¹A kráľ poslal poslov, a shromaždili k nemu všetkých starších Judska a Jeruzalema.

¹Tada kralj posla da se saberu kod njega sve judejske i jeruzalemske starješine.

²Potom vyšiel kráľ hore do domu Hospodinovho i všetci mužovia Judska i všetci obyvatelia Jeruzalema s ním, i kňazi i proroci i všetok ľud, od malého až do veľkého. A čítal v ich prítomnosti, tak aby počuli, všetky slová knihy smluvy, ktorá bola najdená v dome Hospodinovom.

²Kralj potom uzađe u Dom Jahvin s Judejcima, Jeruzalemcima, svećenicima i prorocima i sa svim narodom, od najmanjega do najvećega. I pročita im sve riječi Knjige Saveza koja je nađena u Domu Jahvinu.

³A kráľ stojac na vyvýšenom mieste učinil smluvu pred Hospodinom, že bude nasledovať Hospodina a ostríhať jeho prikázania a jeho svedoctvá a jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou, aby učinil to, že by stály slová tejto smluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud sa postavil na tú smluvu.

³Kralj, stojeći na svome mjestu, obnovi pred Jahvom Savez da će slijediti Jahvu i držati se njegovih zapovijedi, pouka i uredaba svim srcem i svom dušom da bi ispunio sve stavke toga Saveza zapisane u ovoj knjizi. Sav je narod stupio u Savez.

⁴Potom rozkázal kráľ Hilkiášovi, najvyššiemu kňazovi, i kňazom druhého radu i strážcom prahu, aby vyniesli z chrámu Hospodinovho všetky nádoby, spravené Bálovi a háju a všetkému vojsku nebeskému, a spálil ich vonku za Jeruzalemom na poli Kidrona a ich prach odniesol do Bét-ela.

⁴Kralj je zapovjedio velikom svećeniku Hilkiji, svećenicima drugog reda i čuvarima hramskog praga da iz Svetišta Jahvina iznesu sve bogoslužne predmete što bijahu načinjeni za Baala, za Ašeru i za svu nebesku vojsku. Odredio je da sve to spale izvan Jeruzalema u poljima kidronskim, a pepeo je odnio u Betel.

⁵A sosadil modlárskych kňazov, ktorých boli ustanovili judskí kráľovia, a ktorí kadili na výšinách po mestách Judska a v okolí Jeruzalema, jako aj tých, ktorí kadili Bálovi, slncu, mesiacu, planetám a všetkému vojsku nebeskému.

⁵Uklonio je lažne svećenike koje su judejski kraljevi postavili da pale kad na uzvišicama, u gradovima judejskim i u okolici Jeruzalema; i one koji su palili kad Baalu, suncu, mjesecu, zvijezdama i svoj vojsci nebeskoj.

⁶A dal vyniesť háj z domu Hospodinovho ta von z Jeruzalema k potoku Kidronu a spálil ho pri potoku Kidrone a roztĺkol na prach a jeho prach hodil na hroby synov obecného ľudu.

⁶Izvan Jeruzalema iznio je iz Doma Jahvina, u dolinu kidronsku, Ašeru i spalio ju je u dolini kidronskoj, satro u prah, a prah bacio na groblje sinova pučkih.

⁷A rozboril domy zasvätených smilstvu, ktoré boly v dome Hospodinovom, v ktorých tkaly ženy domce pre háj.

⁷Razorio je stanove posvećenih bludnica koji su bili u Domu Jahvinu i u kojima su žene tkale haljine Ašeri.

⁸A dal doviesť všetkých kňazov z miest Judska a poškvrnil výšiny, na ktorých kadievali kňazi, od Geby až po Bér-šebu, a rozboril výšiny brán, tie, ktoré boly pri vchode do brány Jozuu, kniežaťa mesta, ktoré boly po ľavej strane tomu, kto vchádzal do brány mesta.

⁸Iz svih judejskih gradova doveo je svećenike i oskvrnuo je uzvišice gdje su ti svećenici prinosili kad, od Gebe do Beer Šebe. Zatim je srušio uzvišice pred vratima, one koje su bile na ulazu vrata Jošue, upravitelja grada, nalijevo kad se prilazi gradskim vratima.

