¹V dvadsiatom siedmom roku Jeroboáma, izraelského kráľa, začal kraľovať Azariáš, syn Amaziáša, judského kráľa.

¹Dvadeset i sedme godine kraljevanja Jeroboama, kralja izraelskog, postade judejskim kraljem Azarja, sin Amasjin.

²Mal šestnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jecholia z Jeruzalema.

²Bilo mu je šesnaest godina kad se zakraljio, a kraljevao je pedeset i dvije godine u Jeruzalemu. Mati mu se zvala Jekolija, a bila je iz Jeruzalema.

³A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec.

³Činio je što je pravo u Jahvinim očima, sasvim kao i njegov otac Amasja.

⁴Len že výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách.

⁴Samo uzvišica nije srušio i narod je svejednako prinosio žrtve i kad na uzvišicama.

⁵A Hospodin ranil kráľa, a bol malomocný až do dňa svojej smrti a býval v osobitnom dome, a Jotám, syn kráľov, bol nad domom súdiac ľud zeme.

⁵Ali Jahve udari kralja i ostade on gubav do smrti. Stanovao je u odvojenoj kući. Kraljev sin Jotam bio upravitelj dvora i sudio je puku zemlje.

⁶A ostatné deje Azariášove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?

⁶Ostala povijest Azarjina i sve što je učinio, zar sve to nije zapisano u knjizi Ljetopisa kraljeva judejskih?

⁷A tak ľahol Azariáš a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho s jeho otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Jotám, jeho syn, miesto neho.

⁷Azarja je počinuo i sahraniše ga kraj njegovih otaca u Davidovu gradu. A na njegovo se mjesto zakralji sin mu Jotam.

⁸V tridsiatom ôsmom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Zachariáš, syn Jeroboámov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval šesť mesiacov.

⁸Trideset i osme godine Azarjina kraljevanja u Judeji postade izraelskim kraljem u Samariji za šest mjeseci Zaharija, sin Jeroboamov.

⁹A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ako robili jeho otcovia; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael.

⁹On je činio što je zlo u očima Jahvinim, kao što su činili njegovi oci; nije odstupao od grijeha Jeroboama, sina Nebatova, koji je na grijeh naveo Izraela.

¹⁰A sprisahal sa proti nemu Šallúm, syn Jabešov, a bil ho pred ľudom a zabil ho a kraľoval miesto neho.

¹⁰Šalum, sin Jabešov, uroti se protiv njega; udario ga je i usmrtio u Jibleamu te se zakraljio mjesto njega.

¹¹A ostatné deje Zachariášove, hľa, sú napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových.

¹¹Ostala povijest Zaharijina zapisana je u knjizi Ljetopisa izraelskih kraljeva.

¹²To bolo to slovo Hospodinovo, ktoré hovoril Jehu-vovi povediac: Synovia štyroch pokolení ti budú sedieť na tróne Izraelovom. A tak sa aj stalo.

¹²Ispunila se riječ koju je Jahve rekao Jehuu: "Tvoji će sinovi sjediti na prijestolju Izraela sve do četvrtog koljena." I tako je bilo.

¹³Šallúm, syn Jabešov, začal kraľovať v tridsiatom deviatom roku Uziáša, judského kráľa, a kraľoval jeden celý mesiac v Samárii.

¹³Šalum, sin Jabešov, postade kraljem trideset i devete godine kraljevanja Uzije, judejskog kralja, i kraljevao je mjesec dana u Samariji.

¹⁴Lebo prišiel hore Menahem, syn Gádiho, z Tirce a prijdúc do Samárie porazil Šallúma, syna Jabešovho, v Samárii, zabil ho a kraľoval miesto neho.

¹⁴Menahem, sin Gadijev, ode iz Tirse, uđe u Samariju te udari Šaluma, sina Jabešova, usmrti ga i zakralji se mjesto njega.

¹⁵A ostatné deje Šallúmove i jeho sprisahanie sa, jako sa sprisahal, hľa, je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových.

¹⁵Ostala povijest Šalumova i urota koju je skovao, sve je zapisano u knjizi Ljetopisa kraljeva izraelskih.

¹⁶Vtedy zbil Menahem mesto Tifsach a všetko, čo bolo v ňom, i jeho kraje od Tirce, pretože mu neotvorili, a pobil, i všetky jeho tehotné rozpáral.

¹⁶Tada je Menahem razorio Tifnah i sve što je u njem bilo i njegovo područje od Tirse jer mu nisu otvorili vrata. Razorio ga je i rasporio sve trudnice u njemu.

¹⁷V tridsiatom deviatom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Menahem, syn Gádiho, nad Izraelom a kraľoval desať rokov v Samárii.

¹⁷Trideset i devete godine kraljevanja Azarje u Judeji postade Menahem, sin Gadijev, kraljem Izraela. Kraljevao je deset godina u Samariji.

¹⁸A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, po všetky svoje dni.

¹⁸Činio je što je zlo u očima Jahvinim; nije odstupao od grijeha Jeroboama, sina Nebatova, koji je zaveo Izraela. U njegovo vrijeme

¹⁹A keď prišiel Fúl, assýrsky kráľ, proti zemi, dal Menahem Fúlovi tisíc hrivien striebra, aby mu bol na pomoc, aby upevnil kráľovstvo v jeho ruke.

¹⁹Pul, kralj Asirije, osvoji zemlju. Menahem dade Pulu tisuću talenata srebra da mu pomogne učvrstiti kraljevsku vlast u njegovim rukama.

²⁰A Menahem vyrubil striebro na Izraela, na všetkých zámožných, aby dali jeden každý assýrskemu kráľovi päťdesiat šeklov striebra. A tak sa navrátil assýrsky kráľ a nestál tam v zemi.

