¹A Dávid spočítal ľud, ktorý bol s ním, a ustanovil nad nimi tisícnikov a stotníkov.

¹Potom David pobroji narod što bijaše s njim i postavi nad njima tisućnike i stotnike.

²A Dávid oddal tretinu ľudu do ruky Joábovej, tretinu do ruky Abišaja, syna Ceruje, brata Joábovho a tretinu do ruky Ittaja Gitťanského. A kráľ povedal ľudu: I ja sám pojdem s vami von do boja.

²Zatim podijeli vojsku na tri skupine: jednu trećinu predade Joabu, drugu trećinu Abišaju, sinu Sarvijinu, bratu Joabovu, a treću trećinu Itaju iz Gata. Tada David reče narodu: "I ja ću s vama u rat."

³Ale ľud povedal: Nepojdeš! Lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať; ani keby nás zomrela polovica, nebudú na nás veľmi dbať; lebo teraz si ty jako nás desať tisíc. A tak teraz bude dobre, keď nám budeš z mesta na pomoc.

³Ali se narod usprotivi: "Ne smiješ ti ići. Jer ako mi i pobjegnemo, neće nitko na to obraćati pažnju, ili ako nas i pola izgine, neće se na to obraćati pažnja; ali ti sam vrijediš kao nas deset tisuća. Osim toga, bolje je da budeš pripravan da nam iz grada pomogneš."

⁴Na to im riekol kráľ: Učiním to, čo sa vám vidí za dobré. Preto sa postavil kráľ ku bráne, a všetok ľud vyšiel po stách a po tisícoch.

⁴A kralj im odgovori: "Učinit ću sve što vam se čini dobro." I kralj stade kod vrata dok je vojska izlazila po stotinama i tisućama.

⁵A kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi a riekol: Šetrne mi zachádzajte so synom Absalomom. A počul všetok ľud, keď prikazoval kráľ všetkým veliteľom o Absalomovi.

⁵A Joabu, Abišaju i Itaju dade zapovijed: "Čuvajte mi mladića Abšaloma!" I sav je narod čuo da je kralj tako zapovjedio svim vojvodama za Abšaloma.

⁶A tak vyšiel ľud do poľa proti Izraelovi. A bitka bola v lese Efraimovom.

⁶Tako vojska iziđe za boj spremna pred Izraela i bitka se zametnu u Efrajimovoj šumi.

⁷A bol tam porazený ľud Izraelov od služobníkov Dávidových. A bola to tam veľká porážka toho dňa. Padlo ich dvadsať tisíc.

⁷Izraelsku vojsku potukoše Davidovi ljudi; i velik poraz bijaše u onaj dan: dvadeset tisuća mrtvih.

⁸Lebo sa tam rozšírila bitka po celej tej krajine, a viacerých z ľudu strávil les, ako bolo tých, ktorých strávil meč toho dňa.

⁸Boj se proširio po svemu onom kraju i više je ljudi onoga dana progutala šuma nego mač.

⁹A prihodilo sa, že sa stretol Absalom so služobníkmi Dávidovými. A Absalom jazdil na mulici, a keď podišla mulica pod husté konáre toho veľkého duba, zachytila sa jeho hlava na dube, takže visel medzi nebom a medzi zemou, a mulica, ktorá bola pod ním, bežala ďalej.

⁹Abšalom slučajno zapade u ruke Davidovim ljudima. Abšalom je jahao na mazgi, a mazga naiđe pod grane velika hrasta, tako te je Abšalomu glava zapela o grane i on osta viseći između neba i zemlje, dok je mazga ispod njega otišla dalje.

¹⁰Keď to videl ktorýsi muž, oznámil to Joábovi a riekol: Hľa, videl som Absaloma visieť na dube.

¹⁰Vidje to neki čovjek i javi Joabu govoreći: "Upravo sam vidio Abšaloma gdje visi o jednom hrastu."

¹¹A Joáb povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: Hľa, videl si a prečo si ho tam nesrazil na zem? A na mne by bolo bývalo, aby som ti dal desať šeklov striebra a jeden pás.

¹¹A Joab odvrati čovjeku koji mu je to javio: "Kad si ga vidio, zašto ga na mjestu nisi sastavio sa zemljom? Moja bi onda bila dužnost da ti dam deset srebrnih šekela i jedan pojas!"

