¹A stalo sa po roku, o čase, keď vychádzavajú kráľovia do vojny, že poslal Dávid Joába a svojich služobníkov s ním i celého Izraela, ktorí potom hubili synov Ammonových a obľahli Rabbu. Ale Dávid zostal v Jeruzaleme.

¹U početku slijedeće godine, u doba kad kraljevi izlaze u rat, posla David Joaba i s njim svoje ljude i svega Izraela: oni pobiše Amonce i podsjedoše Rabu. A David osta u Jeruzalemu.

²A stalo sa jedného dňa po čas večera, že Dávid vstal so svojej postele a prechádzal sa na postreší domu kráľovho a videl s postrešia ženu, ktorá sa umývala. A žena bola veľmi pekná čo do postavy a tvári.

²A jednoga dana predveče usta David sa svoje postelje i prošeta se po krovu svoje palače. Opazi s krova ženu gdje se kupa. Ta žena bijaše izvanredno lijepa.

³A Dávid poslal posla a pýtal sa na tú ženu. A ktosi povedal: Či nie je to Bat-šeba, dcéra Eliamova, žena Uriáša Hetejského?

³David se propita za tu ženu i rekoše mu: "Pa to je Bat-Šeba, kći Eliamova i žena Urije Hetita!"

⁴Vtedy poslal Dávid poslov a vzal ju, a keď vošla k nemu, ležal s ňou. A ona sa bola práve očistila od svojej nečistoty. A navrátila sa do svojho domu.

⁴Nato David posla glasnika da je dovedu k njemu. Kad je došla, leže on s njom, upravo kad se bila očistila od svoje nečistoće. Zatim se ona vrati svojoj kući.

⁵A žena otehotnela a preto pošlúc oznámila to Dávidovi a riekla: Som tehotná.

⁵Žena zatrudnje te poruči Davidu: "Trudna sam!"

⁶Vtedy poslal Dávid k Joábovi s odkazom: Pošli ku mne Uriáša Hetejského. A Joáb poslal Uriáša k Dávidovi.

⁶Tada David posla poruku Joabu: "Pošalji k meni Uriju Hetita!" I Joab posla Uriju k Davidu.

⁷A tak prišiel Uriáš k nemu. A Dávid sa pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud, a jako sa darí vojna?

⁷Kad je Urija došao k njemu, zapita ga David kako je Joab, kako je vojska i kako napreduje rat.

⁸A potom riekol Dávid Uriášovi: Iď dolu do svojho domu a umy si nohy. A keď vyšiel Uriáš z domu kráľovho, vyšiel za ním dar kráľov.

⁸Potom David reče Uriji: "Siđi u svoju kuću i operi svoje noge!" Urija iziđe iz kraljeva dvora, a za njim ponesoše dar s kraljeva stola.

⁹Ale Uriáš ležal pri dveriach, pri vchode do domu kráľovho so všetkými služobníkmi svojho pána a neodišiel dolu do svojho domu.

⁹Ali Urija osta da spava pred vratima kraljeva dvora sa stražarima svoga gospodara i ne ode svojoj kući.

¹⁰Vtedy oznámili Dávidovi a riekli: Uriáš neodišiel dolu do svojho domu: A Dávid riekol Uriášovi: Či si neprišiel z cesty? Prečo si neodišiel dolu do svojho domu?

¹⁰Javiše to Davidu govoreći: "Urija nije otišao svojoj kući!" Tada David upita Uriju: "Zar nisi došao s puta? Zašto ne ideš svojoj kući?"

¹¹A Uriáš povedal Dávidovi: Truhla Božia a Izrael i Júda bývajú v stánoch, i môj pán Joáb ako aj služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť do svojho domu, aby som jedol a pil a ležal so svojou ženou? Jako že žiješ, a jako žije tvoja duša, neučiním tej veci.

¹¹A Urija odgovori Davidu: "Kovčeg, Izrael i Juda borave pod šatorima, moj gospodar Joab i straža moga gospodara borave na otvorenu polju, a ja da uđem u svoju kuću da jedem i da pijem i da spavam sa svojom ženom? Živoga mi Jahve, i tako mi tvoga života, zaista neću učiniti nešto takvo!"

¹²Vtedy riekol Dávid Uriášovi: Zostaň tu i dnes, a zajtra ťa prepustím. A tak zostal Uriáš v Jeruzaleme toho dňa i nasledujúceho dňa.

¹²Tada David reče Uriji: "Ostani još danas ovdje, a sutra ću te otpustiti." Tako Urija osta u Jeruzalemu onaj dan.

¹³A keď ho pozval Dávid, jedol pred ním a pil a opojil ho. Ale večer vyšiel ľahnúť si na svoje ležište so služobníkmi svojho pána, a neodišiel dolu do svojho domu.

¹³Sutradan David pozva Uriju da jede i da pije pred njim i on ga opi. A uvečer Urija iziđe i leže na svoju postelju sa stražama svoga gospodara, ali svojoj kući nije otišao.

¹⁴Potom ráno sa stalo, že Dávid napísal Joábovi list a poslal ho po Uriášovi.

