1Nože nech spievam svojmu milému pieseň môjho milovaného o jeho vinici: Môj milý mal vinicu na úrodnom vrchu.
1Let me sing, I pray you, for my beloved, A song of my beloved as to his vineyard: My beloved hath a vineyard in a fruitful hill,
2Prekopal ju a vysbieral z nej kamenie, vysadil ju najvýbornejšou révou a vystavil vežu prostred nej, ba ešte aj lis v nej vytesal a očakával, že bude rodiť hrozná; ale rodila plané nedozrelky.
2And he fenceth it, and casteth out its stones, And planteth it [with] a choice vine, And buildeth a tower in its midst, And also a wine press hath hewn out in it, And he waiteth for the yielding of grapes, And it yieldeth bad ones!
3A tak teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia Júdovi, nože rozsúďte medzi mnou a medzi mojou vinicou!
3And now, O inhabitant of Jerusalem, and man of Judah, Judge, I pray you, between me and my vineyard.
4Čo sa ešte malo učiniť mojej vinici, čo by som nebol v nej učinil? Prečo, keď som očakával, že bude rodiť hrozná, rodila plané nedozrelky?
4What — to do still to my vineyard, That I have not done in it! Wherefore, I waited to the yielding of grapes, And it yieldeth bad ones!
5Preto teraz nech vám oznámim, čo učiním svojej vinici: odstránim jej hlohový plot, a bude na zkazu; rozváľam jej murovanú ohradu, a bude na pošliapanie.
5And now, pray, let me cause you to know, That which I am doing to my vineyard, To turn aside its hedge, And it hath been for consumption, To break down its wall, And it hath been for a treading-place.
6A učiním ju prielohom; nebude rezaná ani kopaná, a vzrastie na nej tŕnie a bodľač. A zakážem oblakom, aby nedaly, že by na ňu pršal dážď.
6And I make it a waste, It is not pruned, nor arranged, And gone up have brier and thorn, And on the thick clouds I lay a charge, From raining upon it rain.
7Lebo vinicou Hospodina Zástupov je dom Izraelov, a mužovia Júdovi sú zasadenou révou jeho rozkoše. Ale kým očakával súd, hľa, samý útisk, očakával spravedlivosť, a tu hľa, krik.
7Because the vineyard of Jehovah of Hosts [Is] the house of Israel, And the man of Judah His pleasant plant, And He waiteth for judgment, and lo, oppression, For righteousness, and lo, a cry.
8Beda tým, ktorí pripojujú dom ku domu a posunujú pole k poľu, takže nieto inému miesta! Jako keby ste boli sami osadení prostred zeme!
8Wo [to] those joining house to house, Field to field they bring near, till there is no place, And ye have been settled by yourselves In the midst of the land!
9V moje uši riekol Hospodin Zástupov: Ba isté je, že mnohé domy budú obrátené v púšť, veľké a krásne, takže nebude v nich obyvateľa.
9By the weapons of Jehovah of Hosts Do not many houses a desolation become? Great and good without inhabitant!
10Lebo desať honov vinice vydá jeden bat, a chomer vysiateho semena vydá efu.
10For ten acres of vineyard do yield one bath, And an homer of seed yieldeth an ephah.
11Beda tým, ktorí vstávajúc skoro ráno sháňajú sa po opojnom nápoji, a ktorí trvajú pri tom neskoro do noci, až ich víno rozpaľuje!
11Wo [to] those rising early in the morning, Strong drink they pursue! Tarrying in twilight, wine inflameth them!
12Citara, harfa, bubon, píšťala a víno, to sú ich hostiny! A na skutok Hospodinov nehľadia ani nevidia diela jeho rúk.
12And harp, and psaltery, tabret, and pipe, And wine, have been their banquets, And the work of Jehovah they behold not, Yea, the work of His hands they have not seen.
13Preto pojde môj ľud do zajatia, tak čo nezvie, a jeho sláva sa obráti v mužov, ktorí budú trpieť hladom, a jeho množstvo vyschne od smädu.
13Therefore my people removed without knowledge, And its honourable ones are famished, And its multitude dried up of thirst.
14Preto i peklo rozširuje svoje hrdlo a roztvára svoje ústa nad mieru, a sostúpi ta jeho, Jeruzalema, nádhera i jeho množstvo i jeho hukot i tí, ktorí sa veselia v ňom.
14Therefore hath Sheol enlarged herself, And hath opened her mouth without limit. And gone down hath its honour, and its multitude, And its noise, and its exulting one — into her.
15A tak bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž, a oči vysokých budú snížené.
