¹A slabého vo viere prijímajte, nie na posudzovania myšlienok.

¹And him who is weak in the faith receive ye — not to determinations of reasonings;

²Lebo niekto verí, že smie jesť všetko, a zase niekto súc slabý jie zeliny.

²one doth believe that he may eat all things — and he who is weak doth eat herbs;

³Ten, kto jie, nech nepohŕda tým, kto nejie; a zase ten, kto nejie, nech nesúdi toho, kto jie, lebo ho Bôh prijal.

³let not him who is eating despise him who is not eating: and let not him who is not eating judge him who is eating, for God did receive him.

⁴Ktože si ty, ktorý súdiš cudzieho čeľadína? Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá. Ale bude stáť, pretože Bôh je mocný postaviť ho, aby stál.

⁴Thou — who art thou that art judging another`s domestic? to his own master he doth stand or fall; and he shall be made to stand, for God is able to make him stand.

⁵Lebo niekto súdi, že niektorý deň je nad iný deň, a zase niekto súdi, že každý deň ako deň. Každý nech si je istý veci sám vo svojej mysli.

⁵One doth judge one day above another, and another doth judge every day [alike]; let each in his own mind be fully assured.

⁶Kto dá na deň, dá Pánovi; kto nedá na deň, nedá Pánovi na deň. Kto jie, jie Pánovi, lebo ďakuje Bohu, a kto nejie, nejie Pánovi a ďakuje Bohu.

⁶He who is regarding the day, to the Lord he doth regard [it], and he who is not regarding the day, to the Lord he doth not regard [it]. He who is eating, to the Lord he doth eat, for he doth give thanks to God; and he who is not eating, to the Lord he doth not eat, and doth give thanks to God.

⁷Lebo nikto z nás nežije sám sebe, a nikto sám sebe nezomiera.

⁷For none of us to himself doth live, and none to himself doth die;

⁸Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme buď mrieme, sme Pánovi.

⁸for both, if we may live, to the Lord we live; if also we may die, to the Lord we die; both then if we may live, also if we may die, we are the Lord`s;

⁹Lebo nato Kristus i zomrel i vstal i ožil, aby panoval i nad mŕtvymi i nad živými.

⁹for because of this Christ both died and rose again, and lived again, that both of dead and of living he may be Lord.

¹⁰A ty prečože súdiš svojho brata? Alebo aj ty, prečo pohŕdaš svojím bratom? Lebo sa všetci postavíme pred súdnou stolicou Kristovou.

¹⁰And thou, why dost thou judge thy brother? or again, thou, why dost thou set at nought thy brother? for we shall all stand at the tribunal of the Christ;

¹¹Lebo je napísané: Jako že ja žijem, tak isté je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha.

¹¹for it hath been written, `I live! saith the Lord — to Me bow shall every knee, and every tongue shall confess to God;`

¹²Tak tedy jeden každý z nás dá sám za seba Bohu počet.

¹²so, then, each of us concerning himself shall give reckoning to God;

¹³Nesúďme tedy viacej jedni druhých, ale radšej usúďte to, aby ste nekládli bratovi do cesty toho, na čom by sa potknul alebo pohoršil.

¹³no longer, therefore, may we judge one another, but this judge ye rather, not to put a stumbling-stone before the brother, or an offence.

¹⁴Viem a som presvedčený v Pánu Ježišovi, že samo sebou nie je nič obecné čiže nečisté; iba tomu, kto myslí o niečom, že je obecné, tomu je obecným.

¹⁴I have known, and am persuaded, in the Lord Jesus, that nothing [is] unclean of itself, except to him who is reckoning anything to be unclean — to that one [it is] unclean;

¹⁵Ale ak zarmucuje sa tvoj brat pre pokrm, už nechodíš v láske. Neveď do záhuby svojím pokrmom toho, za ktorého Kristus zomrel!

¹⁵and if through victuals thy brother is grieved, no more dost thou walk according to love; do not with thy victuals destroy that one for whom Christ died.

¹⁶Nech sa tedy nerúhajú vášmu dobrému!

¹⁶Let not, then, your good be evil spoken of,

¹⁷Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravedlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu.

¹⁷for the reign of God is not eating and drinking, but righteousness, and peace, and joy in the Holy Spirit;

¹⁸Lebo kto v tomto slúži Kristovi, je ľúby Bohu a dokázaný ľuďom.

¹⁸for he who in these things is serving the Christ, [is] acceptable to God and approved of men.

¹⁹A tak tedy sa žeňme za tým, čo je vecou pokoja a vzájomného vzdelania.

¹⁹So, then, the things of peace may we pursue, and the things of building up one another;

²⁰Nebor pre pokrm diela Božieho! Všetko je o sebe čisté, ale zlým je človekovi, ktorý jie a uráža sa pri tom.

²⁰for the sake of victuals cast not down the work of God; all things, indeed, [are] pure, but evil [is] to the man who is eating through stumbling.

²¹Dobre je nejesť mäsa ani nepiť vína ani nerobiť ničoho, na čom sa uráža tvoj brat alebo pohoršuje alebo čím slabne.

²¹Right [it is] not to eat flesh, nor to drink wine, nor to [do anything] in which thy brother doth stumble, or is made to fall, or is weak.

²²Ty že máš vieru? Maj ju sám u seba pred Bohom. Blahoslavený, kto sám seba nesúdi v tom, čo uznáva za dobré.

²²Thou hast faith! to thyself have [it] before God; happy is he who is not judging himself in what he doth approve,

²³Ale ten, kto pochybuje, keď jie, je odsúdený, lebo to nie je z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.

²³and he who is making a difference, if he may eat, hath been condemned, because [it is] not of faith; and all that [is] not of faith is sin.