¹²Ale človek odpovedal Joábovi: A čo by som ja hneď tu mal čítať tisíc striebra na svojich rukách, nevystrel by som svojej ruky na syna kráľovho, lebo veď sme počuli na vlastné uši, že ti prikázal kráľ aj Abišajovi aj Ittajovi povediac: Majte mi všetci pozor na syna, na Absaloma!

¹²Ali čovjek odgovori Joabu: "I kad bi mi na dlan izbrojio tisuću srebrnih šekela, ne bih digao ruku na kraljeva sina! Čuli smo na svoje uši kako je kralj zapovjedio tebi, Abišaju i Itaju govoreći: 'Čuvajte mi mladića Abšaloma!'

¹³Alebo keby som vykonal niečo proti jeho duši klamstvom - a niktorá vec sa nezatají pred kráľom -, ty by si sa postavil stranou.

¹³Da sam podmuklo napao na njega izlažući opasnosti svoj život - jer kralju ništa ne ostaje skriveno - onda bi se ti držao po strani."

¹⁴Na to povedal Joáb: Nebudem sa takto s tebou baviť! A vezmúc tri kopije do svojej ruky vrazil ich do srdca Absalomovho, ktorý ešte žil prostred duba.

¹⁴A Joab odvrati: "Neću ja ovdje dangubiti s tobom!" I uze tri sulice u ruke i zabode ih u srce Abšalomu, koji je bio još živ viseći o hrastu.

¹⁵A obstúpili desiati mládenci, ktorí nosili zbraň Joábovu, a bili Absaloma, a tak ho zabili.

¹⁵Nato priđe deset momaka, štitonoša Joabovih, i dotukoše Abšaloma i usmrtiše.

¹⁶Potom hneď zatrúbil Joáb na trúbu, a ľud sa vrátil od honenia Izraela, lebo Joáb šetril ľud.

¹⁶Tada Joab zapovjedi da zatrube u rog, i vojska prestade progoniti Izraela jer je Joab zaustavio vojsku.

¹⁷A vezmúc Absaloma hodili ho v lese do tej veľkej jamy a nasnášali na neho veľmi veľkú hromadu kamenia. A celý Izrael utekal, každý do svojho stánu.

¹⁷Potom uzeše Abšaloma, baciše ga u duboku jamu usred šume i navaljaše na nj veliku gomilu kamenja. Izraelci pak pobjegoše svaki svome šatoru.

¹⁸A Absalom bol vzal a postavil si za svojho života pamätný stĺp, ktorý je v doline kráľovej, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamäť môjho mena. Preto nazval stĺp po svojom mene, a tak sa volá čiastkou Absalomovou až do tohoto dňa.

¹⁸Abšalom bijaše još za života postavio sebi spomenik u Kraljevoj dolini jer mišljaše: "Nemam sina koji bi sačuvao spomen mome imenu." I nazvao je taj spomenik po svome imenu te se još i danas zove "Abšalomov spomenik".

¹⁹A Achimaac, syn Cádokov, povedal: Dovoľ, prosím, žeby som bežal a zvestoval kráľovi radostnú zvesť, že ho vysúdil Hospodin z ruky jeho nepriateľov.

¹⁹Ahimaas, Sadokov sin, reče Joabu: "Idem javiti kralju veselu vijest da mu je Jahve pribavio pravdu izbavivši ga iz ruku njegovih neprijatelja."

²⁰Ale Joáb mu povedal: Nebol by si dnes poslom, ktorý zvestuje radostnú zvesť; budeš zvestovať v iný deň, ale dnes nebudeš zvestovať, pretože zomrel syn kráľov.

²⁰Ali mu Joab reče: "Ne možeš danas biti glasnik vesele vijesti, nego ćeš to biti koji drugi dan; danas ne možeš javiti dobru vijest jer je poginuo kraljev sin."

²¹Potom povedal Joáb Kúšimu: Idi, oznám kráľovi, čo si videl. A Kúši sa poklonil Joábovi a bežal.

²¹Zatim Joab zapovjedi Etiopljaninu: "Idi javi kralju što si vidio!" Etiopljanin se pokloni Joabu i otrča.

²²A Achimaac, syn Cádokov, povedal ešte raz Joábovi: A nech už je, čo chce, dovoľ, prosím, nech i ja bežím za Kúšim! A Joáb povedal: Načo by si ty bežal, môj synu, keď nemáš dobrej zvesti, ktorá by našla odmenu?

²²A Sadokov sim Ahimaas opet zamoli Joaba: "Dogodilo se što mu drago, dopusti da otrčim i ja za Etiopljaninom." A Joab upita: "Zašto bi trčao, sine moj, kad ti ta vesela vijest neće pribaviti nagrade?"

