1Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich?
1Počinjemo li opet sami sebe preporučivati? Ili trebamo li, kao neki, preporučna pisma na vas ili od vas?
2Našim listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,
2Vi ste pismo naše, upisano u srcima vašim; znaju ga i čitaju svi ljudi.
3a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých.
3Vi ste, očito, pismo Kristovo kojemu mi poslužismo, napisano ne crnilom, nego Duhom Boga živoga; ne na pločama kamenim, nego na pločama od mesa, u srcima.
4A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu.
4Takvo pouzdanje imamo po Kristu u Boga.
5Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha,
5Ne kao da smo sami sobom, kao od sebe, sposobni što pomisliti, nego naša je sposobnost od Boga.
6ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.
6On nas osposobi za poslužitelje novoga Saveza, ne slova, nego Duha; jer slovo ubija, a Duh oživljuje.
7A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú,
7Pa ako je smrtonosna služba, slovima uklesana u kamenju, bila tako slavna da sinovi Izraelovi nisu mogli pogledati u lice Mojsijevo zbog prolazne slave lica njegova,
8jako by potom nemala byť služba Ducha slávna!
8koliko li će slavnija biti služba Duha.
9Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!
9Jer ako je služba osude bila slavna, mnogo je slavnija služba pravednosti.
10Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha.
10I zbilja, nije ni bilo proslavljeno ono što je u toj mjeri proslavljeno, ako se usporedi s uzvišenijom slavom.
11Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve.
11Jer ako je ono prolazno bilo slavno, mnogo je slavnije ovo što ostaje.
12Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť,
12Imajući dakle takvo pouzdanje, nastupamo sa svom otvorenošću,
13a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť.
13a ne kao Mojsije koji je stavljao prijevjes na lice da sinovi Izraelovi ne vide svršetak prolaznoga.
14Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje.
14Ali otvrdnu im pamet. Doista, do dana današnjega zastire taj prijevjes čitanje Staroga zavjeta: nije im otkriveno da je u Kristu prestao.
15Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci;
15Naprotiv, kad god se čita Mojsije, do danas prijevjes zastire srce njihovo.
16ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera.
16Ali kad se Izrael obrati Gospodinu, skinut će se prijevjes.
17A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda.
17Gospodin je Duh, a gdje je Duh Gospodnji, ondje je sloboda.
18No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.
18A svi mi, koji otkrivenim licem odrazujemo slavu Gospodnju, po Duhu se Gospodnjem preobražavamo u istu sliku - iz slave u slavu.