⁹Avšak nevyšli kňazi výšin hore k oltáru Hospodinovmu v Jeruzaleme, ale iba jedli nekvasené medzi svojimi bratmi.

⁹Isto tako svećenici uzvišica nisu mogli uzlaziti žrtveniku Jahvinu u Jeruzalemu, ali su jeli kruhove bez kvasa među svojom braćom.

¹⁰Poškvrnil aj Tofet, ktoré je v údolí synov Hinnoma, aby nikto viac nevodil svojho syna alebo svojej dcéry cez oheň Molochovi.

¹⁰Oskvrnio je Tofet u dolini Ben Hinom, kako nitko ne bi svoga sina ili kćerku provodio kroz oganj u čast Moleku.

¹¹A odpratal kone, ktoré boli dali judskí kráľovia slncu, od vchodu do domu Hospodinovho, pri sieni Netan-melecha, komorníka, ktorý bol v Parvaríme. A vozy slnca spálil ohňom.

¹¹Razagnao je konje koje su judejski kraljevi prinijeli suncu na ulazu u Dom Jahvin, kraj sobe dvoranina Netan Meleka, koja se nalazila u blizini, i spalio je u ognju sunčana kola.

¹²A oltáre, ktoré boly na postreší hornej siene Achazovej, ktoré spravili judskí kráľovia, ako aj oltáre, ktoré spravil Manasses, v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, rozboril kráľ a roztrepal ich a odpratal odtiaľ a ich prach vyhodil do potoka Kidrona.

¹²Žrtvenike na krovu koje bijahu sagradili judejski kraljevi i one koje je sagradio Manaše u oba predvorja Hrama Jahvina, kralj je srušio, uklonio ih odatle i bacio njihov prah u dolinu kidronsku.

¹³Aj výšiny, ktoré boly pred Jeruzalemom, ktoré boly z pravej strany vrchu Zhuby, ktoré vystavil Šalamún, izraelský kráľ, Astarte, hnusobe Sidoncov, a Chámošovi, hnusobe Moábov, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových, poškvrnil kráľ.

¹³Uzvišice koje su bile sučelice Jeruzalemu, na južnom dijelu Maslinske gore, i koje je izraelski kralj Salomon bio sagradio Aštarti, sramoti sidonskoj, Kemošu, sramoti moapskoj, i Milkomu, nakazi amonskoj - sve ih je kralj oskvrnio.

¹⁴A potrieskal modlárske stĺpy a posekal háje a ich miesto zaplnil ľudskými kosťami.

¹⁴Razbio je stupove, iskorijenio ašere i njihova je mjesta ispunio ljudskim kostima.

¹⁵Aj oltár, ktorý bol v Bét-ele, výšinu, ktorú spravil Jeroboám, syn Nebátov, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, i ten oltár i výšinu rozboril a spálil výšinu, rozdrvil na prach a háj spálil.

¹⁵Isto tako i žrtvenik u Betelu, uzvišicu koju je sagradio Jeroboam, sin Nebatov, koji je naveo Izraela na grijeh, kralj je srušio, oborio žrtvenik i tu uzvišicu, satro kamenje u prah, spalio ašere.

¹⁶A keď sa obrátil Joziáš, videl hroby, ktoré boly tam na vrchu, a pošlúc ta pobral kosti z hrobov a spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré zavolal muž Boží, ktorý volajúc predpovedal tieto veci.

¹⁶A kad se Jošija okrenuo i vidio grobove koji bijahu ondje na gori, posla da se sakupe kosti iz onih grobova i spali ih na žrtveniku. Tako ga je oskvrnuo, izvršavajući riječ Jahvinu, koju je objavio čovjek Božji (dok je Jeroboam bio na žrtveniku za vrijeme svečanosti). Okrenuvši se, Jošija baci oči na grob čovjeka Božjeg koji je objavio sve to

¹⁷A riekol: Aký je to tam znak, ktorý vidím? A mužovia mesta mu povedali: To je hrob muža Božieho, ktorý bol prišiel z Judska a ktorý volajúc predpovedal tieto veci, ktoré si učinil na oltári Bét-ela.

