1Keď bol Izrael dieťa, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.
1Because Israel [is] a youth, and I love him, Out of Egypt I have called for My Son.
2Ako ich volali, tak išli ta zpred ich tvári; obetovali Bálom a kadili rytinám.
2They have called to them rightly, They have gone from before them, To lords they do sacrifice, And to graven images they make perfume.
3A ja som učil Efraima chodiť (Bral ich na svoje ramená); ale nepoznali, že som ich uzdravil.
3And I have caused Ephraim to go on foot, Taking them by their arms, And they have not known that I strengthened them.
4Ťahal som ich za laná človeka, za povrazy lásky a bol som im ako tí, ktorí pozdvihujú jarmo na ich čelustiach, a podával som mu potravu.
4With cords of man I do draw them, With thick cords of love, And I am to them as a raiser up of a yoke on their jaws, And I incline unto him — I feed [him].
5Nenavráti sa do Egyptskej zeme, ale Assúr, ten bude jeho kráľom, pretože odopreli navrátiť sa.
5He turneth not back unto the land of Egypt, And Asshur — he [is] his king, For they have refused to return.
6A meč sa bude točiť po jeho mestách, zničí jeho závory a požerie ich pre ich rady.
6Grievous hath been the sword in his cities, And it hath ended his bars, and consumed — from their own counsels.
7A môj ľud visí, aby odpadúval odo mňa, a volajú ho k Najvyššiemu, no, nikto ho nevyvyšuje.
7And My people are hanging in suspense, about My returning, And unto the Most High they do call, Together they exalt not.
8Jako ťa mám vydať, Efraime? Jako ťa mám ta dať, Izraelu? Jako ťa mám vydať, aby si bol ako Adama? Jako ťa učiniť ako Ceboim? Moje srdce sa obrátilo vo mne; moja sústrasť je vzrušená všetka dovedna.
8How do I give thee up, O Ephraim? Do I deliver thee up, O Israel? How do I make thee as Admah? Do I set thee as Zeboim? Turned in Me is My heart, kindled together have been My repentings.
9Nevykonám pále svojho hnevu; nezkazím zase Efraima; lebo ja som silný Bôh a nie človek, Svätý v tvojom strede, ani neprijdem na mesto.
9I do not the fierceness of My anger, I turn not back to destroy Ephraim, For God I [am], and not a man. In thy midst the Holy One, and I enter not in enmity,
10Pojdú za Hospodinom; bude revať ako lev, lebo on bude revať, a strachom sa trasúc prijdú synovia od mora, od západu:
10After Jehovah they go — as a lion He roareth, When He doth roar, then tremble do the sons from the west.
11strachom sa trasúc ako vtáča prijdú z Egypta a jako holubica zo zeme Assúra, a osadím ich v ich domoch, hovorí Hospodin.
11They tremble as a sparrow out of Egypt, And as a dove out of the land of Asshur, And I have caused them to dwell in their own houses, An affirmation of Jehovah.
12Efraimci ma obkľučujú klamstvom a ľsťou dom Izraelov; ale Júda ešte vládne so silným Bohom a s Najsvätejším, verný.
12Compassed Me with feigning hath Ephraim, And with deceit the house of Israel. And Judah again is ruling with God, And with the Holy Ones [is] faithful!