²³A nech už je, čo chce, povedal, pobežím. A riekol mu: Tedy bež: A Achimaac bežal cestou roviny a predbehol Kúšiho.

²³A on ponovi: "Dogodilo se što mu drago, trčat ću!" A Joab mu odvrati: "Trči!" I Ahimaas otrča putem kroz ravnicu i preteče Etiopljanina.

²⁴A Dávid sedel medzi dvoma bránami. A pozorujúci strážca odišiel na postrešie brány, na múr, a keď pozdvihnul svoje oči, videl, že hľa, nejaký muž beží samotný.

²⁴David je upravo sjedio među dvojim gradskim vratima, a stražar se bio uspeo na krov iznad vrata. Podigavši oči, stražar ugleda čovjeka kako trči sam.

²⁵Vtedy zavolal pozorujúci strážca a oznámil to kráľovi. A kráľ povedal: Ak je sám, vtedy je dobrá zvesť v jeho ústach. A človek prichádzal bližšie a bližšie.

²⁵Stražar povika i javi kralju, a kralj mu reče: "Ako je sam, nosi dobar glas na ustima." Čovjek je dolazio sve bliže.

²⁶Potom videl pozorujúci strážca iného muža bežať. A pozorujúci strážca zavolal na bránneho a riekol: Hľa, zase beží nejaký muž samotný! A kráľ povedal: I ten nesie dobrú zvesť.

²⁶Uto stražar ugleda drugoga čovjeka gdje trči. I povika stražar koji je bio nad vratima: "Evo još jednoga čovjeka koji trči sam!" A kralj odvrati: "I taj nosi dobar glas."

²⁷A pozorujúci strážca povedal: Vidím beh prvého jako beh Achimaaca, syna Cádokovho. Na to povedal kráľ: To je dobrý človek a ide s dobrou zvesťou.

²⁷Stražar nastavi: "Prepoznajem trk prvoga čovjeka: trči kao Sadokov sin Ahimaas." A kralj odvrati: "To je dobar čovjek, dolazi s dobrim glasom."

²⁸Potom zavolal Achimaac a riekol kráľovi: Pokoj ti! A poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi a riekol: Požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý zavrel do tvojej ruky mužov, ktorí pozdvihli svoju ruku na môjho pána kráľa!

²⁸Ahimaas se približi kralju i pozdravi ga: "Zdravo!" Baci se licem na zemlju pred kraljem i nastavi: "Blagoslovljen Jahve, tvoj Bog, koji je napustio ljude što su digli ruku na moga gospodara i kralja!"

²⁹A kráľ povedal: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Achimaac odpovedal: Videl som veľký shon, keď posielal Joáb služobníka kráľovho, i mňa, tvojho služobníka, ale neviem, čo bolo.

²⁹A kralj upita: "Je li spašen mladić Abšalom?" A Ahimaas odgovori: "Vidio sam veliku vrevu kad je kraljev sluga Joab slao tvoga slugu, ali ne znam što je bilo."

³⁰A kráľ povedal: Odstúp, postav sa tamto! A odstúpil a stál.

³⁰Kralj mu reče: "Odstupi i stani tamo!" On odstupi i stade.

³¹A tu hľa, prišiel Kúši. A Kúši povedal: Dobrá zvesť sa zvestuje môjmu pánu kráľovi, lebo ťa dnes vysúdil Hospodin z ruky všetkých tých, ktorí boli povstali proti tebe.

³¹Uto stiže Etiopljanin i progovori: "Neka moj gospodar kralj primi veselu vijest. Jahve ti je danas pribavio pravdu izbavivši te iz ruku svih onih koji su ustali na tebe."

³²A kráľ povedal Kúšimu: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Kúši odpovedal: Nech sú jako syn kráľov nepriatelia môjho pána kráľa i všetci, ktorí povstali proti tebe na zlé!

³²A kralj upita Etiopljanina: "Je li spašen mladić Abšalom?" A Etiopljanin odgovori: "Neka neprijatelji moga gospodara i kralja i svi koji se dižu na tebe u zloj namjeri - prođu kao taj mladić!"

³³Vtedy sa vzrušil kráľ a vyjdúc do hornej siene na bráne plakal a idúc takto hovoril: Môj synu, Absalome, môj synu, môj synu, Absalome! Ó, keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absalome! Môj synu, môj synu!