¹Po týchto veciach a po tejto vernosti prišiel Senacherib, assýrsky kráľ, a vtrhnúc do Judska položil sa táborom proti ohradeným mestám a povedal si, že ich prelomí a dobyje pre seba.

¹Poslije tih događaja i dokaza vjernosti dođe asirski kralj Sanherib i, ušavši u Judeju, opkoli tvrde gradove misleći ih osvojiti.

²A keď videl Ezechiáš, že prišiel Senacherib, a že jeho tvár je obrátená do boja proti Jeruzalemu,

²Ezekija, vidjevši gdje je došao Sanherib i kako snuje da zavojšti na Jeruzalem,

³uradil sa so svojimi veliteľmi a so svojimi udatnými mužmi, že pozapchávajú a tak ukryjú vody studieň, ktoré sú vonku za mestom. A pomáhali mu.

³posavjetova se s knezovima i s junacima da začepi vodene izvore koji bijahu izvan grada. Oni mu podupriješe osnovu.

⁴A shromaždilo sa mnoho ľudu, a pozapchávali všetky studne a zatarasili aj potok, ktorý sa lial prostredkom zeme povediac: Prečo by mali assýrsky kráľovia, keď prijdú, nájsť tak mnohé vody?!

⁴Sabralo se mnogo naroda te su začepili sva vrela i potok koji teče posred zemlje; govorahu: "Zašto da asirski kraljevi nađu toliko vode kad dođu!"

⁵Pritom sa posilnil a vystavil celý múr, kde bol zborený, a vystúpil až na veže a vonku vybudoval ešte druhý múr a opraviac upevnil Millo, mesto Dávidovo. A narobil množstvo striel a malých štítov.

⁵Ezekija se osokolio, obnovio sav oboreni zid i podigao kule na njemu; izvana je sagradio drugi zid i utvrdio Milon u Davidovu gradu; napravio je mnogo kopalja i štitova,

⁶A ustanovil vojenných veliteľov nad ľudom a shromaždil ich k sebe do ulice mestskej brány a hovoril k ich srdcu a riekol:

⁶zatim postavio vojvode nad narodom i, pozvavši ih k sebi na trg kraj gradskih vrata, ohrabri ih ovim riječima:

⁷Buďte zmužilí a smelí! Nebojte sa a nedeste sa tvári assýrskeho kráľa ani sa nedeste pred celým tým množstvom, ktoré je s ním, lebo s nami je väčší ako s ním.

⁷"Budite hrabri i junaci; ne bojte se i ne plašite se asirskoga kralja, ni svega mnoštva što je s njim, jer je s nama moćniji nego s njim:

⁸S ním je rameno tela, ale s nami je Hospodin, náš Bôh, aby nám pomohol a vybojoval naše boje. A ľud sa spoľahol na slová Ezechiáša, judského kráľa.

⁸s njim je tjelesna mišica, a s nama je Jahve, Bog naš, da nam pomaže i da bije naše bojeve." Narod se uzda u riječi judejskoga kralja Ezekije.

⁹Po tomto poslal Senacherib, assýrsky kráľ, svojich služobníkov do Jeruzalema, kým on sám táboril proti Lachišu a celé jeho kráľovské panstvo s ním, tedy poslal k Ezechiášovi, judskému kráľovi, a k celému Júdovi, ktorý bol shromaždený v Jeruzaleme, povediac:

⁹Poslije toga asirski je kralj Sanherib, dok bijaše kod Lakiša sa svom bojnom silom, poslao sluge u Jeruzalem k judejskome kralju Ezekiji i k svim Judejcima koji bijahu u Jeruzalemu i poručio im:

¹⁰takto hovorí Senacherib, assýrsky kráľ: Na čože sa to vy nadejete a zostávate obľahnutí v ohrade, v Jeruzaleme?

¹⁰"Ovako veli asirski kralj Sanherib: 'U što se uzdate stojeći opsjednuti u Jeruzalemu?

¹¹Či vás to azda nenahovára Ezechiáš, aby vás vydal ta, aby ste pomreli hladom a smädom, hovoriac: Hospodin, náš Bôh, nás vytrhne z ruky assýrskeho kráľa?

¹¹Ne zavodi li vas Ezekija da vas preda smrti od gladi i žeđi kad govori: Jahve, Bog naš, izbavit će nas iz ruke asirskoga kralja?

¹²Či azda on sám, Ezechiáš, neodstránil jeho výšin a jeho oltárov a nepovedal Júdovi a Jeruzalemu: Pred jedným oltárom sa budete klaňať a na ňom budete kadiť.

