee, And blood doth pursue thee, If blood thou hast not hated, Blood also doth pursue thee.
7A obrátim vrch Seir na hroznú pustinu a vyplienim z neho toho, kto by išiel a vrátil sa cezeň,
7And I have given mount Seir for a desolation and an astonishment, And have cut off from it him who is passing over and him who is returning,
8a naplním jeho vrchy jeho pobitými; na tvojich brehoch a v tvojich dolinách a po všetkých tvojich potokoch budú padať pobití od meča.
8And filled his mountains with his wounded, Thy hills, and thy valleys, and all thy streams, The pierced of the sword fall into them.
9Obrátim ťa na večné pustiny, a tvoje mestá už nebudú obývané, a zviete, že ja som Hospodin.
9Desolations age-during I make thee, And thy cities do not return, And ye have known that I [am] Jehovah.
10Preto, že hovoríš: Oba tie národy a obe tie zeme budú moje, a budeme tým vládnuť dedične, hoci tam bol Hospodin,
10Because of thy saying: The two nations and the two lands are mine, and we have possessed it, And Jehovah hath been there;
11preto jako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že učiním podľa tvojho hnevu a podľa tvojej závisti, podľa toho, čo si ty robil zo svojej nenávisti proti nim, a dám sa poznať medzi nimi, keď ťa budem súdiť.
11Therefore, I live — an affirmation of the Lord Jehovah, And I have done according to thine anger, And according to thine envy, With which thou hast wrought, Because of thy hatred against them, And I have been known among them when I judge thee.
12A zvieš, že ja Hospodin som počul všetky tvoje rúhania, ktoré si hovoril proti vrchom Izraelovým, že vraj spustly, nám sú dané za pokrm.
12And thou hast known that I — Jehovah, I have heard all thy despisings that thou hast spoken Against mountains of Israel, saying: A desolation, to us they were given for food.
13A honosili ste sa proti mne svojimi ústami a hromadili ste svoje slová proti mne; ja som počul.
13And ye magnify yourselves against Me with your mouth, And have made abundant against Me your words, I — I have heard.
14Takto hovorí Pán Hospodin: Keď sa bude radovať celá zem, vtedy ti ju učiním pustinou.
14Thus said the Lord Jehovah: According to the rejoicing of the whole land, A desolation I make of thee.
15Jako sa ty raduješ nad dedičstvom domu Izraelovho, pretože spustlo, tak učiním tebe. Pustinou budeš, vrchu Seire, i celý Edom, celá Idumea, a zvedia, že ja som Hospodin.
15According to thy joy at the inheritance of the house of Israel because of desolation, So I do to thee — a desolation thou art, O mount Seir, and all Edom — all of it, And they have known that I [am] Jehovah!