¹Kam išiel tvoj milý, ó, ty najkrásnejšia medzi ženami? Kam sa obrátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou.

¹Whither hath thy beloved gone, O fair among women? Whither hath thy beloved turned, And we seek him with thee?

²Môj milý sostúpil do svojej zahrady, k záhonom vonín, aby pásol v zahradách a aby trhal ľalie.

²My beloved went down to his garden, To the beds of the spice, To delight himself in the gardens, and to gather lilies.

³Ja som svojho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami.

³I [am] my beloved`s, and my beloved [is] mine, Who is delighting himself among the lilies.

⁴Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami.

⁴Fair [art] thou, my friend, as Tirzah, Comely as Jerusalem, Awe-inspiring as bannered hosts.

⁵Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;

⁵Turn round thine eyes from before me, Because they have made me proud. Thy hair [is] as a row of the goats, That have shone from Gilead,

⁶tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila,

⁶Thy teeth as a row of the lambs, That have come up from the washing, Because all of them are forming twins, And a bereaved one is not among them.

⁷jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja.

⁷As the work of the pomegranate [is] thy temple behind thy veil.

⁸Šesťdesiat ich je kráľovien a osemdesiat ženín, a mladiciam neni počtu;

⁸Sixty are queens, and eighty concubines, And virgins without number.

⁹ale iba jedna je moja holubica, moja bezvadná, jediná svojej matky, vyvolená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blahoslavily ju, kráľovny a ženiny, a chválily ju.

⁹One is my dove, my perfect one, One she [is] of her mother, The choice one she [is] of her that bare her, Daughters saw, and pronounce her happy, Queens and concubines, and they praise her.

¹⁰Kto je to tá, ktorá vyzerá jako ranná zora, krásna jako mesiac, čistá jako slnce, strašná jako voje s práporami?

¹⁰`Who [is] this that is looking forth as morning, Fair as the moon — clear as the sun, Awe-inspiring as bannered hosts?`

¹¹Sišla som do orechovej zahrady pozrieť ovocie údolia, pozrieť, či kvitne vinič, či kvitnú granátové jablone.

¹¹Unto a garden of nuts I went down, To look on the buds of the valley, To see whither the vine had flourished, The pomegranates had blossomed —

¹²Nevedela som, len keď ma presadila moja duša medzi vozy môjho kniežatského ľudu.

¹²I knew not my soul, It made me — chariots of my people Nadib.

¹³Return, return, O Shulammith! Return, return, and we look upon thee. What do ye see in Shulammith?