¹⁷i upita: "Kakav je ono spomenik što ga vidim?" Ljudi iz grada odgovoriše mu: "To je grob čovjeka Božjeg koji je došao iz Judeje i koji je prorekao sve ovo što si ti učinio s betelskim žrtvenikom."

¹⁸Vtedy riekol: Nechajte ho, nech nikto nehýbe jeho kostí. A tak zachránili jeho kosti s kosťami proroka, ktorý bol prišiel zo Samárie.

¹⁸"Pustite ga na miru", reče kralj, "i neka nitko ne dira njegove kosti." Tako su ostale njegove kosti netaknute s kostima proroka koji je došao iz Samarije.

¹⁹I všetky domy výšin, ktoré boly v mestách Samárie, ktorých narobili izraelskí kráľovia, aby popudzovali, odstránil Joziáš a urobil im podľa všetkých skutkov, ktoré urobil v Bét-ele.

¹⁹Jošija je jednako razorio sve hramove uzvišica koje su izraelski kraljevi sagradili po gradovima Samarije da bi srdili Jahvu i učinio je s njima kao što je učinio u Betelu.

²⁰A pobijúc obetoval všetkých kňazov výšin, ktorí boli tam, na oltároch a pálil na nich ľudské kosti. Potom sa navrátil do Jeruzalema.

²⁰Sve svećenike uzvišica poklao je na žrtvenicima; na njima je spalio i ljudske kosti. Potom se vratio u Jeruzalem.

²¹Potom rozkázal kráľ všetkému ľudu a riekol: Slávte slávnosť veľkonočného baránka Hospodinovi, svojmu Bohu, jako je napísané v tejto knihe smluvy!

²¹Kralj naredi svemu narodu: "Svetkujte Pashu u čast Jahve, Boga svoga, po običaju koji je zapisan u ovoj Knjizi Saveza."

²²Lebo taká slávnosť veľkonočného baránka jako táto nebola slávená odo dní sudcov, ktorí súdili Izraela, ani po všetky dni izraelských kráľov ani judských kráľov.

²²Takva se Pasha nije svetkovala od vremena sudaca koji su sudili Izraelu i za sve vrijeme kraljeva izraelskih i judejskih.

²³Ale iba v osemnástom roku kráľa Joziáša bola tak slávená táto slávnosť baránka Hospodinovi v Jeruzaleme.

²³Samo je osamnaeste godine kraljevanja Jošijina svetkovana takva Pasha u čast Jahve, u Jeruzalemu.

²⁴I duchárov, vedomcov, domácich bohov aj iných ukydaných bohov i všetky hnusoby, ktoré bolo vidieť v Judskej zemi i v Jeruzaleme, odpratal Joziáš, aby postavil slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Hilkiáš v dome Hospodinovom.

²⁴Osim toga, sve bajače i sve vračare, sve kućne bogove i idole i sve sramote koje se mogu vidjeti u zemlji judejskoj i Jeruzalemu - sve je to Jošija uklonio da izvrši riječi Zakona, zapisane u knjizi koju je našao Hilkija, svećenik Doma Jahvina.

²⁵A nebolo jemu rovného kráľa pred ním, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom i celou svojou dušou a celou svojou silou podľa celého zákona Mojžišovho, ani po ňom nepovstal jemu rovný.

²⁵Nije bilo prije njega takva kralja koji se obratio Jahvi svim srcem svojim, svom dušom svojom i svom snagom svojom, u svemu vjeran Zakonu Mojsijevu, a ni poslije njega nije mu bilo ravna.

²⁶Avšak Hospodin sa už neodvrátil od pále svojho veľkého hnevu, jakou horel jeho hnev proti Júdovi pre všetky tie popudzovania, ktorými ho popudzoval Manasses.

²⁶Ipak Jahve nije odustao od plamena svoga velikoga gnjeva kojim je uskipio protiv Judejaca zbog svih izazova kojima ga je Manaše ljutio.

