¹A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho a oblečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu Hospodinovho.

¹Čuvši to, kralj Ezekija razdrije svoje haljine, obuče kostrijet i ode u Dom Jahvin.

²A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších z kňazov, odiatych vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámosovmu,

²Zatim posla Elijakima, upravitelja dvora, pisara Šebnu i svećeničke starješine, odjevene u kostrijet, k proroku Izaiji, sinu Amosovu.

³a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu; lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť.

³Oni mu rekoše: "Ovako veli Ezekija: 'Ovo je dan nevolje, kazne i rugla. Prispješe djeca do rođenja, a nema snage da se rode.

⁴Možno, že počuje Hospodin, tvoj Bôh, všetky slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a pokára ho za slová, ktoré počul Hospodin, tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza.

⁴Možda je Jahve, Bog tvoj, čuo što je rekao veliki peharnik koga je asirski kralj, gospodar njegov, poslao da se izruguje Bogu živome i možda će Jahve, Bog tvoj, kazniti riječi koje je čuo! Pomoli se pobožno za Ostatak koji je još preostao.'"

⁵A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi.

⁵Kad su sluge kralja Ezekije stigle k Izaiji,

⁶A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa.

⁶on im reče: "Kažite svome gospodaru: 'Ovako veli Jahve: Ne boj se riječi koje si čuo kada su na me hulile sluge kralja asirskoga.

⁷Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi.

⁷Udahnut ću u njega duh i kad čuje jednu vijest, vratit će se u svoju zemlju. I učinit ću da u svojoj zemlji pogine od mača.'"

⁸A Rabsáke sa navrátil a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša.

⁸Veliki peharnik vrati se i nađe asirskoga kralja gdje opsjeda Libnu, jer bijaše čuo da je kralj otišao iz Lakiša.

⁹A keď počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Hľa, vyšiel, aby bojoval s tebou! zase poslal poslov k Ezechiášovi s týmito slovami:

⁹Dočuo je, naime, vijest o Tirhaku, kralju etiopskome: "Evo, izašao je da se bori protiv tebe." Tada Sanherib ponovo uputi poslanike da kažu Ezekiji:

¹⁰Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa!

¹⁰"Ovako recite judejskom kralju Ezekiji: 'Neka te ne vara tvoj Bog, u koga se uzdaš, govoreći ti: Jeruzalem neće pasti u ruke asirskog kralja!

¹¹Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý?

¹¹Ti znaš što su asirski kraljevi učinili svim zemljama izručivši ih prokletstvu! A ti, ti li ćeš se spasiti?

¹²Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?

¹²Jesu li bogovi spasili narode što su ih uništili moji oci: Gozance, Harane, Resefce i Edence, u Tel Basaru?

¹³Kde je kráľ Chamatu a kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy?

¹³Gdje je kralj hamatski, kralj arpadski, kralj Sefarvajima, Hene i Ive?'"

¹⁴Vtedy vzal Ezechiáš list z ruky poslov a prečítal ho, a odíduc hore do domu Hospodinovho, rozvinul ho Ezechiáš pred Hospodinom.

¹⁴Ezekija primi pismo iz ruke poslanikove i pročita ga. Zatim uđe u Dom Jahvin i razvi ga ondje pred Jahvom.

¹⁵A Ezechiáš sa modlil pred Hospodinom a povedal: Hospodine, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem.

¹⁵I pomoli se Ezekija Jahvi ovako: "Jahve, Bože Izraelov, koji stoluješ nad kerubima, ti si Bog jedini nad svim zemaljskim kraljevstvima, ti si stvorio nebo i zemlju.

¹⁶Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho poslal, aby sa rúhal živému Bohu.

¹⁶Prikloni uho, Jahve, i počuj, otvori oči, Jahve, i vidi! Sanheribove čujder riječi koje poruči da izruga Boga živoga.

¹⁷Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia tie národy aj ich zeme

¹⁷Istina je, o Jahve, asirski su kraljevi zatrli narode i zemlje njihove;

¹⁸a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a zahubili ich.

¹⁸pobacali im u oganj bogove; jer ne bijahu bogovi to, već djela ruku ljudskih, od drveta i kamena; zato ih i uništiše.

¹⁹A tak teraz, Hospodine, náš Bože, prosíme, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný Bôh.

¹⁹Ali sada, Jahve, Bože naš, izbavi nas iz ruke njegove da spoznaju sva kraljevstva zemlje da si ti, Jahve, Bog jedini."