¹²Nije li taj Ezekija uklonio njegove uzvišice i njegove žrtvenike; i zapovjedio Judejcima i Jeruzalemcima govoreći: Pred jednim se žrtvenikom klanjajte i na njemu kadite!

¹³Či neviete, čo som ja urobil a moji otcovia všetkým národom zemí? Či azda mohli bohovia národov tých zemí vytrhnúť svoju zem z mojej ruky?

¹³Zar ne znate što sam učinio ja i moji preci od svih zemaljskih naroda? Zar su bogovi zemaljskih naroda mogli izbaviti svoje zemlje iz moje ruke?

¹⁴Kde ktorý to bol medzi všetkými bohmi tých národov, ktoré, zarieknuté na záhubu, docela zahubili moji otcovia, ktorý by bol mohol vytrhnúť svoj ľud z mojej ruky, že by vás mohol váš Bôh vytrhnúť z mojej ruky?

¹⁴Koji je među svim bogovima onih naroda što su ih sasvim uništili moji preci mogao izbaviti narod iz moje ruke, da bi mogao vaš Bog izbaviti vas iz moje ruke?'

¹⁵Preto teraz nech vás neklame Ezechiáš ani nech vás nenahovára takým činom, ani mu neverte! Lebo veď nemohol niktorý boh niktorého národa alebo kráľovstva vytrhnúť svoj ľud z mojej ruky a z ruky mojich otcov, a tedy istá vec, že ani vaši bohovia nevytrhnú vás z mojej ruky!

¹⁵Zato nemojte da vas sada Ezekija vara i da vas tako zavodi i ne vjerujte mu! Jer nijedan bog nikojega naroda ili kraljevstva nije mogao izbaviti svoga naroda iz moje ruke, ni iz ruke mojih predaka, a kamoli će vaš Bog izbaviti vas iz moje ruke!"

¹⁶A ešte i viac hovorili jeho služobníci proti Hospodinovi, Bohu, a proti Ezechiášovi, jeho služobníkovi.

¹⁶Još su više njegove sluge napadale Boga Jahvu i njegova slugu Ezekiju.

¹⁷Aj listy písal rúhajúc sa Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, hovoriac v nich proti nemu a vravel: Ako bohovia národov zemí, ktorí nevytrhli svojho ľudu z mojej ruky, tak nevytrhne ani Bôh Ezechiášov svojho ľudu z mojej ruky.

¹⁷Napisao je i pismo ružeći Jahvu, Izraelova Boga: "Kao što bogovi zemaljskih naroda nisu izbavili svojih naroda iz moje ruke, tako neće ni Ezekijin Bog izbaviti svojega naroda iz moje ruke."

¹⁸A volali veľkým hlasom židovsky na ľud Jeruzalema, ktorý bol na múre, aby pustili na nich strach a predesili ich, aby zaujali mesto.

¹⁸I vikahu iza glasa, na judejskom jeziku, jeruzalemskom narodu koji bijaše na zidu da ga uplaše i prepadnu kako bi osvojili grad.

¹⁹A hovorili proti Bohu Jeruzalema, jako hovorili o bohoch národov zeme, o diele rúk človeka.

¹⁹Govorili su o jeruzalemskom Bogu kao o bogovima zemaljskih naroda, bogovima koji su djelo čovječjih ruku.

²⁰Vtedy sa modlil kráľ Ezechiáš a Izaiáš, syn Ámosov, prorok, o to a kričiac volali do neba.

²⁰Stoga se pomoli kralj Ezekija i prorok Izaija, Amosov sin, i zazvaše nebo u pomoć.

²¹A Hospodin poslal anjela, ktorý zahladil každého muža udatného i vojvodu i veliteľa vo vojsku assýrskeho kráľa. A navrátil sa s hanbou svojej tvári do svojej zeme. A keď vošiel do domu svojho boha, niektorí z tých, ktorí vyšli z jeho života, zabili ho tam mečom.

²¹Tada Jahve posla anđela koji uništi sve hrabre junake, zapovjednike i vojvode u vojsci asirskoga kralja, tako da se vratio posramljen u svoju zemlju. A kad je ušao u hram svoga boga, sasjekli su ga ondje mačem neki koji su se rodili iz njegova krila.

²²A tak zachránil Hospodin Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky Senacheriba, assýrskeho kráľa, a z ruky všetkých a vodil ich všade vôkol.

