¹Volaj celým hrdlom, nezadŕžaj; povýš svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu ich prestúpenie a domu Jakobovmu ich hriechy!

¹Call with the throat, restrain not, As a trumpet lift up thy voice, And declare to My people their transgression, And to the house of Jacob their sins;

²Síce ma hľadajú deň ako deň a žiadostiví sú poznať moje cesty, jako národ, ktorý činí spravedlivosť a neopúšťa súdu svojeho Boha. Dopytujú sa ma na súdy spravedlivosti, chcú byť v blízkosti Boha.

²Seeing — Me day by day they seek, And the knowledge of My ways they desire, As a nation that righteousness hath done, And the judgment of its God hath not forsaken, They ask of me judgments of righteousness, The drawing near of God they desire:

³A hovoria: Prečo sa postíme, keď nevidíš, trápime svoju dušu, keď nechceš vedieť? Hľa, v deň svojho pôstu prevádzate svoju vôľu a honíte všetkých svojich robotníkov.

³`Why have we fasted, and Thou hast not seen? We have afflicted our soul, and Thou knowest not.` Lo, in the day of your fast ye find pleasure, And all your labours ye exact.

⁴Hľa, postíte sa nato, aby ste sa preli a vadili a bili päsťou bezbožnosti. Nepostíte sa vy tohoto dňa tak, aby bolo počuť na výsosti váš hlas.

⁴Lo, for strife and debate ye fast, And to smite with the fist of wickedness, Ye fast not as [to]-day, To sound in the high place your voice.

⁵Či toto má byť pôst, aký som vyvolil? Deň, aby človek trápil svoju dušu? Či to, aby svesil svoju hlavu jako trstina a postlal si smútočné vrece a popol, či to nazovieš pôstom a dňom, príjemným Hospodinovi?

⁵Like this is the fast that I choose? The day of a man`s afflicting his soul? To bow as a reed his head, And sackcloth and ashes spread out? This dost thou call a fast, And a desirable day — to Jehovah?

⁶A či nie je toto pôst, aký som vyvolil: rozopäť putá bezbožnosti, rozviazať uzly jarma, prepustiť zlomených slobodných a aby ste roztrhli každé jarmo?

⁶Is not this the fast that I chose — To loose the bands of wickedness, To shake off the burdens of the yoke, And to send out the oppressed free, And every yoke ye draw off?

⁷Či azda nie to, aby si lámal lačnému svoj chlieb a chudobných vyhnaných uviedol do domu? Keby si videl nahého, aby si ho zaodial a neskrýval sa pred svojím telom?

⁷Is it not to deal to the hungry thy bread, And the mourning poor bring home, That thou seest the naked and cover him, And from thine own flesh hide not thyself?

⁸Vtedy vypukne tvoje svetlo jako ranná zora, a tvoje zdravie rýchle vypučí, a tvoja spravedlivosť pojde pred tebou, a sláva Hospodinova ťa uzavrie ako zadná stráž.

⁸Then broken up as the dawn is thy light, And thy health in haste springeth up, Gone before thee hath thy righteousness, The honour of Jehovah doth gather thee.

⁹Vtedy budeš volať, a Hospodin sa ohlási; budeš pokorne volať o pomoc, a riekne: Hľa, tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, prestaneš posmešne vystierať prst a hovoriť neprávosť,

⁹Then thou callest, and Jehovah answereth, Thou criest, and He saith, `Behold Me.` If thou turn aside from thy midst the yoke, The sending forth of the finger, And the speaking of vanity,

¹⁰ak ta dáš lačnému svoju dušu, a utrápenú dušu nasýtiš, vtedy vzíde tvoje svetlo vo tme, a tvoja mrákava bude jako poludnie.

¹⁰And dost bring out to the hungry thy soul, And the afflicted soul dost satisfy, Then risen in the darkness hath thy light, And thy thick darkness [is] as noon.

¹¹A Hospodin ťa vždy povedie a nasýti tvoju dušu i v najväčšie sucho a obodrí tvoje kosti. A budeš ako zavlažovaná zahrada a jako prameň vôd, ktorého vody nesklamú.

¹¹And Jehovah doth lead thee continually, And hath satisfied in drought thy soul, And thy bones He armeth, And thou hast been as a watered garden, And as an outlet of waters, whose waters lie not.

¹²A pošlí z teba vystavia miesta, pusté od veku, vyzdvihneš základy pokolenia a pokolenia, a budú ťa volať opraviteľom trhlín, napraviteľom ciest, aby sa mohlo bývať.

¹²And they have built out of thee the wastes of old, The foundations of many generations thou raisest up, And one calleth thee, `Repairer of the breach, Restorer of paths to rest in.`

¹³Ak odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si nečinil toho, čo sa tebe ľúbi, v deň mojej svätosti; ale nazovieš sobotu rozkošou, svätú Hospodinovu ctenou, a keď ju budeš ctiť tak, že nebudeš konať svoje cesty a prevádzať to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť daromné slovo,

¹³If thou dost turn from the sabbath thy foot, Doing thine own pleasure on My holy day, And hast cried to the sabbath, `A delight,` To the holy of Jehovah, `Honoured,` And hast honoured it, without doing thine own ways, Without finding thine own pleasure, And speaking a word.

¹⁴vtedy budeš mať rozkoš v Hospodinovi, a dám ťa voziť po vysokých miestach zeme a budem ťa kŕmiť dedičstvom Jakoba, tvojho otca, lebo ústa Hospodinove hovorily.

¹⁴Then dost thou delight thyself on Jehovah, And I have caused thee to ride on high places of earth, And have caused thee to eat the inheritance of Jacob thy father, For the mouth of Jehovah hath spoken!