²⁷Preto povedal Hospodin: I Júdu odstránim zpred svojej tvári, jako som odstránil Izraela, a zavrhnem toto mesto, ktoré som bol vyvolil, Jeruzalem, i dom, o ktorom som povedal: Moje meno tam bude.

²⁷Jahve je odlučio: "Maknut ću Judejce ispred sebe kao što sam maknuo Izraela; odbacit ću ovaj grad koji sam izabrao, Jeruzalem, i Dom o kojem rekoh: 'Tu će biti Ime moje.'"

²⁸A ostatné deje Joziášove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových?

²⁸Ostala povijest Jošijina i sve što je učinio, zar sve to nije zapisano u knjizi Ljetopisa judejskih kraljeva?

²⁹Za jeho dní bol vyšiel faraon Necho, egyptský kráľ, proti assýrskemu kráľovi hore ku rieke Eufrates. A kráľ Joziáš odišiel oproti nemu a Necho ho zabil v Megidde hneď, ako ho uvidel.

²⁹U njegvo je vrijeme faraon Neko, egipatski kralj, krenuo protiv asirskoga kralja na rijeci Eufratu. Kralj Jošija pošao je preda nj, ali ga on ubi u Megidu, pri prvom susretu.

³⁰A jeho služobníci ho vzali mŕtveho z Megidda na voz a dopravili ho do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe. A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a pomazali ho a urobili ho kráľom namiesto jeho otca.

³⁰Sluge njegove prenesoše mu tijelo kolima iz Megida, odvezoše ga u Jeruzalem i sahraniše u njegovoj grobnici. Sav narod zemlje primi Joahaza, sina Jošijina; pomazaše ga i proglasiše kraljem namjesto njegova oca.

³¹Jehoachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Chamutaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny.

³¹Joahazu bijahu dvadeset i tri godine kad se zakraljio. Kraljevao je tri mjeseca u Jeruzalemu. Njegova se majka zvala Hamitah, kći Jeremije, i bila je iz Libne.

³²A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia.

³²On je činio što je zlo u očima Jahvinim, sve kao što su činili oci njegovi.

³³A faraon Necho ho poviazal v Rible, v zemi Chamatu, keď kraľoval v Jeruzaleme, a uložil na zem pokutu sto hrivien striebra a hrivnu zlata.

³³Faraon Neko bacio ga je u okove u Ribli, na području Hamata, da ne vlada u Jeruzalemu i udario je na zemlju danak od stotinu talenata srebra i deset talenata zlata.

³⁴A faraon Necho urobil kráľom Eljakima, syna Joziášovho, miesto Joziáša, jeho otca, a premenil jeho meno na Jehojakima. A Jehoachaza vzal so sebou. A prišiel do Egypta a zomrel tam.

³⁴Faraon Neko postavio je za kralja Elijakima, sina Jošijina, na mjesto njegova oca Jošije. I ime mu je promijenio u Jojakim. A Joahaza je uzeo i odveo u Egipat te on umrije ondje.

³⁵A striebro a zlato dal Jehojakim faraonovi, ale prv ocenil zem, aby mohol dať striebro na rozkaz faraonov; od každého podľa jeho ocenenia, tak sohnal striebro a zlato od ľudu zeme, aby ho dal faraonovi Nechovi.

³⁵Jojakim je dao faraonu srebro i zlato, ali je nametnuo zemlji porez da bi smogao svotu koju je faraon zahtijevao. Svakome je nametnuo prema njegovu stanju, uzimao srebro i zlato koje je morao davati faraonu Neku.

³⁶Jehojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedonásť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Zebúda, dcéra Pedaiášova, z Rúmy.

³⁶Jojakimu je bilo dvadeset i pet godina kad je postao kraljem i kraljevao je jedanaest godina u Jeruzalemu. Materi mu je bilo ime Zebida, kći Pedajina, i bila je iz Rume.

³⁷A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia.

³⁷On je činio što je zlo u očima Jahvinim, sve kao što su činili i oci njegovi.