¹A synovia Izraelovi sa rušali a rozložili sa táborom v Arbót-moábe, na druhej strane Jordána, naproti Jerichu.

¹And the sons of Israel journey and encamp in the plains of Moab, beyond the Jordan, [by] Jericho.

²A Balák, syn Cipporov, videl všetko, čo učinil Izrael Amorejovi.

²And Balak son of Zippor seeth all that Israel hath done to the Amorite,

³Preto sa veľmi bál Moáb izraelského ľudu, lebo ho bolo mnoho, a preto sa hrozil Moáb synov Izraelových.

³and Moab is exceedingly afraid of the presence of the people, for it [is] numerous; and Moab is vexed by the presence of the sons of Israel,

⁴A Moáb povedal starším Madiana: Teraz požerie toto shromaždenie všetko, čo je vôkol nás, tak ako čo vôl požerie trávu na poli. A Balák, syn Cipporov, bol toho času kráľom nad Moábom.

⁴and Moab saith unto the elders of Midian, `Now doth the assembly lick up all that is round about us, as the ox licketh up the green thing of the field.` And Balak son of Zippor [is] king of Moab at that time,

⁵Ten poslal poslov k Balámovi, synovi Beorovmu, do mesta Petora, ktoré je pri rieke v zemi synov jeho ľudu, zavolať ho povediac: Hľa, nejaký ľud vyšiel z Egypta a hľa, pokryl povrch zeme a usadil sa naproti mne.

⁵and he sendeth messengers unto Balaam son of Beor, to Pethor, which [is] by the River of the land of the sons of his people, to call for him, saying, `Lo, a people hath come out of Egypt; lo, it hath covered the eye of the land, and it is abiding over-against me;

⁶Preto teraz, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud, lebo je mocnejší odo mňa. Snáď ho tak zmôžem; uderíme naň, a vyženiem ho zo zeme; lebo viem, že ten, koho ty požehnáš, je požehnaný, a komu zazlorečíš, bude zlorečený.

⁶and now, come, I pray thee, curse for me this people, for it [is] mightier than I; it may be I prevail — we smite it — and I cast it out from the land; for I have known — that which thou blessest is blessed, and that which thou cursest is cursed.`

⁷A tak išli starší Moábovi a starší Madianovi nesúc veštné vo svojej ruke. A keď prišli k Balámovi, hovorili mu slová Balákove.

⁷And the elders of Moab and the elders of Midian go, and divinations in their hand, and they come in unto Balaam, and speak unto him the words of Balak,

⁸A on im povedal: Prenocujte tu tejto noci, a dám vám odpoveď podľa toho, čo mi bude hovoriť Hospodin. A tedy zostaly moábske kniežatá u Baláma.

⁸and he saith unto them, `Lodge here to-night, and I have brought you back word, as Jehovah speaketh unto me;` and the princes of Moab abide with Balaam.

⁹A Bôh prišiel k Balámovi a riekol: Kto sú to títo mužovia tu u teba?

⁹And God cometh in unto Balaam, and saith, `Who [are] these men with thee?`

¹⁰A Balám povedal Bohu: Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, poslal ku mne s odkazom:

¹⁰And Balaam saith unto God, `Balak, son of Zippor, king of Moab, hath sent unto me:

¹¹Hľa, toď ľud, ktorý ide z Egypta a pokryl povrch zeme! Poď teraz, prekľaj mi ho, snáď budem tak môcť bojovať proti nemu a zaženiem ho.

¹¹Lo, the people that is coming out from Egypt and covereth the eye of the land, — now come, pierce it for me; it may be I am able to fight against it, and have cast it out;`

¹²Ale Bôh riekol Balámovi: Nepojdeš s nimi! Nebudeš zlorečiť tomu ľudu, lebo je požehnaný.

¹²and God saith unto Balaam, `Thou dost not go with them; thou dost not curse the people; for it [is] blessed.`

¹³Potom vstal Balám ráno a povedal kniežatám Balákovým: Iďte do svojej zeme, lebo mi nechce dať Hospodin, aby som išiel s vami.

¹³And Balaam riseth in the morning, and saith unto the princes of Balak, `Go unto your land, for Jehovah is refusing to suffer me to go with you;`

¹⁴A moábske kniežatá vstaly a prišly k Balákovi a riekly: Nechcel ísť s nami Balám.

