¹Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?

¹Why have nations tumultuously assembled? And do peoples meditate vanity?

²Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria:

²Station themselves do kings of the earth, And princes have been united together, Against Jehovah, and against His Messiah:

³Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy.

³`Let us draw off Their cords, And cast from us Their thick bands.`

⁴Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva.

⁴He who is sitting in the heavens doth laugh, The Lord doth mock at them.

⁵Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie:

⁵Then doth He speak unto them in His anger, And in His wrath He doth trouble them:

⁶Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti.

⁶`And I — I have anointed My King, Upon Zion — My holy hill.`

⁷Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.

⁷I declare concerning a statute: Jehovah said unto me, `My Son Thou [art], I to-day have brought thee forth.

⁸Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.

⁸Ask of Me and I give nations — thy inheritance, And thy possession — the ends of earth.

⁹Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara.

⁹Thou dost rule them with a sceptre of iron, As a vessel of a potter Thou dost crush them.`

¹⁰A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme!

¹⁰And now, O kings, act wisely, Be instructed, O judges of earth,

¹¹Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.

¹¹Serve ye Jehovah with fear, And rejoice with trembling.

¹²Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.

¹²Kiss the Chosen One, lest He be angry, And ye lose the way, When His anger burneth but a little, O the happiness of all trusting in Him!