1A prišiel aj dolu do Derby a do Lystry. A hľa, bol tam nejaký učeník, menom Timoteus, syn nejakej veriacej ženy Židovky a otca Gréka,
1Stiže tako u Derbu i Listru. Ondje, gle, bijaše učenik neki imenom Timotej, sin neke pokrštene Židovke i oca Grka.
2ktorému dávali bratia, ktorí boli v Lystre a v Ikoniu, dobré svedoctvo.
2Uživao je dobar glas među braćom u Listri i Ikoniju.
3Toho chcel Pavel, aby išiel s ním na cesty, a pojmúc ho obrezal ho pre Židov, ktorí boli po tých miestach, lebo všetci vedeli o jeho otcovi, že bol Grék.
3Pavao htjede da on pođe s njime pa ga uze i obreza zbog Židova koji bijahu u onim mjestima. Jer svi su znali da mu je otac Grk.
4A jako chodili po tých mestách, vydávali im zachovávať ustanovenia, usúdené od apoštolov a od starších, ktorí boli v Jeruzaleme.
4I kako su prolazili gradovima, predavali su im za opsluživanje odredbe koje su apostoli i starješine utvrdili u Jeruzalemu.
5A tak pevnely sbory vo viere a množily sa hojne počtom čo deň.
5Tako se Crkve učvršćivahu u vjeri i broj im se danomice povećavao.
6A keď prešli Frýgiu a Galatskú krajinu, pretože im Svätý Duch zabránil hovoriť slovo v Ázii,
6Prođoše Frigiju i galacijski kraj jer ih je Duh Sveti spriječio propovijedati riječ u Aziji.
7prišli k Mýzii a pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale im nedal Duch Ježišov.
7Kad su došli do Mizije, htjedoše u Bitiniju, ali im ne dopusti Duh Isusov.
8A obíduc Mýziu, sišli dolu do Troady.
8Onda prođoše Miziju i siđoše u Troadu.
9A tam sa ukázalo Pavlovi cez noc videnie: Akýsi muž, Macedonec, stál, prosil ho a hovoril: Prejdi do Macedonie a pomôž nám!
9Noću je Pavao imao viđenje: Makedonac neki stajaše i zaklinjaše ga: "Prijeđi u Makedoniju i pomozi nam!"
10A jako videl videnie, hneď sme hľadali možnosť odísť do Macedonie vyrozumievajúc, že nás ta povolal Pán, aby sme im zvestovali evanjelium.
10Nakon viđenja nastojasmo odmah otputovati u Makedoniju, uvjereni da nas Bog zove navješćivati im evanđelje.
11A tedy odplavili sme sa z Troady a doplavili sme sa rovným behom do Samotrákie a druhého dňa do Neapolis
11Otplovismo iz Troade i zaputismo se ravno u Samotraku pa sutradan u Neapol,
12a odtiaľ do Filíp, ktoré sú prvým mestom osadným tej časti Macedonie. A boli sme v tomto meste niekoľko dní.
12a odande u naseobinu Filipe - grad prvog dijela Makedonije. U tom se gradu zadržasmo nekoliko dana.
13A v sobotný deň sme vyšli za bránu mesta k rieke, kde obyčajne bývala modlitba. A sadnúc si hovorili sme so ženami, ktoré sa boly sišly.
13U dan subotni iziđosmo izvan gradskih vrata k rijeci, gdje smo mislili da će biti bogomolja. Sjedosmo i stadosmo govoriti okupljenim ženama.
14A počúvala nejaká žena, menom Lydia, ktorá predávala purpur, z mesta Tyatír, bojaca sa Boha, ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavel.
14Slušala je tako i neka bogobojazna žena imenom Lidija, prodavačica grimiza iz grada Tijatire. Gospodin joj otvori srce, te ona prihvati što je Pavao govorio.
15A keď bola pokrstená i jej dom, prosila a hovorila: Ak ste súdili o mne, že som verná Pánovi, tak vojdite do môjho domu a zostaňte. A prinútila nás.
15Pošto se pak krsti ona i njezin dom, zamoli: "Ako smatrate da sam vjerna Gospodinu, uđite u moj dom i ostanite u njemu." I prisili nas.
16A stalo sa, keď sme išli na modlitbu, že sa stretla s nami jakási dievčina, ktorá mala vešteckého ducha a ktorá veštením poskytovala svojim pánom veľký zárobok.
16Jednom nas na putu u bogomolju sretne neka ropkinja koja je imala duha vračarskoga i gatajući donosila veliku dobit svojim gospodarima.
17Tá chodila za Pavlom a za nami, kričala a hovorila: Títo ľudia sú sluhami najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.
17Pošla je za Pavlom i za nama te vikala: "Ovi su ljudi sluge Boga Svevišnjega; navješćuju vam put spasenja."
18A to robila za mnoho dní. Ale Pavel s nevôľou to nesúc obrátil sa a povedal duchu: Rozkazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej! A vyšiel v tú istú hodinu.
18To je činila mnogo dana. Pavlu to napokon dodija pa se okrenu i reče duhu: "Zapovijedam ti u ime Isusa Krista: iziđi iz nje!" I iziđe toga časa.