¹⁴and the princes of Moab rise, and come in unto Balak, and say, `Balaam is refusing to come with us.`

¹⁵Vtedy znova poslal Balák kniežatá, viaceré a slávnejšie ako tamtie.

¹⁵And Balak addeth yet to send princes, more numerous and honoured than these,

¹⁶A keď prišli k Balámovi, povedaly mu: Takto hovorí Balák, syn Cipporov: Nedaj sa, prosím, ničomu zdržať prijsť ku mne!

¹⁶and they come in unto Balaam, and say to him, `Thus said Balak son of Zippor, Be not, I pray thee, withheld from coming unto me,

¹⁷Lebo istotne ťa budem veľmi ctiť, a všetko, čo mi povieš, učiním. A tedy, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud!

¹⁷for very greatly I honour thee, and all that thou sayest unto me I do; and come, I pray thee, pierce for me this people.`

¹⁸Na to odpovedal Balám a riekol služobníkom Balákovým: Ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, aby som učinil proti nemu už či malé a či veľké.

¹⁸And Balaam answereth and saith unto the servants of Balak, `If Balak doth give to me the fulness of his house of silver and gold, I am not able to pass over the command of Jehovah my God, to do a little or a great thing;

¹⁹Ale však teraz zostaňte, prosím, aj vy tu tejto noci, aby som zvedel, čo bude ďalej hovoriť so mnou Hospodin.

¹⁹and, now, abide, I pray you, in this [place], you also, to-night; and I know what Jehovah is adding to speak with me.`

²⁰A Bôh prišiel k Balámovi vnoci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí mužovia, vstaň, iď s nimi. Ale budeš robiť len to, čo ti ja budem hovoriť.

²⁰And God cometh in unto Balaam, by night, and saith to him, `If to call for thee the men have come, rise, go with them, and only the thing which I speak unto thee — it thou dost do.`

²¹A tak vstal Balám ráno, osedlal svoju oslicu a išiel s kniežatami Moábovými.

²¹And Balaam riseth in the morning, and saddleth his ass, and goeth with the princes of Moab,

²²Ale hnev Boží sa rozpálil preto, že išiel. A anjel Hospodinov sa postavil do cestu, aby sa mu protivil, a on sa niesol na svojej oslici, a jeho dvaja služobníci s ním.

²²and the anger of God burneth because he is going, and a messenger of Jehovah stationeth himself in the way for an adversary to him, and he is riding on his ass, and two of his servants [are] with him,

²³A keď videla oslica anjela Hospodinovho stáť na ceste, a že má svoj meč vytasený vo svojej ruke, oslica sa uhla z cesty a išla poľom. A Balám bil oslicu, aby ju uhnul na cestu.

²³and the ass seeth the messenger of Jehovah standing in the way, and his drawn sword in his hand, and the ass turneth aside out of the way, and goeth into a field, and Balaam smiteth the ass to turn it aside into the way.

²⁴Potom zastál anjel Hospodinov na úzkej ceste viníc, kde bol múr z jednej i z druhej strany.

²⁴And the messenger of Jehovah standeth in a narrow path of the vineyards — a wall on this [side] and a wall on that —

²⁵A oslica vidiac anjela Hospodinovho pritisla sa ku stene a pritisla nohu Balámovi ku stene. Preto ju zase bil.

²⁵and the ass seeth the messenger of Jehovah, and is pressed unto the wall, and presseth Balaam`s foot unto the wall, and he addeth to smite her;

²⁶A anjel Hospodinov išiel opät ďalej a zastál na takom úzkom mieste, na ktorom nebolo cesty uhnúť napravo alebo naľavo.

²⁶and the messenger of Jehovah addeth to pass over, and standeth in a strait place where there is no way to turn aside — right or left —

²⁷A keď videla oslica anjela Hospodinovho, položila sa pod Balámom na zem. Preto sa rozhneval Balám a bil oslicu palicou.

²⁷and the ass seeth the messenger of Jehovah, and croucheth under Balaam, and the anger of Balaam burneth, and he smiteth the ass with a staff.

²⁸Vtedy otvoril Hospodin ústa oslice, a riekla Balámovi: Čo som ti urobila, že ma biješ toto už po tretí raz?

²⁸And Jehovah openeth the mouth of the ass, and she saith to Balaam, `What have I done to thee that thou hast smitten me these three times?`

²⁹A Balám povedal oslici: Lebo si robíš zo mňa blázna. Oj, aby som mal meč vo svojej ruke, je isté, že by som ťa teraz zabil.