²²Tako je Jahve spasio Ezekiju i jeruzalemske stanovnike od ruke asirskoga kralja Sanheriba i iz ruku neprijatelja, te im dao mir odasvud uokolo.

²³A mnohí donášali Hospodinovi obilné obeti do Jeruzalema a drahocenné dary Ezechiášovi, judskému kráľovi, takže bol potom povznesený pred očami všetkých národov.

²³Mnogi su donosili darove Jahvi u Jeruzalem i dragocjenosti judejskome kralju Ezekiji. Poslije toga Ezekija se uzvisio u očima svih naroda.

²⁴V tých dňoch bol onemocnel Ezechiáš až na smrť a modlil sa Hospodinovi. A odpovedal mu a dal mu vidieť zázrak.

²⁴U to se vrijeme Ezekija razbolio nasmrt, ali se pomolio Jahvi, koji mu je progovorio i učinio čudo.

²⁵Avšak Ezechiáš neodplatil podľa dobrodenia, ktoré mu bolo učinené; ale jeho srdce sa pozdvihlo, a preto povstal proti nemu prchký hnev i proti Júdovi i proti Jeruzalemu.

²⁵Ali se Ezekija nije odužio dobročinstvu koje mu je iskazano, nego se uzoholio; stoga je došla srdžba na nj, na Judu i na Jeruzalem.

²⁶Ale keď sa pokoril Ezechiáš pre pozdvihnutie sa svojho srdca, on i obyvatelia Jeruzalema, neprišiel na nich prchký hnev Hospodinov za dní Ezechiášových.

²⁶Ezekija se ponizio zato što mu se bilo uzoholilo srce, i on i Jeruzalemci, pa tako nije došla na njih Jahvina srdžba za Ezekijina života.

²⁷A Ezechiáš mal bohatstva a slávy veľmi mnoho a nadovážil si pokladov striebra a zlata i drahého kamenia i voňavých vecí i malých štítov a všelijakého vzácneho náradia.

²⁷Ezekija je stekao vrlo veliko bogatstvo i slavu; napravio je riznice za srebro i zlato, za drago kamenje, za miomirise, za štitove i za svakojake dragocjene posude;

²⁸A mal i skladištia pre úrodu obilia, vína a oleja a stáje pre všelijaké hovädá a mnohé stáda po chlievoch.

²⁸skladište za prirod od žita, od novog vina i ulja, staje za svakojaku stoku, torove za stada.

²⁹A nadovážil si miest a stáda drobného dobytka i volov množstvo, pretože mu Bôh dal imania veľmi mnoho.

²⁹Podigao je i gradove, imao je mnogo blaga, sitne stoke i goveda, jer mu je Bog dao vrlo veliko imanje.

³⁰Ten istý Ezechiáš pokryl horný výtok vody Gichona a viedol ju priamo dolu na západnú stranu do mesta Dávidovho. A šťastne sa vodilo Ezechiášovi vo všetkých jeho prácach.

³⁰Isti je Ezekija začepio gornji izvor Gihonske vode i svrnuo je pravo na zapadnu stranu Davidova grada. Ezekija je bio sretan u svakom poslu.

³¹Ale tak aj pri posloch kniežat Babylona, ktoré poslaly k nemu opýtať sa na zázrak, ktorý sa bol stal v zemi, ho bol opustil Bôh zkúsiť ho, aby zvedel všetko, čo je v jeho srdci.

³¹Samo kad su došli poslanici babilonskih knezova, poslani k njemu da se propitaju za čudo koje se dogodilo u zemlji, ostavio ga je Bog da bi ga iskušao i da bi se doznalo sve što mu je u srcu.

³²A ostatné deje Ezechiášove a jeho zbožné skutky, tie hľa, sú napísané vo videní Izaiáša, syna Ámosovho, proroka, a v knihe kráľov Júdových a Izraelových.

³²Ostala Ezekijina djela, njegova pobožnost, zapisani su u proročkom viđenju proroka Izaije, Amosova sina, i u Knjizi o judejskim i izraelskim kraljevima.

³³A tak ľahol Ezechiáš a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho na svahu hrobov synov Dávidových, a preukázali mu poctu, keď zomrel, všetok Júda aj obyvatelia Jeruzalema. A kraľoval Manasses, jeho syn, miesto neho.

³³Ezekija je počinuo kod svojih otaca. Sahranili su ga na usponu kako se ide ka grobovima Davidovih sinova. Po smrti su mu odali počast svi Judejci i Jeruzalemci. Na njegovo se mjesto zakraljio sin mu Manaše.