¹Potom oznámili Dávidovi a riekli: Hľa, Filištíni bojujú proti Keile a lúpia humná.

¹Javiše onda Davidu: "Filistejci opsjedaju Keilu i pljačkaju gumna."

²Preto sa pýtal Dávid Hospodina a povedal: Či mám ísť a uderiť na tých Filištínov? A Hospodin riekol Dávidovi: Idi, porazíš Filištínov a zachrániš Keilu.

²David tada upita Jahvu: "Treba li da idem na Filistejce i hoću li ih potući?" A Jahve odgovori Davidu: "Idi, potući ćeš Filistejce i oslobodit ćeš Keilu."

³Ale mužovia Dávidovi povedali jemu, Dávidovi: Hľa, bojíme sa tu v Judsku a o koľko viacej máme príčinu sa báť, keď pojdeme do Keily proti vojskám Filištínov?!

³Ali rekoše Davidu ljudi njegovi: "Gle, mi smo već ovdje, u Judi, u neprestanom strahu; što će tek biti ako odemo u Keilu protiv filistejskih četa!"

⁴Preto sa ešte raz pýtal Dávid Hospodina, a Hospodin mu odpovedal a riekol: Vstaň, sídi do Keily, lebo ja dám Filištínov do tvojej ruky.

⁴Zato David još jednom upita Jahvu, a Jahve mu odgovori ovako: "Ustani i siđi u Keilu jer ću predati Filistejce u tvoje ruke!"

⁵A tak odišiel Dávid i jeho mužovia do Keily a bojoval proti Filištínom a zajal ich dobytok a uderiac na nich spôsobil im veľkú porážku a tak zachránil Dávid obyvateľov Keily.

⁵David onda krenu sa svojim ljudima u Keilu, udari na Filistejce, otjera njihovu stoku i zada im težak poraz. Tako je David oslobodio građane Keile. -

⁶A stalo sa, keď utekal Ebiatár, syn Achimelechov, k Dávidovi do Keily, že sišiel dolu s efodom v ruke.

⁶Kad je ono Ebjatar, Ahimelekov sin, pobjegao k Davidu, on je došao u Keilu noseći u ruci oplećak.

⁷Lež potom oznámili Saulovi, že Dávid vošiel do Keily, a Saul povedal: Bôh ho zavrhol a vydal do mojej ruky, lebo sa zavrel vojdúc do mesta, ktoré má brány i závory.

⁷Kad su Šaulu javili da je David ušao u Keilu, reče Šaul: "Bog ga je predao u moje ruke jer se sam uhvatio u zamku kad je ušao u grad s vratima i prijevornicama."

⁸A Saul povolal všetok ľud do boja, rozkázal sísť do Keily a obľahnúť Dávida i jeho mužov.

⁸I Šaul sazva sav narod na oružje da ide na Keilu i da opkoli Davida i njegove ljude.

⁹Ale Dávid zvediac, že Saul tajne strojí proti nemu zlé, riekol Ebiatárovi, kňazovi: Nože dones sem efod!

⁹Kad je David doznao da mu Šaul snuje zlo, reče svećeniku Ebjataru: "Donesi oplećak!"

¹⁰A Dávid riekol: Hospodine, Bože Izraelov, tvoj služobník počul cele istú zvesť o tom, že Saul hľadá prijsť do Keily zkaziť mesto pre mňa.

¹⁰Nato se David pomoli: "Jahve, Bože Izraelov, tvoj je sluga čuo da Šaul sprema navalu na Keilu da razori grad zbog mene.

¹¹Či ma vydajú mužovia Keily do jeho ruky? Či ozaj síde Saul, ako počul tvoj služobník? Hospodine, Bože Izraelov, oznám to, prosím, svojmu služobníkovi! A Hospodin riekol: Síde.

¹¹Hoće li Šaul doći kao što je tvoj sluga čuo? Jahve, Bože Izraelov, odgovori svome sluzi!" A Jahve odgovori: "Doći će!"

¹²A ešte povedal Dávid: Či vydajú mužovia Keily mňa i mojich mužov do ruky Saulovej? A Hospodin riekol: Vydajú.

¹²David opet upita: "Hoće li me prvaci Keile predati, mene i moje ljude, u Šaulove ruke?" A Jahve odgovori: "Predat će vas!"

¹³Vtedy vstal Dávid i jeho mužovia, okolo šesťsto mužov, a vyšli z Keily a išli, kam išli. Potom oznámili Saulovi, že Dávid ušiel z Keily, a preto nechal tak a nevyšiel.

¹³Tada David ustade sa svojim ljudima, bijaše ih oko šest stotina; iziđoše iz Keile te lutahu kojekuda. A kad su Šaulu javili da je David utekao iz Keile, odusta od vojnog pohoda.

¹⁴A Dávid býval na púšti v pevných miestach a býval aj na vrchu, na púšti Zífe. A Saul ho hľadal po všetky dni, ale Bôh ho nevydal do jeho ruky.

¹⁴David se skloni u pustinju u gorska skloništa; nastani se na gori u pustinji Zifu. Šaul ga je neprestano tražio, ali ga Bog ne predade u njegove ruke.

