¹Čo do synov Ammonových. Takto hovorí Hospodin: Či nemá Izrael synov? Či azda nemá dediča? Prečo potom vládne ich Moloch dedične Gádom? A prečo býva jeho ľud v jeho mestách?

¹Concerning the sons of Ammon: `Thus said Jehovah: Sons — hath Israel none? heir — hath he none? Wherefore hath Malcam possessed Gad? And his people in its cities have dwelt?

²Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že spôsobím to, aby bolo počuť proti Rabbe synov Ammonových surmu vojny, a bude z nej pustý kopec, a jej dcéry, mestá, budú vypálené ohňom, a Izrael bude dedične vládnuť tými, ktorí ním vládli, hovorí Hospodin.

²Therefore, lo, days are coming, An affirmation of Jehovah, And I have sounded unto Rabbah of the sons of Ammon a shout of battle, And it hath been for a heap — a desolation, And her daughters with fire are burnt, And Israel hath succeeded its heirs, Said hath Jehovah.

³Kvíľ, ó, Chešbone, lebo spustošené bude Aj! Kričte, dcéry Rabby, opášte si smútočné vrece, nariekajte a behajte sem-tam medzi plotami; lebo ich Moloch pojde do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu.

³Howl, Heshbon, for spoiled is Ai, Cry, daughters of Rabbah, gird on sackcloth, Lament, and go to and fro by the hedges, For Malcam into captivity doth go, His priests and his princes together.

⁴Čo sa chváliš údoliami? Tvoje údolie sa rozplynie, ty odvrátená dcéro spurná, ktorá sa nadeješ na svoje poklady a hovoríš: Kto prijde sem ku mne!

⁴What — dost thou boast thyself in valleys? Flowed hath thy valley, O backsliding daughter, Who is trusting in her treasures: Who doth come in unto me?

⁵Hľa, uvediem na teba strach, hovorí Pán Hospodin Zástupov, od všetkých vôkol teba, a budete hnaní každý priamo pred seba, a nebude nikoho, kto by shromaždil potulujúcich sa.

⁵Lo, I am bringing in upon thee a fear, An affirmation of the Lord Jehovah of Hosts, From all round about thee, And ye have been driven out each before it, And there is no gatherer of the wandering.

⁶Ale potom navrátim zajatie synov Ammonových, hovorí Hospodin.

⁶And after this I turn back the captivity of the sons of Ammon, An affirmation of Jehovah.`

⁷Čo do Edoma. Takto hovorí Hospodin Zástupov: Či už niet múdrosti v Témane? Či zahynula rada od rozumných? Či sa ich múdrosť zosmradila a pokazila?

⁷Concerning Edom: `Thus said Jehovah of Hosts: Is wisdom no more in Teman? Perished hath counsel from the intelligent? Vanished hath their wisdom?

⁸Utekajte, obráťte sa! Hlboko sadnú obyvatelia Dedána! Lebo nešťastie Ezavovo uvediem na neho; bude to čas, v ktorom ho navštívim.

⁸Flee, turn, go deep to dwell, ye inhabitants of Dedan, For the calamity of Esau I brought in upon him, The time I inspected him.

⁹Keď ti prijdú oberači, azda nezanechajú paberkov? ak zlodeji vnoci, zkazia iba toľko, čo im je dosť.

⁹If gatherers have come in to thee, They do not leave gleanings, If thieves in the night, They have destroyed their sufficiency!

¹⁰Ale ja obnažím Ezava, odkryjem jeho tajnosti, a nebude sa môcť ukryť. Spustošené bude jeho semä, i jeho bratia i jeho súsedia, a nebude ho, kto by povedal:

¹⁰For I — I have made Esau bare, I have uncovered his secret places, And to be hidden he is not able, Spoiled [is] his seed, and his brethren, And his neighbours, and he is not.

¹¹Zanechaj svoje siroty, ja ich budem živiť, a tvoje vdovy nech sa nadejú na mňa.

¹¹Leave thine orphans — I do keep alive, And thy widows — on Me trust ye,

¹²Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, tí, ktorí nepíjavajú kalicha, budú istotne piť, a hojne, a ty, ty by si mal byť bez trestu? Nebudeš bez trestu, ale istotne budeš piť.

¹²For thus said Jehovah: They whose judgment is not to drink of the cup, Do certainly drink, And thou [art] he that is entirely acquitted! Thou art not acquitted, for thou certainly drinkest.

