¹Tu sa pozdvihla celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc.

¹And all the company lifteth up and give forth their voice, and the people weep during that night;

²A reptali na Mojžiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli!

²and all the sons of Israel murmur against Moses, and against Aaron, and all the company say unto them, `O that we had died in the land of Egypt, or in this wilderness, O that we had died!

³Prečo nás len vedie Hospodin do tej zeme, aby sme popadali od meča?! Naše ženy a naše deti budú za lúpež. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egypta?

³and why is Jehovah bringing us in unto this land to fall by the sword? our wives and our infants are become a prey; is it not good for us to turn back to Egypt?`

⁴A povedali jeden druhému: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!

⁴And they say one unto another, `Let us appoint a head, and turn back to Egypt.`

⁵Vtedy padol Mojžiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaždením obce synov Izraelových.

⁵And Moses falleth — Aaron also — on their faces, before all the assembly of the company of the sons of Israel.

⁶A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, z tých, ktorí boli prezkúmať zem, roztrhli svoje rúcha

⁶And Joshua son of Nun, and Caleb son of Jephunneh, of those spying the land, have rent their garments,

⁷a vraveli celej obci synov Izraelových a riekli: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju prezkúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem.

⁷and they speak unto all the company of the sons of Israel, saying, `The land into which we have passed over to spy it, [is] a very very good land;

⁸Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom.

⁸if Jehovah hath delighted in us, then He hath brought us in unto this land, and hath given it to us, a land which is flowing with milk and honey;

⁹Len proti Hospodinovi sa nebúrte, a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich!

⁹only, against Jehovah rebel not ye: and ye, fear not ye the people of the land, for our bread they [are]; their defence hath turned aside from off them, and Jehovah [is] with us; fear them not.`

¹⁰A celá obec, všetci povedali, že vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hospodinova sa ukázala na stáne shromaždenia, všetkým synom Izraelovým.

¹⁰And all the company say to stone them with stones, and the honour of Jehovah hath appeared in the tent of meeting unto all the sons of Israel.

¹¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Až dokedy ma bude popudzovať tento ľud pohŕdajúc mnou? A až dokedy mi nebudú veriť pre všetky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi?

¹¹And Jehovah saith unto Moses, `Until when doth this people despise Me? and until when do they not believe in Me, for all the signs which I have done in its midst?

¹²Zbijem ho morom a zaženiem ho, a učiním teba veľkým národom a mocnejším od neho.

¹²I smite it with pestilence, and dispossess it, and make thee become a nation greater and mightier than it.`

¹³A Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vyviedol tento ľud hore vo svojej sile z ich stredu.

¹³And Moses saith unto Jehovah, `Then have the Egyptians heard! for Thou hast brought up with Thy power this people out of their midst,

¹⁴A povedia obyvateľom tejto zeme (lebo veď počuli všetci, že ty, Hospodine, si prostred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka - voko, ty, ó, Hospodine, a že tvoj oblak stojí nad nimi a že v oblakovom stĺpe ideš pred nimi vodne a v ohnivom stĺpe vnoci),

¹⁴and they have said [it] unto the inhabitant of this land, they have heard that Thou, Jehovah, [art] in the midst of this people, that eye to eye Thou art seen — O Jehovah, and Thy cloud is standing over them, — and in a pillar of cloud Thou art going before them by day, and in a pillar of fire by night.

¹⁵keď tedy usmrtíš tento ľud sťa jedného muža, povedia národy, ktoré počuly povesť o tebe, a rieknu:

¹⁵`And Thou hast put to death this people as one man, and the nations who have heard Thy fame have spoken, saying,

¹⁶Pretože nemohol Hospodin voviesť tento ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuž vraj preto ich pobil na púšti.

¹⁶From Jehovah`s want of ability to bring in this people unto the land which He hath sworn to them — He doth slaughter them in the wilderness.

¹⁷Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril povediac:

¹⁷`And now, let, I pray Thee, the power of my Lord be great, as Thou hast spoken, saying:

¹⁸Hospodin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý odpúšťa neprávosť a prestúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na synoch, na treťom i na štvrtom pokolení.

¹⁸Jehovah [is] slow to anger, and of great kindness; bearing away iniquity and transgression, and not entirely acquitting, charging iniquity of fathers on sons, on a third [generation], and on a fourth; —

¹⁹Odpusť, prosím, neprávosť tohoto ľudu podľa veľkosti svojej milosti a tak, ako si odpúšťal tomuto ľudu odvtedy, odkedy vyšiel z Egypta, až doteraz.

¹⁹forgive, I pray Thee, the iniquity of this people, according to the greatness of Thy kindness, and as Thou hast borne with this people from Egypt, even until now.`

²⁰A Hospodin riekol: Odpustil som podľa tvojho slova.

²⁰And Jehovah saith, `I have forgiven, according to thy word;

²¹Ale ako že ja žijem, a jako je isté, že bude celá zem naplnená slávou Hospodinovou,

²¹and yet, I live — and it is filled — the whole earth — [with] the honour of Jehovah;

²²tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu,

²²for all the men who are seeing My honour, and My signs, which I have done in Egypt, and in the wilderness, and try Me these ten times, and have not hearkened to My voice —

²³prisahám, že neuvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom, ani niktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej neuvidia.

²³they see not the land which I have sworn to their fathers, yea, none of those despising Me see it;

²⁴Ale môj služobník Kálef, pretože bol u neho iný duch, a že ma cele nasledoval, toho vovediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obdrží dedične.