²⁰Menahem ubra taj novac od Izraela, od svih imućnih ljudi, da bi ga mogao dati asirskom kralju. Po osobi je bilo pedeset šekela srebra. Tako se asirski kralj vratio i nije ondje ostao u zemlji.

²¹A ostatné deje Menahemove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových?

²¹Ostala povijest Menahema i sve što je učinio, zar sve to nije zapisano u knjizi Ljetopisa kraljeva izraelskih?

²²A tak ľahol Menahem a ležal so svojimi otcami, a kraľoval Pekachiáš, jeho syn, miesto neho.

²²Menahem je počinuo sa svojim ocima, a sin njegov Pekahja zakralji se na njegovo mjesto.

²³V päťdesiatom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Pekachiáš, syn Menahemov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval dva roky.

²³Pedesete godine kraljevanja judejskog kralja Azarje postade kraljem izraelskim u Samariji Pekahja, sin Menahemov. Kraljevao je dvije godine.

²⁴A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael.

²⁴On je činio što je zlo u očima Jahvinim; nije odstupao od grijeha Jeroboama, sina Nebatova, koji je zaveo Izraela.

²⁵A sprisahal sa proti nemu Pekach, syn Remaliášov, jeho vojvodca, a zabil ho v Samárii, v paláci domu kráľovho, i s Argobom a Areášom majúc so sebou päťdesiatich so synov Gileáďanov. A keď ho zabil, kraľoval miesto neho.

²⁵Njegov dvoranin Pekah, sin Remalijin, uroti se protiv njega i ubi ga u Samariji, u kuli kraljevskog dvora, s Argobom i Arjeom. Imao je sa sobom pedeset ljudi iz Gileada. Ubio je kralja i zakraljio se mjesto njega.

²⁶A ostatné deje Pekachiášove a všetko, čo robil, hľa, je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových.

²⁶Ostala povijest Pekahje i sve što je učinio, sve je to zapisano u knjizi Ljetopisa izraelskih kraljeva.

²⁷V päťdesiatom druhom roku Azariáša, judského kráľa, začal kraľovať Pekach, syn, Remaliášov, nad Izraelom v Samárii a kraľoval dvadsať rokov.

²⁷Pedeset i druge godine kraljevanja Azarje, judejskoga kralja, postade kraljem u Samariji Pekah, sin Remalijin. Kraljevao je dvadeset godina.

²⁸A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových; neodstúpil od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael.

²⁸On je činio što je zlo u očima Jahvinim; nije odstupao od grijeha Jeroboama, sina Nebatova, koji je zaveo Izraela.

²⁹Za dní Pekacha, izraelského kráľa, prišiel Tiglat-pilezer, assýrsky kráľ, a vzal Ijon a Ábel-bétmaachu a Janoach a Kedeš a Chácor i Gileád i Galileu, celú zem Naftaliho, a odviedol ich obyvateľstvo do Assýrie.

²⁹U vrijeme izraelskog kralja Pekaha došao je asirski kralj Tiglat Pileser i zauzeo Ijon, Abel Bet Maaku, Janoah, Kedeš, Hasor, Gilead, Galileju i svu zemlju Naftalijevu. I odveo je stanovništvo u Asiriju.

³⁰A Hošea, syn Élu, sa sprisahal proti Pekachovi, synovi Remaliášovmu, uderil ho a zabil ho a kraľoval miesto neho, v dvadsiatom roku Jotáma, syna Uziášovho.

³⁰Hošea, sin Elin, uroti se protiv Pekaha, sina Remalijina, ubi ga i zakralji mjesto njega dvadesete godine Jotama, sina Uzijina.

³¹A ostatné deje Pekachove a všetko, čo robil, hľa, to je napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových.

³¹Ostala povijest Pekahova, sve što je učinio, sve je to zapisano u knjizi Ljetopisa izraelskih kraljeva.

³²V druhom roku Pekacha, syna Remaliášovho, izraelského kráľa, začal kraľovať Jotám, syn Uziáša, judského kráľa.

³²Druge godine kraljevanja Pekaha, sina Remalijina, nad Izraelom, postade judejskim kraljem Jotam, sin Uzijin.

³³Mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzalem. A meno jeho matky bolo Jeruša, dcéra Cádokova.

³³Bilo mu je dvadeset i pet godina kad se zakraljio, a kraljevao je šesnaest godina u Jeruzalemu. Materi mu bješe ime Jeruša, Sadokova kći.

³⁴A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Uziáš, jeho otec, tak robil.

³⁴Činio je što je pravo u Jahvinim očima, sasvim kao i otac mu Uzija.

³⁵Len že výšiny neboly ustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. On vystavil hornú bránu domu Hospodinovho.

³⁵Ali ni on nije srušio uzvišica; narod je svejednako prinosio žrtve i kad na uzvišicama. On je sagradio Gornja vrata na Domu Jahvinu.

³⁶A ostatné deje Jotámove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?

³⁶Ostala povijest Jotama i sve što je učinio, zar to nije sve zapisano u knjizi Ljetopisa judejskih kraljeva?

³⁷V tých dňoch začal Hospodin posielať na Júdu Rezína, sýrskeho kráľa, a Pekacha, syna Remaliášovho.

³⁷U njegove je dane Jahve počeo slati protiv Judeje aramejskog kralja Resina i Pekaha, sina Remalijina.

³⁸A tak ľahol Jotám a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Achaz, jeho syn, miesto neho.

³⁸Tada Jotam počinu kod otaca i sahraniše ga u gradu njegova praoca Davida. A na njegovo se mjesto zakralji sin mu Ahaz.