¹³Lebo na seba prisahám, hovorí Hospodin, že pustinou, potupou, púšťou a kliatbou bude mesto Bocra, a všetky jeho mestá budú večnou púšťou.

¹³For, by Myself, I have sworn, An affirmation of Jehovah, That for a desolation, for a reproach, For a waste, and for a reviling — is Bozrah, And all her cities are for wastes age-during.

¹⁴Počul som zvesť od Hospodina, a posol je poslaný k národom: Shromaždite sa a prijdite proti nemu! A vstaňte do boja!

¹⁴A report I have heard from Jehovah, And an ambassador among nations is sent, Gather yourselves and come in against her, And rise ye for battle.

¹⁵Lebo hľa, dal som ťa za malého medzi národami, opovrženého medzi ľuďmi.

¹⁵For, lo, little I have made thee among nations, Despised among men.

¹⁶To, že si hrozný? Oklamala ťa pýcha tvojho srdca, ty, ktorý bývaš v rozsadlinách skaly, ktorý držíš výšu brehu. Keby si si vysoko spravil svoje hniezdo jako orol, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin.

¹⁶Thy terribleness hath lifted thee up, The pride of thy heart, O dweller in clefts of the rock, Holding the high place of the height, For thou makest high as an eagle thy nest, From thence I bring thee down, An affirmation of Jehovah.

¹⁷A tak bude Edom pustinou. Každý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhíkne nad všetkými jeho údermi.

¹⁷And Edom hath been for a desolation, Every passer by her is astonished, And doth hiss because of all her plagues.

¹⁸A bude to jako podvrátenie Sodomy a Gomory a jej súsedov, hovorí Hospodin: nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka.

¹⁸As the overthrow of Sodom and Gomorrah, And its neighbours, said Jehovah, No one doth dwell there, Nor sojourn in her doth a son of man.

¹⁹Hľa, pojde hore jako lev od dôstojnosti Jordána, hore proti pevnému bydlisku. Ale ho náhle pohnem na útek s neho a toho, kto je vyvolený, ustanovím nad ním. Lebo kto je mne rovný? A kto mi stanoví deň, pravotiť sa so mnou? Alebo kde kto je ten pastier, ktorý by sa postavil predo mnou?

¹⁹Lo, as a lion he cometh up, Because of the rising of the Jordan, Unto the enduring habitation, But I cause to rest, I cause him to run from off her, And who is chosen? concerning her I lay a charge, For who is like Me? and who conveneth Me? And who [is] this shepherd who standeth before Me?

²⁰Preto počujte radu Hospodinovu, ktorú uradil proti Edomovi, a jeho myšlienky, ktoré si umyslel proti obyvateľom Témana: Istotne ich rozvláčia maličkí stáda; istotne spolu s nimi spustošia aj ich bydlisko.

²⁰Therefore, hear ye the counsel of Jehovah, That He hath counselled concerning Edom, And His devices that He hath devised Concerning the inhabitants of Teman: Drag them out do not little ones of the flock, Make desolate over them doth he not their habitation?

²¹Od hrmotu ich pádu zatrasie sa zem. Krik! Jeho hlas bude sa čuť pri Červenom mori.

²¹From the noise of their fall hath the earth shaken, The cry — at the sea of Suph is its voice heard.

²²Hľa, bude vystupovať hore jako orol a poletí, roztiahne svoje krýdla nad Bocrou. A srdce udatných mužov Edomových bude toho dňa jako srdce ženy, sovrenej úzkosťami porodu.

²²Lo, as an eagle he cometh up, and flieth, And he spreadeth his wings over Bozrah, And the heart of the mighty of Edom hath been in that day, As the heart of a distressed woman!`

²³Čo do Damašku. Chamat sa bude hanbiť aj Arpad, lebo počujú zlú zvesť; rozplynú sa; na mori strach; nebude sa môcť upokojiť.

²³Concerning Damascus: Ashamed hath been Hamath and Arpad, For an evil report they have heard, They have been melted, in the sea [is] sorrow, To be quiet it is not able.

²⁴Damašek zmalátnie, obráti sa na útek, hrôza ho pochytí, úzkosť a bolesti ho zachvátia ako ženu, ktorá ide porodiť.

²⁴Feeble hath been Damascus, She turned to flee, and fear strengthened her, Distress and pangs have seized her, as a travailing woman.

²⁵Ako by nemalo byť opustené mesto chlúby, mesto mojej radosti?!

²⁵How is it not left — the city of praise, The city of my joy!

²⁶Preto padnú jeho mládenci na jeho uliciach a všetci bojovní mužovia umĺknu toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov.

