¹Vtedy sa modlila Anna a riekla: Moje srdce plesá v Hospodinovi. Môj roh je vyvýšený v Hospodinovi. Moje ústa sa rozšírily nad mojimi nepriateľmi, lebo sa radujem v tvojom spasení.

¹Nato se Ana pomoli ovako: "Kliče srce moje u Jahvi, raste snaga moja po Bogu mom. Šire mi se usta na dušmane moje, jer se radujem pomoći tvojoj.

²Nie je svätého, jako je Hospodin, lebo nie je nikoho krome teba; a nie je skaly, jako je náš Bôh!

²Nitko nije svet kao što je Jahve (jer nema nikoga osim tebe), i nema hridi kao što Bog je naš.

³Nehovorte viacej vysokomyseľne! Nech nevychádza z vašich úst drzosť! Lebo Hospodin je silný Bôh vševediaci a má skutky odvážené.

³Ne govorite mnogo hvastavih riječi, neka ne izlazi drskost iz usta vaših, jer Jahve je sveznajući Bog, pravo on prosuđuje djela.

⁴Čo do lučišťa silných bojovníkov, polámaní sú oni aj ich lučište, a klesajúci sa opásali silou.

⁴Lomi se luk junacima, nemoćni se snagom opasuju.

⁵Predtým sýti, za chlieb sa najímajú do práce, a lační prestali lačnieť, ba až i neplodná porodila sedmoro, a tá, ktorá mala mnoho synov, zomdlela.

⁵Nekoć siti sad se za kruh muče, nekoć gladni ne gladuju više. Nerotkinja rađa sedam puta, majka brojne djece svježinu izgubi.

⁶Hospodin usmrcuje i oživuje; uvodí dolu do ríše smrti i vyvodí z nej.

⁶Jahve daje smrt i život, ruši u Šeol i odande diže.

⁷Hospodin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje, pravda i povyšuje.

⁷Jahve čini uboga i bogata, obara čovjeka i uzvisuje.

⁸Pozdvihuje núdzneho z prachu a z hnoja povyšuje chudobného, aby ho posadil s kniežatami, a stolicu slávy im dáva dedične. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme a položil na ne okruh sveta.

⁸Diže slabića iz prašine, iz bunjišta izvlači uboga, da ih posadi s knezovima i da im odredi počasna mjesta. Jer Jahvini su stupovi zemlje, na njih je stavio ovaj svijet.

⁹Ostríha nohy svojich svätých, a bezbožní umĺknu vo tme, lebo nikto nezvládze svojou silou.

⁹Korake čuva svojih vjernika, zlikovce stiže propast u mraku (svojom snagom čovjek ne stječe pobjede).

¹⁰Tí, ktorí sa prú s Hospodinom, budú zdrtení. Z neba bude hrmieť na nich. Hospodin bude súdiť končiny zeme a dá silu svojmu kráľovi a vyvýši roh svojho pomazaného.

¹⁰Koji se protive Jahvi, padaju, Svevišnji grmi s nebesa. Jahve sudi međama zemlje, daje silu svojemu kralju, uzdiže snagu pomazanika svoga."

¹¹Potom odišiel Elkána do Rámy, hore do svojho domu. A chlapec posluhoval Hospodinovi pred tvárou Éliho, kňaza.

¹¹Potom se Ana vrati u Ramu, a dječak ostade da služi Jahvi pod okom svećenika Elija.

¹²A synovia Éliho boli synmi beliála, neznali Hospodina.

¹²A Elijevi sinovi bijahu nevaljali ljudi jer nisu marili za Jahvu

¹³Lebo obyčaj týchto kňazov pri ľude bola taká, že keď obetoval ktokoľvek nejakú bitnú obeť, prišiel mládenec kňazov, keď sa varilo mäso, a vidlicu s tromi zubami držal vo svojej ruke.

¹³ni za prava svećenika nasuprot narodu: kad bi tko prinosio žrtvu, došao bi sluga svećenikov, dok se meso još kuhalo, s trorogom vilicom u ruci

¹⁴A vrazil ju do umyváka alebo do kotla alebo do panvy alebo do hrnca, a všetko, čo vytiahla vidlica, vzal ňou kňaz a odniesol. Tak robili celému Izraelovi, všetkým, ktorí prišli do Síla.