²⁹and Balaam saith to the ass, `Because thou hast rolled thyself against me; oh that there were a sword in my hand, for now I had slain thee;`

³⁰Na to riekla oslica Balámovi: Či nie som ja tvoja oslica, na ktorej si jazdieval celý svoj život až do tohoto dňa? A či som azda mala voľakedy obyčaj robiť ti tak? A povedal: Nie.

³⁰and the ass saith unto Balaam, `Am not I thine ass, upon which thou hast ridden since [I was] thine unto this day? have I at all been accustomed to do to thee thus?` and he saith, `No.`

³¹Tu odkryl Hospodin oči Balámove, a videl anjela Hospodinovho stáť na ceste, ktorý mal svoj meč vytasený vo svojej ruke. A skloniac hlavu klaňal sa mu padnúc na svoju tvár.

³¹And Jehovah uncovereth the eyes of Balaam, and he seeeth the messenger of Jehovah standing in the way, and his drawn sword in his hand, and he boweth and doth obeisance, to his face;

³²A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo si bil svoju oslicu toto už po tretí raz? Hľa, ja som vyšiel protiviť sa ti, lebo táto cesta je zhubná predo mnou.

³²and the messenger of Jehovah saith unto him, `Wherefore hast thou smitten thine ass these three times? lo, I — I have come out for an adversary, for [thy] way hath been perverse before me,

³³Keď ma videla oslica, vyhla sa mi toto už po tretí raz. A nech sa mi nevyhne, je isté, že by som i ja teba bol teraz zabil a ju by som bol nechal živú.

³³and the ass seeth me, and turneth aside at my presence these three times; unless she had turned aside from my presence, surely now also, thee I had slain, and her kept alive.`

³⁴Vtedy povedal Balám anjelovi Hospodinovmu: Zhrešil som, lebo som nevedel, že ty stojíš naproti mne na ceste, a tak teraz, ak je to zlé v tvojich očiach, vrátim sa domov.

³⁴And Balaam saith unto the messenger of Jehovah, `I have sinned, for I did not know that thou [art] standing to meet me in the way; and now, if evil in thine eyes — I turn back by myself.`

³⁵Ale anjel Hospodinov riekol Balámovi: Iď s tými mužmi! Avšak jedine to slovo, ktoré ti budem hovoriť, to budeš hovoriť. A tak išiel Balám s kniežatami Balákovými.

³⁵And the messenger of Jehovah saith unto Balaam, `Go with the men; and only the word which I speak unto thee — it thou dost speak;` and Balaam goeth with the princes of Balak.

³⁶Keď počul Balák, že ide Balám, vyšiel mu naproti do mesta Moábovho, ktoré je na hranici Arnona, ktorý je na konci územia.

³⁶And Balak heareth that Balaam hath come, and goeth out to meet him, unto a city of Moab, which [is] on the border of Arnon, which [is] in the extremity of the border;

³⁷A Balák povedal Balámovi: Či som neposlal naozaj k tebe, aby ťa zavolali? Prečo si hneď neprišiel ku mne? Či azda preto, že by som ťa nemohol náležite uctiť?

³⁷and Balak saith unto Balaam, `Did I not diligently sent unto thee to call for thee? why didst thou not come unto me? am I not truly able to honour thee?`

³⁸No, Balám povedal Balákovi: Hľa, prišiel som k tebe. Ale i teraz, či azda budem môcť hovoriť niečo sám od seba? Slovo, ktoré Bôh vloží do mojich úst, to budem hovoriť.

³⁸And Balaam saith unto Balak, `Lo, I have come unto thee; now — am I at all able to speak anything? the word which God setteth in my mouth — it I do speak.`

³⁹A tak išiel Balám s Balákom, a prišli do Kirjat-chucót.

³⁹And Balaam goeth with Balak, and they come to Kirjath-Huzoth,

⁴⁰A Balák obetujúc nabil volov a drobného dobytka a poslal Balámovi a kniežatám, ktoré boly s ním.

⁴⁰and Balak sacrificeth oxen and sheep, and sendeth to Balaam, and to the princes who [are] with him;

⁴¹A stalo sa druhého dňa ráno, že Balák pojal Baláma a vyviedol ho na výšiny Bála, odkiaľ videl koniec izraelského ľudu.

⁴¹and it cometh to pass in the morning, that Balak taketh Balaam, and causeth him to go up the high places of Baal, and he seeth from thence the extremity of the people.