¹⁵A Dávid videl, že Saul vyšiel hľadať jeho dušu. A Dávid bol na púšti Zífe, v lese.

¹⁵David se bojao što je Šaul izišao na vojnu da napadne na njegov život. Zato je David ostao u pustinji Zifu, u Horši.

¹⁶Vtedy vstal Jonatán, syn Saulov, a odišiel k Dávidovi do lesa a posilnil jeho ruku v Bohu.

¹⁶Tada Šaulov sin Jonatan krenu na put i dođe k Davidu u Horšu i ohrabri ga u ime Božje.

¹⁷A povedal mu: Neboj sa, lebo ťa nenajde ruka Saula, môjho otca; ale ty budeš kraľovať nad Izraelom, a ja budem prvým po tebe, a vie to aj Saul, môj otec.

¹⁷Reče mu: "Ne boj se, jer te neće stići ruka moga oca Šaula. Ti ćeš kraljevati nad Izraelom, a ja ću biti drugi do tebe; i moj otac Šaul zna to dobro."

¹⁸A učinili obidvaja smluvu pred Hospodinom. A Dávid zostal v lese, a Jonatán odišiel zpät do svojho domu.

¹⁸I sklopiše njih dvojica savez pred Jahvom. David osta u Horši, a Jonatan ode svojoj kući.

¹⁹Ale potom odišli Zífänia hore k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa Dávid neskrýva u nás na pevných miestach v lese, na vŕšku Hachile, ktorý je z pravej strany púšte?

¹⁹Jednoga dana dođoše Zifejci k Šaulu u Gibeu i javiše mu: "David se krije kod nas u gorskim skloništima u Horši, na brdu Hakili, što je južno od Ješimona.

²⁰Tak teraz podľa všetkej žiadosti svojej duše, ó, kráľu, jako si praješ sísť, sídi, a našou vecou bude vydať ho do ruky kráľovej.

²⁰Sada, kralju, kad god zaželiš sići, siđi, a naše je da ga predamo u ruke kralju."

²¹A Saul povedal: Požehnaní vy Hospodinovi, že máte ľútosť nado mnou.

²¹A Šaul odgovori: "Blagoslovio vas Jahve što ste me požalili!

²²Nože tedy iďte, pripravte ešte dôkladnejšie a vyzveďte a prezrite jeho miesto, kam sa obráti jeho noha, a kto ho tam videl, lebo mi povedali, že je veľmi chytrý.

²²Idite, dakle, raspitajte se još i dobro razvidite mjesto kamo ga donesu njegovi hitri koraci; rekli su mi da je vrlo lukav.

²³A tedy len prezrite a zveďte všetky jeho skrýše, v ktorých sa skrýva, a potom sa vráťte ku mne s istou vecou, a pojdem s vami, a stane sa, ak bude v zemi, že ho budem hľadať vo všetkých tisícoch Júdových.

²³Zato pretražite sve rupe u koje se zavlači, pa se vratite k meni kad budete pouzdano znali. Tada ću ja poći s vama, pa ako bude gdje u zemlji, ići ću za njegovim tragom po svim Judinim rodovima."

²⁴A tak vstali a išli do Zífa pred Saulom. A Dávid a jeho mužovia boli na púšti Máone, na rovine, po pravej strane púšte.

²⁴Tada krenuše na put i odoše u Zif, pred Šaulom. David je sa svojim ljudima bio u pustinji Maonu u Arabi, južno od Ješimona.

²⁵A Saul odišiel i jeho mužovia hľadať. Ale keď to oznámili Dávidovi, sišiel so skaly a býval na púšti Máone. A keď počul o tom Saul, honil Dávida po púšti Máone.

²⁵Potom i Šaul pođe sa svojim ljudima da traži Davida. Kad su to javili Davidu, siđe on u klanac koji leži u pustinji Maonu. Šaul to doznade i krenu u potjeru za Davidom u pustinju Maon.

²⁶Saul išiel po jednej strane vrchu, a Dávid a jeho mužovia išli po druhej strane vrchu. A Dávid sa ponáhľal ujsť pred Saulom, lebo Saul a jeho mužovia obkľučovali Dávida a jeho mužov, aby ich zajali.

²⁶Šaul je sa svojim ljudima išao jednom stranom planine, a David sa svojim ljudima drugom stranom planine. David se silno žurio da umakne Šaulu. Kad je Šaul sa svojim ljudima htio prijeći na drugu stranu da opkoli Davida i njegove ljude i da ih pohvata,

²⁷Ale v tom prišiel posol k Saulovi, ktorý hovoril: Ponáhľaj sa a poď, lebo Filištíni vtrhli do zeme.

²⁷dođe glasnik Šaulu s porukom: "Dođi brže, Filistejci provališe u zemlju!"

²⁸Vtedy sa vrátil Saul od prenasledovania Dávida a išiel proti Filištínom. Preto nazvali to miesto Skalou rozdelení. A Dávid odíduc odtiaľ hore býval v pevných miestach na púšti Én-gedi.

²⁸Tada Šaul odusta od potjere za Davidom i okrenu se protiv Filistejaca. Zato se prozvalo ono mjesto "Klanac razlaza".