¹⁴i zabadao njom u kotlić ili u lonac, u tavu ili u zdjelu, i što god bi se nabolo na vilicu, uzimao je svećenik sebi. Tako su činili svim Izraelcima što su dolazili onamo, u Šilo.

¹⁵Ba i prv ako zapálili tuk, prišiel mládenec kňazov a povedal človekovi, ktorý obetoval: Daj mäsa, nech upečiem kňazovi, lebo nevezme od teba vareného mäsa, ale chce surové.

¹⁵Tako i prije nego bi se spalilo salo, došao bi sluga svećenikov i rekao čovjeku koji je prinosio žrtvu: "Daj mi mesa da ispečem svećeniku! On neće od tebe kuhana mesa nego samo sirovo."

¹⁶A keď mu povedal človek: Už hneď zapália tuk, potom si vezmi, jaké si žiada tvoja duša, odpovedal: Nie, ale teraz dáš, a keď nie, vezmem nasilu.

¹⁶Ako bi mu čovjek tada rekao: "Neka se najprije spali salo, a onda uzmi što ti duša želi", on bi odgovorio: "Ne, nego daj odmah! Ako ne daš, uzet ću silom."

¹⁷A hriech tých mládencov bol veľmi veliký pred tvárou Hospodinovou, lebo ľudia opovrhovali obetným darom Hospodinovým.

¹⁷Grijeh je mladića bio vrlo velik pred Jahvom, jer su ljudi prezirali žrtvu koja se prinosila Jahvi.

¹⁸A Samuel posluhoval pred tvárou Hospodinovou, mládenček, opásaný ľanovým efodom.

¹⁸A Samuel služaše pred Jahvom, još dijete u oplećku lanenom.

¹⁹A jeho matka mu robievala pláštik a nosievala mu hore z roka na rok, keď ta chodievala so svojím mužom obetovať ročnú obeť bitnú.

¹⁹Mati bi mu njegova napravila dolamicu i donosila mu je svake godine kad bi dolazila s mužem svojim da prinese godišnju žrtvu.

²⁰A Éli požehnal Elkánu i jeho ženu a povedal: Nech ti dá Hospodin semeno z tejto ženy za toho vyproseného, ktorého vyprosili pre Hospodina. A tak odišli na svoje miesto požehnaní.

²⁰A Eli bi blagoslovio Elkanu i njegovu ženu govoreći: "Neka ti Jahve dade poroda od te žene na uzdarje za dar što ga je dala Jahvi." Nato bi se vraćali svojoj kući.

²¹Lebo Hospodin navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Hospodinom.

²¹Jahve pohodi Anu i ona zatrudnje i rodi još tri sina i dvije kćeri. A mladi je Samuel rastao pred Jahvom.

²²A Éli bol veľmi starý a počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelovi, i to, že ležiavali so ženami, ktoré konaly službu pri dveriach stánu shromaždenia.

²²Eli je bio već vrlo star, ali je ipak čuo sve što su njegovi sinovi činili svemu Izraelu.

²³A povedal im: Prečo robíte také veci? Lebo čujem o vašich zlých skutkoch od všetkého tohoto ľudu.

²³I on im reče: "Zašto radite takvo što da o tome moram slušati od svega ovog naroda?

²⁴Nie, moji synovia, lebo nie je to dobrá povesť, ktorú čujem. Vediete ľud Hospodinov k tomu, aby sa dopúšťali prestúpenia.

²⁴Nemojte tako, sinovi moji! Nisu dobri glasovi što ih čujem ... Sablažnjujete narod Jahvin.

²⁵Ak zhreší človek proti človekovi, bude ho súdiť sudca; ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, ktože sa modlitbou prihovorí za neho? Ale neposlúchli hlasu svojho otca, lebo Hospodin ich chcel zabiť.

²⁵Ako čovjek zgriješi čovjeku, Bog će prosuditi. Ali ako čovjek zgriješi Jahvi, tko će se zauzeti za njega?" Ali sinovi ne poslušaše glasa oca svojega, jer je Jahve odlučio da ih pogubi.

²⁶A chlapec Samuel rástol čo raz a bol milý jako u Hospodina tak aj u ľudí.

²⁶A mladi je Samuel sve više rastao u dobi i mudrosti i pred Jahvom i pred ljudima.

