¹Bremä Babylona, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov.

¹The burden of Babylon that Isaiah son of Amoz hath seen:

²Vyzdvihnite prápor na lysom vrchu, povýšte hlas k nim, mávajte rukou, aby vošli do brán kniežat.

²`On a high mountain lift ye up an ensign, Raise the voice to them, wave the hand, And they go in to the openings of nobles.

³Ja som prikázal svojim posväteným, aj som povolal svojich hrdinov pre svoj hnev, tých, ktorí sa veselia z môjho vyvýšenia.

³I have given charge to My sanctified ones, Also I have called My mighty ones for Mine anger, Those rejoicing at Mine excellency.`

⁴Zvuk množstva počuť na vrchoch, podobný zvuku mnohého ľudu, zvuk hukot kráľovstiev shromaždených národov: Hospodin Zástupov prehliada vojsko do boja.

⁴A voice of a multitude in the mountains, A likeness of a numerous people, A voice of noise from the kingdoms of nations who are gathered, Jehovah of Hosts inspecting a host of battle!

⁵Prichádzajú z ďalekej zeme, od konca nebies. Hospodin je to a nádoby jeho zúrivého hnevu; ide aby zkazil celú zem.

⁵They are coming in from a land afar off, From the end of the heavens, Jehovah and the instruments of His indignation, To destroy all the land.

⁶Kvíľte, lebo je blízko deň Hospodinov. Prijde jako záhuba od Všemohúceho.

⁶Howl ye, for near [is] the day of Jehovah, As destruction from the Mighty it cometh.

⁷Preto ochabnúc klesnú všetky ruky, a každé srdce človeka sa rozplynie.

⁷Therefore, all hands do fail, And every heart of man doth melt.

⁸Predesia sa; kŕče a bolesti ich pochytia; budú sa svíjať ako žena, ktorá ide porodiť; každý bude s desením a v rozpakoch hľadieť na svojho blížneho; ich tváre budú horieť plameňom.

⁸And they have been troubled, Pains and pangs they take, As a travailing woman they are pained, A man at his friend they marvel, The appearance of flames — their faces!

⁹Hľa, deň Hospodinov prichádza, ukrutný, prchlivosť a páľa hnevu, aby obrátil zem na púšť, a jej hriešnikov zahladí z nej.

⁹Lo, the day of Jehovah doth come, Fierce, with wrath, and heat of anger, To make the land become a desolation, Yea, its sinning ones He destroyeth from it.

¹⁰Lebo hviezdy nebies, ani ich najjasnejšie súhvezdia nedajú svietiť svojmu svetlu; slnce sa zatmie vtedy, keď bude vychádzať, a mesiac nedá svietiť svojmu svetlu.

¹⁰For the stars of the heavens, and their constellations, Cause not their light to shine, Darkened hath been the sun in its going out, And the moon causeth not its light to come forth.

¹¹A navštívim zlosť na okruhu sveta a na bezbožných ich neprávosť. A spôsobím to, že prestane hrdosť pyšných, a vysokomyseľnosť tyranov ponížim.

¹¹And I have appointed on the world evil, And on the wicked their iniquity, And have caused to cease the excellency of the proud, And the excellency of the terrible I make low.

¹²A učiním to, že bude mizerný človek drahší nad čisté zlato a obecný človek nad klenoty zo zlata z Ofíra.

¹²I make man more rare than fine gold, And a common man than pure gold of Ophir.

¹³Pre tú príčinu zatrasiem nebesami, a chvieť sa bude zem, takže sa pohne zo svojho miesta pre prchlivosť Hospodina Zástupov a pre deň pále jeho hnevu.

¹³Therefore the heavens I cause to tremble, And the earth doth shake from its place, In the wrath of Jehovah of Hosts, And in a day of the heat of his anger.

¹⁴A bude jako zaplašená srna a jako stádo oviec, kde nie je toho, kto by shromaždil; každý sa obráti k svojmu ľudu, a každý bude utekať do svojej zeme.

¹⁴And it hath been, as a roe driven away, And as a flock that hath no gatherer, Each unto his people — they turn, And each unto his land — they flee.

¹⁵Každý, kto bude najdený, bude prebodnutý, a každý, kto bude dochytený, padne od meča.

¹⁵Every one who is found is thrust through, And every one who is added falleth by sword.

¹⁶Ich deti budú porozrážané pred ich očami, ich domy budú olúpené a ich ženy spŕznené.

¹⁶And their sucklings are dashed to pieces before their eyes, Spoiled are their houses, and their wives lain with.

¹⁷Hľa, ja zobudím na nich Médov, ktorí nebudú dbať o striebro a nebudú mať záľuby v zlate.

¹⁷Lo, I am stirring up against them the Medes, Who silver esteem not, And gold — they delight not in it.

¹⁸Ich luky porozrážajú mládencov, a nezľutujú sa nad plodom života; ich oko nebude ľutovať synov.

¹⁸And bows dash young men to pieces, And the fruit of the womb they pity not, On sons their eye hath no pity.

¹⁹A bude Babylon, krása kráľovstiev, ozdoba, pýcha Chaldejov, ako podvrátenie od Boha, jako čo podvrátil Sodomu i Gomoru.

¹⁹And Babylon, the beauty of kingdoms, The glory, the excellency of the Chaldeans, Hath been as overthrown by God, With Sodom and with Gomorrah.

²⁰Nebude už viacej obydlený až na veky ani nebude obývaný do pokolenia a pokolenia, ani tam nepostaví stánu Arab, ani pastieri sa tam nepoložia so svojim stádom.

²⁰She doth not sit for ever, Nor continueth unto many generations, Nor doth Arab pitch tent there, And shepherds lie not down there.

²¹Ale tam budú brložiť divé mačky, a ich domy budú plné sôv, budú tam bývať pštrosi, a skákať tam budú démonské príšery;

²¹And Ziim have lain down there, And full have been their houses of howlings, And dwelt there have daughters of an ostrich, And goats do skip there.

²²na jeho opustených hradoch ozývať sa budú sebe navzájom hyeny a šakaly na palácoch rozkoše. A je už blízko, aby prišiel jeho čas, a jeho dni sa nepretiahnu.

²²And Aiim have responded in his forsaken habitations, And dragons in palaces of delight, And near to come [is] her time, And her days are not drawn out!