²⁴and My servant Caleb, because there hath been another spirit with him, and he is fully after Me — I have brought him in unto the land whither he hath entered, and his seed doth possess it.

²⁵No, pretože Amalech a Kananej býva v doline, zajtra sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.

²⁵`And the Amalekite and the Canaanite are dwelling in the valley; to-morrow turn ye and journey for yourselves into the wilderness — the way of the Red Sea.`

²⁶A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:

²⁶And Jehovah speaketh unto Moses, and unto Aaron, saying,

²⁷Dokedy to budem trpieť tejto zlej obci, ktorá neprestajne repce proti mne? Dokedy budem počúvať reptania synov Izraelových, ktorí repcú proti mne?

²⁷`Until when hath this evil company that which they are murmuring against Me? the murmurings of the sons of Israel, which they are murmuring against Me, I have heard;

²⁸Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Hospodin, prisahám, že vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši.

²⁸say unto them, I live — an affirmation of Jehovah — if, as ye have spoken in Mine ears — so I do not to you;

²⁹Na tejto púšti popadajú vaše mŕtve telá, a tu pohyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svojho počtu, vo veku od dvadsiateho roku a vyše, ktorí ste reptali proti mne.

²⁹in this wilderness do your carcases fall, even all your numbered ones, to all your number, from a son of twenty years and upward, who have murmured against Me;

³⁰Prisahám, že nevojdete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núnovho.

³⁰ye — ye come not in unto the land which I have lifted up My hand to cause you to tabernacle in it, except Caleb son of Jephunneh, and Joshua son of Nun.

³¹Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a poznajú zem, ktorou ste vy pohŕdli.

³¹`As to your infants — of whom ye have said, A spoil they are become — I have even brought them in, and they have known the land which ye have kicked against;

³²Ale vaše mŕtve telá padnú na tejto púšti.

³²as to you — your carcases do fall in this wilderness,

³³A vaši synovia budú pastiermi na púšti za štyridsať rokov a ponesú trest za vaše smilstvo, dokiaľ nebude koniec vašim mŕtvym telám tu na púšti.

³³and your sons are evil in the wilderness forty years, and have borne your whoredoms till your carcases are consumed in the wilderness;

³⁴Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyridsať dní, počítajúc každý deň za rok, ponesiete svoje neprávosti štyridsať rokov a poznáte, čo je to, keď sa ja odvrátim v nevoli.

³⁴by the number of the days [in] which ye spied the land, forty days, — a day for a year, a day for a year — ye do bear your iniquities, forty years, and ye have known my breaking off;

³⁵Ja Hospodin som hovoril, že to istotne učiním celej tejto zlej obci, všetkým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tejto púšti pohynú a tu pomrú.

³⁵I [am] Jehovah, I have spoken; if I do not this to all this evil company who are meeting against me; — in this wilderness they are consumed, and there they die.`

³⁶A mužovia, ktorých bol poslal Mojžiš, aby prezkúmali zem, a ktorí navrátiac sa spôsobili to, že reptala proti nemu celá obec, vypustiac zlú povesť o zemi,

³⁶And the men whom Moses hath sent to spy the land, and they turn back and cause all the company to murmur against him, by bringing out an evil account concerning the land,

³⁷mužovia, ktorí vypustili zlú povesť o zemi, zomreli ťažkou ranou pred Hospodinom.

³⁷even the men bringing out an evil account of the land die by the plague before Jehovah;

³⁸Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefunneho, žili zpomedzi tých mužov, zpomedzi tých, ktorí chodili, aby prezkúmali zem.

³⁸and Joshua son of Nun, and Caleb son of Jephunneh, have lived of those men who go to spy out the land.

³⁹A Mojžiš hovoril tieto slová všetkým synom Izraelovým, a ľud sa veľmi zarmútil.

³⁹And Moses speaketh these words unto all the sons of Israel, and the people mourn exceedingly,

⁴⁰Potom vstali skoro ráno a vyšli na temeno vrchu a riekli: Hľa, tu sme a ideme hore na miesto, o ktorom riekol Hospodin, lebo sme zhrešili.

⁴⁰and they rise early in the morning, and go up unto the top of the mountain, saying, `Here we [are], and we have come up unto the place which Jehovah hath spoken of, for we have sinned.`

⁴¹Ale Mojžiš povedal: Prečo vy zase prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to.

⁴¹And Moses saith, `Why [is] this? — ye are transgressing the command of Jehovah, and it doth not prosper;

⁴²Nejdite hore, lebo nie je Hospodin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.

⁴²go not up, for Jehovah is not in your midst, and ye are not smitten before your enemies;

⁴³Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a padnete od meča, a to preto, že ste sa odvrátili od Hospodina nejdúc za ním, ani nebude s vami Hospodin.

⁴³for the Amalekite and the Canaanite [are] there before you, and ye have fallen by the sword, because that ye have turned back from after Jehovah, and Jehovah is not with you.`

⁴⁴No, oni, spupní, opovážili sa ísť hore na temeno vrchu. Ale ani truhla smluvy Hospodinovej ani Mojžiš nepohli sa zprostred tábora.

⁴⁴And they presume to go up unto the top of the mountain, and the ark of the covenant of Jehovah and Moses have not departed out of the midst of the camp.

⁴⁵Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vrchu, a porazili ich a bijúc prenasledovali ich až do Hormy.

⁴⁵And the Amalekite and the Canaanite who are dwelling in that mountain come down and smite them, and beat them down — unto Hormah.