²⁷A prišiel nejaký muž Boží k Élimu a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Či nie je tak, že som sa zjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, pre dom faraonov?

²⁷Uto dođe jedan Božji čovjek k Eliju i reče mu: "Ovako govori Jahve: 'Nisam li se jasno objavio domu oca tvojega kad su bili u Egiptu, robovi u kući faraonovoj?

²⁸A vyvolil som si ho zpomedzi všetkých pokolení Izraelových sebe za kňaza, aby obetoval zápalné obeti na mojom oltári, aby kadil kadivo, aby nosil efod predo mnou. A dal som domu tvojho otca všetky ohňové obeti synov Izraelových.

²⁸Odabrao sam ih između svih plemena Izraelovih da mi budu svećenici, da se uspinju na moj žrtvenik, da prinose žrtve paljenice i da nose oplećak preda mnom: i dao sam domu oca tvojega sve paljene žrtve sinova Izraelovih.

²⁹Prečo tedy šliapete po mojej bitnej obeti i po mojej obilnej obeti, ktoré som prikázal obetovať v tomto príbytku? A viacej ctíš svojich synov ako mňa, aby ste sa tučili prvotinami všetkých obilných obetí od Izraela, môjho ľudu!

²⁹Zašto gledaš zavidnim okom žrtvu i prinos što sam ih odredio za svoj Dom? I zašto paziš sinove svoje više nego mene, toveći ih najboljim dijelovima svih žrtvenih prinosa naroda moga Izraela?

³⁰Preto takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Zaiste som bol povedal, že tvoj dom i dom tvojho otca budú chodiť predo mnou až na veky. Ale teraz hovorí Hospodin: Kdeže by som to urobil! Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú znevážení.

³⁰Zato sam - riječ je Jahve, Boga Izraelova - rekao doduše da će dom tvoj i dom oca tvojega stupati preda mnom dovijeka, ali sada - riječ je Jahvina - neka je to daleko od mene! Jer ja častim one koji mene časte, a koji mene preziru, bit će osramoćeni.

³¹Hľa, idú dni, že odotnem tvoje rameno i rameno tvojho otca, aby nebolo starca v tvojom dome.

³¹Gle, dolaze dani kad ću odsjeći mišicu tvoju i mišicu doma oca tvojega, tako da više neće biti starca u tvom domu.

³²A budeš vidieť úzkosť príbytku Pánovho vo všetkom, čím dobre činil Izraelovi, a nebude starca v tvojom dome po všetky dni.

³²Ti ćeš kivnim okom gledati na sve dobro kojim ću obasuti Izraela, i nikada više neće biti starca u tvom domu.

³³Ale ti nevytnem až do posledného muža od svojho oltára nato, aby som trápil tvoje oči a bolesťou svieral tvoju dušu, a všetok dorast tvojho domu pomrie v najlepšom mužnom veku.

³³Zadržat ću ipak nekoga od tvojih kod oltara svoga, samo zato da mu sahnu oči i vene duša njegova, ali sve mnoštvo doma tvoga poginut će od ljudskoga mača.

³⁴A toto ti bude znamením, čo prijde na tvojich dvoch synov, na Chofniho a Pinchasa; obidvaja zomrú jedného a toho istého dňa.

³⁴Znak će ti biti ono što će stići oba tvoja sina, Hofnija i Pinhasa: obojica će poginuti istoga dana.

³⁵A vzbudím si verného kňaza, ktorý bude činiť tak, ako je to uložené v mojom srdci a v mojej duši. A vybudujem mu stály dom, a bude chodiť pred mojím pomazaným po všetky dni.

³⁵Ja ću sebi podići vjerna svećenika koji će raditi po mom srcu i po mojoj želji i njemu ću sazdati trajan dom, i on će svagda stupati pred pomazanikom mojim.

³⁶A stane sa, že každý, kto ešte pozostane v tvojom dome, prijde sa mu pokloniť za drobný peniaz strieborný a za peceň chleba a povie: Prideľ ma, prosím, k niektorému kňazstvu, aby som zjedol kúsok chleba.

³⁶A koji god ostane od tvoga doma, dolazit će da mu se pokloni i da izmoli srebrn novčić ili hljeb kruha i kazat će: 'Molim te, primi me u kakvu god službu svećeničku, da imam zalogaj kruha.'"