19Ale keď videli jej páni, že vyšla nádej ich zárobku, pochytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na tržište pred náčelníkov mesta
19Kad njezini gospodari vidješe da im nesta nade u dobit, pograbiše Pavla i Silu te ih odvukoše na trg pred glavare.
20a dovedúc ich pred veliteľov povedali: Títo ľudia súc Židia búria naše mesto
20Privedoše ih pretorima i rekoše: "Ovi ljudi uznemiruju naš grad. Židovi su
21a zvestujú obyčaje, ktoré sa nám nesluší prijať ani podľa nich robiť, Rimanom.
21te šire običaje kojih mi Rimljani ne smijemo ni prihvatiti ni držati."
22Tu povstal spolu proti nim aj zástup, a velitelia strhajúc s nich rúcho veleli palicovať.
22Nato svjetina nahrupi na njih, a pretori trgoše s njih odijelo i zapovjediše da se išibaju.
23A keď im už boli zadali mnoho rán, vsadili ich do väzenia a strážnemu väzenia prikázali, aby ich dobre strážil.
23Pošto ih izudaraše, bace ih u tamnicu i zapovjede tamničaru da ih pomno čuva.
24A on dostanúc taký príkaz, vsadil ich do vnútorného väzenia a pre bezpečnosť nohy im sovrel do klady.
24Primivši takvu zapovijed, uze ih on i baci u nutarnju tamnicu, a noge im stavi u klade.
25Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali.
25Oko ponoći su Pavao i Sila molili pjevajući hvalu Bogu, a uznici ih slušali.
26A zrazu povstalo veľké zemetrasenie, takže sa pohly základy žalára, a naskutku sa otvorily všetky dvere, a všetkých putá sa uvoľnily.
26Odjednom nasta potres velik te se poljuljaše temelji zatvora, umah se otvoriše sva vrata, i svima spadoše okovi.
27A keď sa prebudil strážny žalára a videl dvere žalára pootvárané, vytiahol meč a chcel sa zabiť domnievajúc sa, že väzni ušli.
27Tamničar se prenu oda sna pa kad ugleda tamnička vrata otvorena, trgnu mač i samo što se ne ubi misleći da su uznici pobjegli.
28Ale Pavel zavolal veľkým hlasom a povedal: Neurob si ničoho zlého, lebo sme všetci tu!
28Ali Pavao povika iza glasa: "Ne čini sebi nikakva zla! Svi smo ovdje!"
29A keď si vypýtal svetlo, skočil do vnútra a trasúc sa padol pred Pavla a Sílasa
29Onaj nato zaiska svjetlo, uleti i dršćući baci se pred Pavla i Silu;
30a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený?
30izvede ih i upita: "Gospodo, što mi je činiti da se spasim?"
31A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.
31Oni će mu: "Vjeruj u Gospodina Isusa i spasit ćeš se - ti i dom tvoj!"
32A hovorili mu slovo Pánovo i všetkým, ktorí boli v jeho dome.
32Onda navijestiše riječ Gospodnju njemu i svima u domu njegovu.
33A pojal ich v tú hodinu nočnú, umyl ich od rán a bol naskutku pokrstený on i všetci jeho domáci.
33Te iste noćne ure uze ih, opra im rane pa se odmah krsti - on i svi njegovi.
34A vyviedol ich hore do svojho domu a predložil im stôl a plesal s celým domom uveriac Bohu.
34Onda ih uvede u dom, prostre stol te se zajedno sa svim domom obradova što je povjerovao Bogu.
35A keď bol deň, poslali velitelia hajdúchov s odkazom: Prepusti tých ľudí!
35Kad se razdani, poslaše pretori liktore s porukom: "Pusti te ljude!"
36A strážny žalára oznámil slová Pavlovi. Velitelia vraj poslali hajdúchov, aby som vás prepustil. Tak teraz vyjdite a iďte v pokoji.
36Tamničar to priopći Pavlu: "Pretori, reče, poručiše da vas pustim. Iziđite dakle sad i pođite u miru!"
37Ale Pavel im povedal: Najprv nás, Rimanov, verejne, a neodsúdených nabili a vrhli do väzenia a teraz nás tajne vyháňajú? Nie, ale nech sami prijdú a vyvedú nás.
37Nato im Pavao odvrati: "Javno su nas neosuđene išibali, nas rimske građane, i bacili u tamnicu. A sada da nas potajno izbace? Nipošto, nego neka oni sami dođu i izvedu nas!"
38A hajdúsi oznámili tie slová veliteľom. A báli sa, keď počuli, že sú Rimania.
38Liktori to jave pretorima. Oni su se uplašili kada doznaše da su Rimljani.
39A prišli a prosili ich a vyvedúc žiadali, žeby vyšli z mesta.
39Zato dođu da ih nagovore pa ih izvedu i zamole da odu iz grada.
40A keď vyšli z väzenia, vošli k Lydii a vidiac bratov potešili ich a vyšli.
40Izišavši iz tamnice, oni pođu k Lidiji, pogledaju i obodre braću pa odu.