²⁰Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: To, za čo si sa mi modlil ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, som počul.

²⁰Tada Izaija, sin Amosov, poruči Ezekiji: "Ovako veli Jahve, Bog Izraelov: 'Uslišah molitvu koju mi uputi zbog Sanheriba, kralja asirskog.'

²¹Toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema!

²¹Evo riječi što je Jahve objavi protiv njega: Prezire te, ruga ti se djevica, kći sionska; za tobom maše glavom kći jeruzalemska.

²²Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu!

²²Koga si grdio, hulio? Na koga si glasno vikao, ohol pogled dizao? Na Sveca Izraelova!

²³Skrze svojich poslov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na vysokosť vrchov, na najvyššie vrchole Libanona, a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle spanilé a vojdem do nocľažišťa na jeho konci, do lesa, do jeho ovocnej zahrady.

²³Po slugama si svojim vrijeđao Gospoda. Govorio si: s mnoštvom kola ja popeh se na vrh gora, na najviše vrhunce Libanona. Posjekoh mu cedre najviše i čemprese ponajljepše. Dosegoh mu vrh najviši i vrt njegov šumoviti.

²⁴Ja som vykopal a pil som cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.-

²⁴Kopao sam i pio sam vode tuđe; stopalima tad isuših sve rijeke egipatske.

²⁵Či si ty nepočul, že som to už dávno učinil, že som utvoril od pradávna? A teraz som to priviedol ta, že si nato, aby si pustošil ohradené mestá v hromady rumov.

²⁵Čuješ li dobro? Odavna to sam snovao, od iskona smišljao, sada to ostvarujem: na tebi je da prometneš gradove tvrde u razvaline.

²⁶A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia a hanbia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň sviežej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hrdzou, prv ako by bola vyrástla do stebla.

²⁶Stanovnici njini, nemoćni, prepadnuti i smeteni, bjehu kao trava u polju, kao mlado zelenilo, kao trava vrh krovova opaljena vjetrom istočnim.

²⁷Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne.

²⁷Znam kad se dižeš i kad sjedaš, kad izlaziš i kad se vraćaš.

²⁸Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť vystúpila hore do mojich uší, dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa zpät cestou, ktorou si prišiel.

²⁸Jer bjesnio si na me i jer obijest tvoja do ušiju mi dođe, prsten ću ti provuć' kroz nozdrve, uzde stavit' u žvale, vratit ću te putem kojim si i došao!

²⁹A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo narastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite a saďte vinice a jedzte ich ovocie.

²⁹A znak nek' ti bude ovo: Ove će se godine jesti što se samo okrÄunÄi, dogodine što samo uzraste, a treće godine sijte i žanjite, sadite vinograde, jedite im rod.

³⁰A ostatok domu Júdovho, ktorý unikne, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore.

³⁰Preživjeli iz kuće Judine žilje će pustit' u dubinu, plodom rodit' u visinu.

³¹Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok a to, čo unikne záhube, z vrchu Siona. Revnivosť Hospodina Zástupov to učiní.

³¹Jer će iz Jeruzalema izići Ostatak, Sačuvani s gore Siona. Sve će to učinit' ljubomora Jahvina!

³²Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu.

³²Zato ovo govori Jahve o kralju asirskom: 'U ovaj grad on ući neće, ovamo strijele svoje neće izmetati, k njemu neće ni štit okrenuti, niti oko njega nasipe kopati.

³³Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin.

³³Vratit će se putem kojim je i došao, u grad ovaj neće ući' - Jahvina je riječ.

³⁴Lebo budem brániť toto mesto a zastávať ho, aby som ho zachránil pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.

³⁴Grad ću ovaj štitit, spasiti ga, sebe radi i rad sluge svoga Davida."

³⁵A stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami.

³⁵Te iste noći iziđe Anđeo Jahvin i pobi u asirskom taboru stotinu osamdeset i pet tisuća ljudi. Ujutro kad je valjalo ustati, gle, bijahu ondje sve sami mrtvaci.

³⁶Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval a sedel v Ninivem.

³⁶Sanherib podiže tabor i ode. Vratio se u Ninivu.

³⁷A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarecer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chaddon, jeho syn, miesto neho.

³⁷Jednoga dana, dok se klanjao u hramu svoga boga Nisroka, njegovi ga sinovi Adramelek i Sareser ubiše mačem i pobjegoše u zemlju araratsku. Na njegovo se mjesto zakralji sin mu Asar-Hadon.