¹A slovo Samuelovo sa splnilo celému Izraelovi. Lebo Izrael vyšiel proti Filištínom do boja a položili sa táborom pri Ében-ézere, a Filištíni táborili v Aféku.

¹U ono vrijeme skupiše Filistejci vojsku protiv Izraela. Izraelci iziđoše pred njih da se pobiju i utaboriše se kod Eben Haezera, dok su Filistejci udarili tabor kod Afeka.

²A Filištíni sa zriadili do boja proti Izraelovi, a keď sa rozvinul boj, porazený bol Izrael pred Filištínmi, a pobili na bojišti, na poli, okolo štyroch tisícov mužov.

²Filistejci se svrstaše u bojni red protiv Izraela i nasta žestoka bitka. Izrael podleže Filistejcima: oko četiri tisuće ljudi pogibe na bojištu, na otvorenu polju.

³Keď potom prišiel ľud do tábora, povedali starší Izraelovi: Prečo nás dnes porazil Hospodin pred Filištínmi? Vezmime k sebe zo Síla truhlu smluvy Hospodinovej. Keď prijde do nášho stredu, zachráni nás a vyslobodí z ruky našich nepriateľov.

³Kad se narod vratio u tabor, rekoše starješine Izraelove: "Zašto je Jahve dopustio da nas Filistejci danas pobijede? Pođimo u Šilo po Kovčeg saveza Jahvina neka dođe u našu sredinu i spasi nas iz ruku naših neprijatelja."

⁴A tak poslal ľud do Síla, a doniesli odtiaľ truhlu smluvy Hospodina Zástupov, tróniaceho na cherubínoch, a boli tam obaja synovia Éliho s truhlou smluvy Božej, Chofni a Pinchas.

⁴Narod posla ljude u Šilo i donesoše odande Kovčeg saveza Jahve nad vojskama, koji stoluje nad kerubinima; oba sina Elijeva, Hofni i Pinhas, dođoše kao pratioci Kovčega.

⁵A stalo sa, keď prišla truhla smluvy Hospodinovej do tábora, že skríkol od radosti celý Izrael veľkým krikom, takže dunela zem.

⁵Kad je Kovčeg Jahvin stigao u tabor, sav Izrael podiže gromki poklik, od kojega odjeknu zemlja.

⁶A keď počuli Filištíni hlas radostného kriku, povedali: Čo je to jaký zvuk toho veľkého radostného kriku v tábore Hebrejov? A dozvedeli sa, že truhla Hospodinova prišla do tábora.

⁶Filistejci čuše taj gromki poklik i zapitaše: "Što znači taj gromki poklik u taboru Hebreja?" I shvatiše da je Kovčeg Jahvin stigao u njihov tabor.

⁷Preto sa báli Filištíni, lebo vraveli: Bôh prišiel do tábora! A povedali: Beda nám! Lebo také niečo sa ešte nikdy nestalo doteraz!

⁷Tada Filistejce obuze strah jer su govorili: "Bog je došao u tabor!" I povikaše: "Jao nama! Tako nije bilo dosad.

⁸Beda nám! Kto nás vytrhne z ruky tých slávnych bohov?! To sú tí bohovia, ktorí bili Egypťanov všelijakými ranami na púšti.

⁸Jao nama! Tko će nas izbaviti iz ruke toga silnog Boga? To je onaj koji je udario Egipat svakojakim nevoljama.

⁹Posilnite sa a buďte mužmi, Filištíni! Aby ste neslúžili Hebrejom, ako oni vám slúžili! Ale buďte mužmi a bojujte!

⁹Ohrabrite se i budite junaci, Filistejci, da ne postanete robovi Hebrejima kao što su oni bili robovi vama; budite junaci i borite se!"

¹⁰Aj bojovali Filištíni, a Izrael bol porazený, a utekali každý do svojho stánu. A porážka bola veľmi veliká, a padlo z Izraela tridsať tisíc mužov peších.

¹⁰Tada Filistejci zametnuše bitku, Izraelci biše potučeni i pobjegoše svaki u svoj šator. Poraz je bio silan, jer je trideset tisuća pješaka poginulo na izraelskoj strani.

¹¹A truhla Božia bola vzatá, a obidvaja synovia Éliho zomreli, Chofni a Pinchas.