¹⁴Ujutro David napisa pismo Joabu i posla ga po Uriji.

¹⁵A v tom liste napísal toto: Postavte Uriáša dopredu ta, kde je boj najtuhší, a potom ustúpte zpät od neho, aby bol uderený a aby zomrel.

¹⁵A u tom pismu pisao je ovako: "Postavite Uriju naprijed, gdje je najžešći boj, pa uzmaknite iza njega: neka bude pogođen i neka pogine!"

¹⁶A stalo sa, keď obliehajúc strážil Joáb mesto, že postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam silní mužovia.

¹⁶Zato Joab, opsjedajući grad, postavi Uriju na mjesto gdje je znao da stoje najhrabriji ratnici.

¹⁷A keď vyšli mužovia mesta a bojovali proti Joábovi, vtedy padlo niekoľko mužov z ľudu, zo služobníkov Dávidových, a zomrel aj Uriáš Hetejský.

¹⁷Kad su onda građani provalili van i pobili se s Joabom, pade nekoliko od njegove vojske, od Davidovih ljudi, a pogibe i Urija Hetit.

¹⁸Potom poslal Joáb posla a oznámil Dávidovi všetko, čo sa týkalo vojny.

¹⁸Potom Joab posla čovjeka i javi Davidu sve što se dogodilo u boju.

¹⁹A prikázal poslovi a riekol: Keď dopovieš kráľovi všetko o vojne,

¹⁹I zapovjedi glasniku ovako: "Kad pripovjediš kralju sve što se dogodilo u boju,

²⁰a bude, ak vzplanie prchlivosť kráľova, a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tam bojovali? Či neviete, že strieľajú s múru?

²⁰možda će se kralj razljutiti pa ti kazati: 'Zašto ste se primakli tako blizu gradu da navalite? Zar niste znali da se obično izmeću strijele sa zida?

²¹Ktože zabil Abimelecha, syna Jerubbešetovho? Či to nebola žena, ktorá hodila na neho kus žernova s múru, a zomrel v Tébeci? Prečo ste sa tedy priblížili k múru? Vtedy povieš. Aj tvoj služobník, Uriáš Hetejský, zomrel.

²¹Tko je ubio Abimeleka, sina Jerubaalova? Nije li jedna žena bacila na njega mlinski kamen, ozgo sa zida, te je poginuo u Tebesu? Zašto ste se primakli tako blizu zidu?' Ako ti tako kaže, a ti mu reci: 'Poginuo je i tvoj sluga Urija Hetit.'"

²²A tak odišiel posol a prijdúc oznámil Dávidovi všetko, pre čo ho poslal Joáb.

²²Glasnik krenu na put, dođe k Davidu i pripovjedi mu sve što mu je naložio Joab. A David planu gnjevom na Joaba i reče glasniku: "Zašto ste se primakli tako blizu zidu? Tko je ubio Abimeleka, sina Jerubaalova? Nije li jedna žena bacila na njega mlinski kamen, ozgo sa zida, te je poginuo u Tebesu? Zašto ste se primakli tako blizu zidu?"

²³A posol povedal Dávidovi: Premohli nás tí mužovia a vyšli proti nám na pole, ale my sme potom útočili na nich až po vchod do brány.

²³Glasnik odgovori Davidu: "Ti su ljudi silovito udarali na nas i izašli su protiv nas na otvoreno polje. Mi smo ih potisnuli natrag do gradskih vrata,

²⁴No, vtedy strelili strelci do tvojich služobníkov s múru, a zomreli niektorí zo služobníkov kráľových, aj tvoj služobník Uriáš Hetejský zomrel.

²⁴ali su strijelci sa zida stali izmetati strijele na tvoje ljude te ih je poginulo nekoliko između kraljevih slugu; tako je poginuo i tvoj sluga Urija Hetit."

²⁵Vtedy riekol Dávid poslovi: Takto povieš Joábovi: Nech nie je tá vec zlá v tvojich očiach, a nech ťa to netrápi, lebo meč žerie raz toho a raz toho. Zosilni svoj boj proti mestu a rozbor ho! A dodaj mu sily.

²⁵Tada David reče glasniku: "Ovako reci Joabu: 'Nemoj to uzimati toliko k srcu, jer mač proždire sad ovoga, sad onoga. Udaraj još jače na grad i obori ga!' Tako ćeš mu vratiti srčanost!"

²⁶A keď počula žena Uriášova, že zomrel Uriáš, jej muž, smútila nad svojím manželom.

²⁶Kad je Urijina žena čula da je poginuo njezin muž Urija, žalila je za svojim mužem.

²⁷A keď pominul smútok, poslal Dávid po ňu a vzal ju do svojho domu, a bola mu ženou. A porodila mu syna. Ale vec, ktorú vykonal Dávid, bola zlá v očiach Hospodinových.

²⁷A kad je prošlo vrijeme žalosti, posla David po nju i uze je u svoj dvor, i ona mu posta ženom. I rodi mu sina. Ali djelo koje učini David bijaše zlo u očima Jahvinim.