Slovakian

Young`s Literal Translation

Lamentations

5

1Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu!
1Remember, O Jehovah, what hath befallen us, Look attentively, and see our reproach.
2Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom.
2Our inheritance hath been turned to strangers, Our houses to foreigners.
3Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy.
3Orphans we have been — without a father, our mothers [are] as widows.
4Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat.
4Our water for money we have drunk, Our wood for a price doth come.
5Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku.
5For our neck we have been pursued, We have laboured — there hath been no rest for us.
6Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba.
6[To] Egypt we have given a hand, [To] Asshur, to be satisfied with bread.
7Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.
7Our fathers have sinned — they are not, We their iniquities have borne.
8Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky.
8Servants have ruled over us, A deliverer there is none from their hand.
9Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti.
9With our lives we bring in our bread, Because of the sword of the wilderness.
10Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.
10Our skin as an oven hath been burning, Because of the raging of the famine.
11Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových.
11Wives in Zion they have humbled, Virgins — in cities of Judah.
12Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané.
12Princes by their hand have been hanged, The faces of elders have not been honoured.
13Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom;
13Young men to grind they have taken, And youths with wood have stumbled.
14starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň.
14The aged from the gate have ceased, Young men from their song.
15Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok.
15Ceased hath the joy of our heart, Turned to mourning hath been our dancing.
16Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili!
16Fallen hath the crown [from] our head, Wo [is] now to us, for we have sinned.
17Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči,
17For this hath our heart been sick, For these have our eyes been dim.
18pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom.
18For the mount of Zion — that is desolate, Foxes have gone up on it.
19Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie.
19Thou, O Jehovah, to the age remainest, Thy throne to generation and generation.
20Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy?
20Why for ever dost Thou forget us? Thou forsakest us for length of days!
21Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi!
21Turn us back, O Jehovah, unto Thee, And we turn back, renew our days as of old.
22Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.
22For hast Thou utterly rejected us? Thou hast been wroth against us — exceedingly?