¹A Dávid riekol: Či je ešte niekto, kto by bol pozostal z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť pre Jonatána.

¹Jednoga dana upita David: "Ima li još koji preživjeli od Šaulove kuće da mu učinim milost zbog Jonatana?"

²A dom Saulov mal sluhu, ktorému bolo meno Cíba. A zavolali ho k Dávidovi. A kráľ mu riekol: Či si ty Cíba? A on odpovedal: Som, tvoj služobník.

²A bijaše u Šaulovoj kući sluga po imenu Siba: njega dozvaše pred Davida i kralj ga zapita: "Jesi li ti Siba?" A on odgovori: "Jesam, tvoj sluga!"

³Vtedy riekol kráľ: Či nie je už viacej nikoho z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť Božiu. A Cíba povedal kráľovi: Je ešte syn Jonatánov, chromý na nohy.

³A kralj nastavi: "Zar nema više nikoga od Šaulove kuće da mu iskažem milost kao što je Božja milost?" A Siba odgovori kralju: "Ima još Jonatanov sin koji je hrom na obje noge."

⁴A kráľ mu riekol: Kde je? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, je v dome Machíra, syna Ammielovho, v Ló-debáre.

⁴Kralj ga upita: "Gdje je on?" A Siba odgovori kralju: "Eno ga u kući Makira, sina Amielova, u Lo Debaru."

⁵Vtedy poslal kráľ Dávid po neho a vzal ho z domu Machíra, syna Ammielovho, z Ló-debára.

⁵Tada kralj David posla po njega u kuću Makira, sina Amielova, iz Lo Debara.

⁶A keď prišiel Mefibóšet, syn Jonatána, syna Saulovho, k Dávidovi, padol na svoju tvár a poklonil sa. A Dávid riekol: Mefibóšete! A on povedal: Hľa, tvoj služobník.

⁶Kad je Meribaal, sin Jonatana, sina Šaulova, došao k Davidu, pade ničice i pokloni se. A David reče: "Meribaale!" On odgovori: "Evo tvoga sluge!"

⁷A Dávid mu riekol: Neboj sa, lebo ti istotne učiním milosť pre Jonatána, tvojho otca, a navrátim ti všetko pole Saula, tvojho otca, a ty budeš jesť chlieb pri mojom stole vždycky.

⁷A David mu reče: "Ne boj se jer ti želim iskazati milost zbog tvoga oca Jonatana. Vratit ću ti sva polja tvoga djeda Šaula, a ti ćeš svagda jesti kruh za mojim stolom."

⁸Vtedy sa poklonil a povedal: Čo je tvoj služobník, že si pohliadol na mŕtveho psa, aký som ja?

⁸Meribaal se pokloni i reče: "Što je tvoj sluga te iskazuješ milost mrtvome psu kao što sam ja?"

⁹Potom zavolal kráľ Cíbu, služobníka Saulovho, a riekol mu: Všetko, čo mal Saul a celý jeho dom, dal som synovi tvojho pána.

⁹Potom kralj dozva Sibu, Šaulova slugu, i reče mu: "Sve što je pripadalo Šaulu i njegovoj kući, sve to dajem sinu tvoga gospodara.

¹⁰A budeš mu obrábať zem, ty i tvoji synovia i tvoji sluhovia a budeš donášať, a tak bude mať syn tvojho pána svoj chlieb a bude ho jesť, ale sám Mifibóšet, syn tvojho pána, bude vždycky jesť chlieb pri mojom stole. - A Cíba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov.

¹⁰Ti ćeš mu sa svojim sinovima i sa svojim slugama obrađivati zemlju, od nje ćeš skupljati žetvu da obitelj tvoga gospodara ima kruha; a Meribaal, sin tvoga gospodara, jest će svagda za mojim stolom." A Siba imaše petnaest sinova i dvadeset slugu.

¹¹Na to povedal Cíba kráľovi: Všetko, jako prikázal môj pán kráľ svojmu služobníkovi, tak učiní tvoj služobník. Ale Mefibóšet, jie pri mojom stole jako niektorý zo synov kráľových.

¹¹Siba odgovori kralju: "Tvoj će sluga učiniti sve što je moj gospodar i kralj zapovjedio svome sluzi." Meribaal je, dakle, jeo za Davidovim stolom kao jedan između kraljevih sinova.

¹²A Mefibóšet mal malého syna, ktorému bolo meno Mícha. A všetci, ktorí bývali v dome Cíbovom, boli služobníkmi Mefibóšetovi.

¹²Meribaal je imao maloga sina po imenu Mika. A svi koji su živjeli u Sibinoj kući bijahu u službi Meribaala.

¹³A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, pretože on vždy jedol pri stole kráľovom. A kríval na obe svoje nohy.

¹³A Meribaal je boravio u Jeruzalemu, jer je uvijek jeo za kraljevim stolom. Bio je hrom na obje noge.