1Vyučujúci Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba.
1An Instruction of David, a Prayer when he is in the cave. My voice [is] unto Jehovah, I cry, My voice [is] unto Jehovah, I entreat grace.
2Volám na Hospodina a kričím. Volám na Hospodina a pokorne sa modlím.
2I pour forth before Him my meditation, My distress before Him I declare.
3Vylievam pred ním svoju žiaľbu; oznamujem pred ním svoje súženie.
3When my spirit hath been feeble in me, Then Thou hast known my path; In the way [in] which I walk, They have hid a snare for me.
4Keď nyje môj duch vo mne, ty znáš môj chodník; na ceste, ktorou idem, mi ukryli osídlo.
4Looking on the right hand — and seeing, And I have none recognizing; Perished hath refuge from me, There is none inquiring for my soul.
5Pozri napravo a vidz! Nemám nikoho, kto by ma poznal. Zahynulo mne útočište; nieto nikoho, kto by sa pýtal po mojej duši.
5I have cried unto thee, O Jehovah, I have said, `Thou [art] my refuge, My portion in the land of the living.`
6Kričím na teba, Hospodine, hovorím: Ty si mojím útočišťom, mojím dielom v zemi živých.
6Attend Thou unto my loud cry, For I have become very low, Deliver Thou me from my pursuers, For they have been stronger than I.
7Pozoruj ušima na moje volanie, lebo som veľmi zomdlený. Vytrhni ma z moci tých, ktorí ma prenasledujú, lebo sú mocnejší odo mňa.
7Bring forth from prison my soul to confess Thy name, The righteous do compass me about, When Thou conferrest benefits upon me!
8Vyveď moju dušu zo žalára, aby som oslavoval tvoje meno. Spravedliví ma obstúpia, keď mi dobre učiníš.