¹¹I Kovčeg Božji bi otet, i oba sina Elijeva poginuše, Hofni i Pinhas.

¹²Potom bežal nejaký muž z pokolenia Benjaminovho s bojišťa a prišiel do Síla toho dňa a mal svoje rúcho roztrhnuté a svoju hlavu posypanú zemou.

¹²Jedan Benjaminovac otrča iz bojnih redova i stiže u Šilo još istoga dana, razderanih haljina i glave posute prašinom.

¹³A keď prišiel, hľa, Éli sedel na stolici pri ceste a vyzeral, lebo jeho srdce sa triaslo o truhlu Božiu, a človek prišiel, aby oznámil v meste, čo sa stalo. A kričalo zdesením celé mesto.

¹³Kad je stigao, Eli je sjedio na svojoj stolici, pokraj vrata, pazeći na cestu, jer mu je srce strepilo za Kovčeg Božji. Taj dakle čovjek dođe da gradu donese glas, i nasta silna vika po svem gradu.

¹⁴A keď počul Éli hlas kriku, povedal: Čo je to jaký nepokojný hukot? A človek sa ponáhľal a prijdúc oznámil to Élimu.

¹⁴Kad je Eli čuo viku, upita: "Kakva je to velika vika?" Čovjek se požuri i dođe da obavijesti Elija. -

¹⁵A Élimu bolo deväťdesiatosem rokov, a jeho oči boly zašly, takže nemohol vidieť.

¹⁵A Eliju bijaše devedeset i osam godina, oči mu bijahu ukočene te ništa više nije vidio. -

¹⁶A človek povedal Élimu: Ja som ten, ktorý som prišiel s bojišťa, a ja som dnes utiekol s bojišťa. A Éli mu povedal: Čo sa to stalo, môj synu?

¹⁶Čovjek reče Eliju: "Dolazim s bojišta, danas sam utekao iz boja." Tada starac zapita: "Što se dogodilo, sine?"

¹⁷A zvestovateľ odpovedal a riekol: Izrael uteká pred Filištínmi, aj veľká porážka stala sa v ľude, aj obaja tvoji synovia zomreli, Chofni a Pinchas, a truhla Božia je vzatá.

¹⁷Glasnik odgovori: "Izrael je pobjegao pred Filistejcima, bio je to težak poraz za narod i još su oba tvoja sina poginula i Kovčeg je Božji otet!"

¹⁸A stalo sa, ako spomenul truhlu Božiu, že padnul so stolice nazad vedľa brány a zlomil si väzy i zomrel, lebo človek bol starý a ťažký a on súdil Izraela štyridsať rokov.

¹⁸Kad je spomenuo Kovčeg Božji, pade Eli sa stolice nauznak kraj vrata, slomi vrat i umrije, jer je bio star čovjek i težak. Bio je sudac u Izraelu četrdeset godina.

¹⁹A jeho nevesta, žena Pinchasova, bola tehotná majúc porodiť. Tá keď počula zvesť a k tomu ešte i to, že vzali truhlu Božiu a že zomrel jej svokor i jej muž, sklonila sa a porodila, lebo prišly na ňu jej bolesti.

¹⁹Njegova snaha, žena Pinhasova, bijaše trudna i pred porodom. Kad je čula vijest da je otet Kovčeg Božji i da je umro njezin svekar i poginuo njezin muž, savila se i rodila jer su je najednom uhvatili trudovi.

²⁰A v ten čas, keď zomierala, vravely jej ženy, ktoré stály nad ňou: Neboj sa, lebo si porodila syna. Ale neodpovedala ani si toho nevšímala.

²⁰Kako je bila na samrti, rekoše joj žene koje stajahu oko nje: "Budi bez brige jer si rodila sina!" Ali ona ne odgovori niti obrati misli na to.

²¹A nazvala chlapča Ichabod, lebo riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela a k tomu bola vzatá i truhla Božia, a zomrel i jej svokor i jej muž.

²¹Djetetu nadjenu ime Ikabod govoreći: "Otišla je slava od Izraela." Time je mislila na oteti Kovčeg Božji i na svoga svekra i svoga muža.

²²Preto riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela, pretože bola vzatá truhla Božia.

²²Zato reče: "Otišla je slava od Izraela" jer je otet Kovčeg Božji.