²⁶Therefore fall do her young men in her broad places, And all the men of war are cut off in that day, An affirmation of Jehovah of Hosts.

²⁷A zapálim oheň na múre Damašku, ktorý požerie paláce Benhadadove.

²⁷And I have kindled a fire against the wall of Damascus, And it consumed palaces of Ben-Hadad!`

²⁸Čo do Kédara a čo do kráľovstiev Chácora, ktoré potom zbil Nabuchodonozor, babylonský kráľ. Takto hovorí Hospodin: Vstaňte, iďte hore proti Kédarovi a spustošte synov východu!

²⁸Concerning Kedar, and concerning the kingdoms of Hazor, that Nebuchadrezzar king of Babylon hath smitten: `Thus said Jehovah: Arise ye, go ye up unto Kedar, And spoil the sons of the east.

²⁹Vezmú ich stány aj ich stádo; ich čalúny a všetko ich náradie aj ich veľblúdov poberú sebe a budú volať na nich: Strach všade naokolo!

²⁹Their tents and their flock they do take, Their curtains, and all their vessels, And their camels, they bear away for themselves, And they called concerning them, Fear [is] round about.

³⁰Utekajte, bežte, čo môžete! Hlboko sadnú obyvatelia Chácora! hovorí Hospodin. Lebo Nabuchodonozor, babylonský kráľ, uradil proti vám radu, a umyslel proti nim zhubnú myšlienku.

³⁰Flee, bemoan mightily, go deep to dwell, Ye inhabitants of Hazor — an affirmation of Jehovah, For given counsel against you hath Nebuchadrezzar king of Babylon, Yea, he deviseth against them a device.

³¹Vstaňte, iďte hore proti národu, ktorý žije bez starostí a v pokoji, ktorý býva bezpečne! hovorí Hospodin. Nemá vrát ani závory; bývajú samotní.

³¹Rise ye, go up unto a nation at rest, Dwelling confidently, an affirmation of Jehovah, It hath no two-leaved doors nor bar, Alone they do dwell.

³²A tak budú ich veľblúdi za lúpež a množstvo ich dobytka za korisť, a rozptýlim ich vo všetky vetry, obrezaných po strane, a zo všetkých strán uvediem na nich ich zkazu, hovorí Hospodin.

³²And their camels have been for a prey, And the multitude of their cattle for a spoil, And I have scattered them to every wind, Who cut off the corner [of the beard], And from all its passages I bring in their calamity, An affirmation of Jehovah.

³³A Chácor bude príbytkom šakalov, desnou pustinou až na veky. Nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka.

³³And Hazor hath been for a habitation of dragons, A desolation — unto the age, No one doth dwell there, nor sojourn in it doth a son of man!`

³⁴Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k prorokovi Jeremiášovi proti Élamovi na počiatku kraľovania Cedekiáša, judského kráľa, povediac:

³⁴That which hath been the word of Jehovah unto Jeremiah the prophet concerning Elam, in the beginning of the reign of Zedekiah king of Judah, saying:

³⁵Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, polámem lučište Élamovo, prvotinu ich sily.

³⁵`Thus said Jehovah of Hosts: Lo, I am breaking the bow of Elam, The beginning of their might.

³⁶A dovediem proti Élamovi štyri vetry od štyroch koncov neba a rozptýlim ich vo všetky tie vetry, takže nebude národa, kam by neprišiel niekto zo zahnaných Élamových.

³⁶And I have brought in to Elam four winds, From the four ends of the heavens, And have scattered them to all these winds, And there is no nation whither outcasts of Elam come not in.

³⁷A predesím Élamitov pred ich nepriateľmi a pred tými, ktorí hľadajú ich dušu, a uvediem na nich zlé, páľu svojeho hnevu, hovorí Hospodin. A pošlem za nimi meč a tak ich budem hubiť, dokiaľ im neučiním konca.

³⁷And I have affrighted Elam before their enemies, And before those seeking their life, And I have brought in against them evil, The heat of Mine anger, An affirmation of Jehovah, And I have sent after them the sword, Till I have consumed them;

³⁸A postavím svoj trón v Élame a vyhubím odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Hospodin.

³⁸And I have set My throne in Elam, And I have destroyed thence King and princes — an affirmation of Jehovah.

³⁹Ale stane sa v posledných dňoch, že navrátim zajatých Élamových, hovorí Hospodin.

³⁹And it hath come to pass, in the latter end of the days, I turn back [to] the captivity of Elam, An affirmation of Jehovah!`