¹A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i sadúceovia,

¹Dok su oni još govorili narodu, priđu im svećenici, hramski zapovjednik i saduceji,

²namrzení preto, že učia ľud a zvestujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych.

²ozlovoljeni što uče narod i navješćuju - u Isusu - uskrsnuće od mrtvih;

³A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer.

³pograbe ih i bace u tamnicu do sutra jer već bijaše večer.

⁴Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narástol počet mužov tak asi na päť tisíc.

⁴Ipak mnogi od onih koji su čuli Riječ, povjerovaše te broj vjernika poraste nekako do pet tisuća.

⁵A stalo sa na druhý deň, že sa shromaždili ich kniežatá a starší a zákonníci do Jeruzalema,

⁵Sutradan se sastadoše u Jeruzalemu glavari, starješine i pismoznanci -

⁶aj Annáš, najvyšší kňaz, a Kaifáš a Ján a Alexander i všetci, koľko ich bolo z rodu najvyššieho kňaza,

⁶i veliki svećenik Ana, i Kajfa, i Ivan, i Aleksandar, i svi od roda velikosvećeničkoga.

⁷a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili?

⁷Izvedoše apostole preda se pa ih stadoše ispitivati: "Kojom snagom ili po kojem imenu vi to učiniste?"

⁸Vtedy Peter, razom naplnený Svätým Duchom, im povedal: Kniežatá ľudu a starší Izraelovi!

⁸Onda Petar pun Duha Svetoga reče: "Glavari narodni i starješine!

⁹Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrodenie, učinené nemocnému človekovi, že čím alebo kým je tento uzdravený,

⁹Zar mi danas odgovaramo zbog dobra djela učinjena bolesnu čovjeku? Po kome je ovaj spašen?

¹⁰nech vám je všetkým známe aj všetkému ľudu izraelskému, že menom Ježiša Krista, toho Nazarejského, ktorého ste vy ukrižovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, tým tento tu stojí zdravý pred vami.

¹⁰Neka bude znano svima vama i svemu narodu Izraelovu: po imenu Isusa Krista Nazarećanina, kojega ste vi raspeli, a kojega Bog uskrisi od mrtvih! Po njemu ovaj stoji pred vama zdrav!

¹¹To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla.

¹¹On je onaj kamen koji vi graditelji odbaciste, ali koji postade kamen zaglavni.

¹²A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.

¹²I nema ni u kome drugom spasenja. Nema uistinu pod nebom drugoga imena dana ljudima po kojemu se možemo spasiti."

¹³A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, že bývali s Ježišom.

¹³Kad vidješe neustrašivost Petrovu i Ivanovu, a znajući da su to ljudi nepismeni i neuki, bijahu u čudu; znali su ih, da bijahu s Isusom, ali

¹⁴A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, nemali čo proti nim povedať.

¹⁴videći gdje s njima stoji izliječeni čovjek, nisu mogli ništa protusloviti.

¹⁵A rozkázali, aby vyšli von z vysokej rady a radili sa medzi sebou

¹⁵Stoga zapovjediše da izađu iz vijećnice pa stadoše raspravljati:

¹⁶a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôžeme to popierať.

¹⁶"Što ćemo s tim ljudima? Ta učinili su očit znak, poznat svim Jeruzalemcima, ne možemo ga nijekati;

¹⁷Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby viacej v tom mene nehovorili niktorému človekovi.

¹⁷ali da se još više ne razglasi u narod, zaprijetimo im da nikomu živom o tom Imenu više ne govore."

¹⁸A zavolajúc ich prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.

¹⁸Pozvaše ih i zapovjediše im da podnipošto ne zbore niti naučavaju u ime Isusovo.

¹⁹Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha.

¹⁹Ali im Petar i Ivan odgovoriše: "Sudite je li pred Bogom pravo slušati radije vas nego Boga.

²⁰Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.

²⁰Mi doista ne možemo ne govoriti što vidjesmo i čusmo."

²¹A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo.

²¹Ali oni ne našavši kako da ih kazne, opet im zaprijete pa ih otpuste poradi naroda jer su svi slavili Boga zbog onoga što se dogodilo.

²²Lebo človek mal vyše štyridsať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia.

²²Jer čovjeku na kom se dogodi čudo ozdravljenja bijaše više od četrdeset godina.

²³A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší.

²³Otpušteni, odoše svojima i javiše što im rekoše veliki svećenici i starješine.

²⁴A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Samovládca, ty, ó, Bože, ktorý si učinil nebo a zem i more i všetko, čo je v nich,

²⁴Kad su oni to čuli, jednodušno podigoše glas k Bogu i rekoše: "Gospodine, ti si stvorio nebo i zemlju i more i sve što je u njima!

²⁵ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci?

²⁵Ti si na usta oca našega, sluge svoga Davida, po Duhu Svetom rekao: Zašto se bune narodi, zašto puci ludosti snuju?

²⁶Postavili sa kráľovia zeme, a kniežatá sa dovedna sišli proti Hospodinovi a proti jeho Pomazanému.

²⁶Ustaju kraljevi zemaljski, Knezovi se rotÄe protiv Gospodina i protiv Pomazanika njegova.

²⁷Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom,

²⁷RotÄe se, uistinu, u ovome gradu na svetog Slugu tvoga Isusa, kog pomaza, rotÄe se Herod i Poncije Pilat zajedno s narodima i pucima izraelskim

²⁸aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo.

²⁸da učine što tvoja ruka i tvoja volja predodredi da se zbude.

²⁹A tak teraz, ó, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo,

²⁹I evo sada, Gospodine, promotri prijetnje njihove i daj slugama svojim sa svom smjelošću navješćivati riječ tvoju!

³⁰kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša.

³⁰Pruži ruku svoju da bude ozdravljenja, znamenja i čudesa po imenu svetoga Sluge tvoga Isusa."

³¹A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smele.

³¹I pošto se pomoliše, potrese se mjesto gdje bijahu sabrani, i svi se napuniše Duha Svetoga te stanu navješćivati riječ Božju smjelo.

³²A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné.

³²U mnoštva onih što prigrliše vjeru bijaše jedno srce i jedna duša. I nijedan od njih nije svojim zvao ništa od onoga što je imao, nego im sve bijaše zajedničko.

³³A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých.

³³Apostoli pak velikom silom davahu svjedočanstvo o uskrsnuću Gospodina Isusa i svi uživahu veliku naklonost.

³⁴Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali,

³⁴Doista, nitko među njima nije oskudijevao jer koji bi god posjedovali zemljišta ili kuće, prodavali bi ih i utržak donosili

³⁵a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval.

³⁵i stavljali pred noge apostolima. A dijelilo se svakomu koliko je trebao.

³⁶A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Barnabáš, čo je v preklade: Syn potešenia, Levita, rodom z Cypru,

³⁶A Josip, od apostola prozvan Barnaba, što znači Sin utjehe, levit, rodom Cipranin,

³⁷majúc pole predal ho a doniesol peniaze a položil k nohám apoštolov.

³⁷posjedovaše jednu njivu; proda je pa donese novac i postavi pred noge apostolima.