15And bowed down is the low, and humbled the high, And the eyes of the haughty become low,
16Ale Hospodin Zástupov bude vyvýšený v súde, a silný Bôh svätý bude posvätený v spravedlivosti.
16And Jehovah of Hosts is high in judgment, And the Holy God sanctified in righteousness,
17A ovečky sa budú pásť ako driev na svojom pastvisku, a pustiny tučných budú jesť putujúci.
17And fed have lambs according to their leading, And waste places of the fat ones Do sojourners consume.
18Beda tým, ktorí ťahajú neprávosť za lano márnosti a jako za povraz u voza hriech!
18Wo [to] those drawing out iniquity with cords of vanity, And as [with] thick ropes of the cart — sin.
19Ktorí hovoria: Nech sa ponáhľa, nech pospiecha so svojím dielom, aby sme videli, a nech sa priblíži a nech prijde rada Svätého Izraelovho, aby sme zvedeli.
19Who are saying, `Let Him hurry, Let Him hasten His work, that we may see, And let the counsel of the Holy One of Israel Draw near and come, and we know.`
20Beda tým, ktorí hovoria zlému dobré a dobrému zlé, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké!
20Wo [to] those saying to evil `good,` And to good `evil,` Putting darkness for light, and light for darkness, Putting bitter for sweet, and sweet for bitter.
21Beda tým, ktorí sú múdri vo svojich vlastných očiach a pred svojou vlastnou tvárou rozumní!
21Wo [to] the wise in their own eyes, And — before their own faces — intelligent!
22Beda tým, ktorí sú hrdinmi do pitia vína, a tým, ktorí sú udatnými mužmi miešať opojný nápoj;
22Wo [to] the mighty to drink wine, And men of strength to mingle strong drink.
23ktorí ospravedlňujú bezbožného pre úplatný dar a spravedlivosť spravedlivého odstraňujú od neho.
23Declaring righteous the wicked for a bribe, And the righteousness of the righteous They turn aside from him.
24Preto jako jazyk ohňa zožiera strnište, a jako suchá tráva, trávená od plameňa, klesá, tak bude ich koreň ako zhnilina, a ich kvet sa vznesie ako prach, lebo zavrhli zákon Hospodina Zástupov a rúhavo pohŕdli rečou Svätého Izraelovho.
24Therefore, as a tongue of fire devoureth stubble, And flaming hay falleth, Their root is as muck, And their flower as dust goeth up. Because they have rejected the law of Jehovah of Hosts, And the saying of the Holy One of Israel despised.
25Preto sa zapálil hnev Hospodinov na jeho ľud, a on vystrúc svoju ruku na neho porazil ho tak, až sa zatriasly vrchy, a ich mŕtve telá boly jako hnoj prostred ulice. Pri tom pri všetkom neodvrátil sa jeho hnev, a ešte vždy je jeho ruka vystretá.
25Therefore hath the anger of Jehovah burned among His people, And He stretcheth out His hand against it, And smiteth it, and the mountains tremble, And their carcase is as filth in the midst of the out-places. With all this His anger did not turn back, And still His hand is stretched out!
26A vyzdvihne prápor národom zďaleka a zapískne naň, aby prišiel od konca zeme. A hľa, prijde rýchle a ľahkým behom.
26And He lifted up an ensign to nations afar off, And hissed to it from the end of the earth, And lo, with haste, swift it cometh.
27Nebude medzi nimi ustalého ani klesajúceho, nezadrieme ani nezaspí, ani sa nerozopne opasok jeho bedier, ani sa neroztrhne remenec na jeho obuvi.
27There is none weary, nor stumbling in it, It doth not slumber, nor sleep, Nor opened hath been the girdle of its loins, Nor drawn away the latchet of its sandals.
28Jeho strely sú ostré, a všetky jeho lučištia sú natiahnuté; kopytá jeho koní sa považujú za tvrdé jako kremeň a jeho kolesá za rýchle jako víchrica.
28Whose arrows [are] sharp, and all its bows bent, Hoofs of its horses as flint have been reckoned, And its wheels as a hurricane!
29Jeho revanie jako revanie ľva, bude revať jako ľvíčatá, a bude mumlať a pochytí korisť a odvlečie, ani nebude nikoho, kto by vytrhol.
29Its roaring [is] like a lioness, It roareth like young lions, And it howleth, and seizeth prey, And carrieth away safely, and there is none delivering.
30A bude hučať nad ním toho dňa, jako hučí more. A keď pozrie človek na zem, tu hľa, tma, úzkosť. A svetlo? Zatmí sa jej mrakmi.
30And it howleth against it in that day as the howling of a sea, And it hath looked attentively to the land, And lo, darkness — distress, And light hath been darkened by its abundance!