1A v tých dňoch, keď sa množili učeníci, povstalo reptanie hellenistov proti Hebrejom, že pri každodennej obsluhe venuje sa ich vdovám menej pozornosti.
1U one dane, kako se broj učenika množio, Židovi grčkog jezika stadoše mrmljati protiv domaćih Židova što se u svagdanjem služenju zanemaruju njihove udovice.
2Vtedy si svolali tí dvanásti množstvo učeníkov a povedali: Neľúbi sa to, aby sme my opustili slovo Božie a obsluhovali stoly.
2Dvanaestorica nato sazvaše mnoštvo učenika i rekoše: "Nije pravo da mi napustimo riječ Božju da bismo služili kod stolova.
3A tak obzrite sa, bratia, po siedmich dobropovestných mužoch zpomedzi seba, plných Svätého Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme k tejto práci,
3De pronađite, braćo, između sebe sedam muževa na dobru glasu, punih Duha i mudrosti. Njih ćemo postaviti nad ovom službom,
4a my budeme snažne zotrvávať na modlitbe a v službe slova.
4a mi ćemo se posvetiti molitvi i posluživanju Riječi."
5A ľúbilo sa slovo všetkému množstvu, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Svätého Ducha, a Filipa a Prochóra a Nikanora a Timóna a Parména a Mikuláša, antiochenského prozelyta,
5Prijedlog se svidje svemu mnoštvu pa izabraše Stjepana, muža puna vjere i Duha Svetoga, zatim Filipa, Prohora, Nikanora, Timona, Parmenu te antiohijskog pridošlicu Nikolu.
6ktorých postavili pred apoštolov a pomodliac sa vzložili na nich ruky.
6Njih postave pred apostole, a oni pomolivši se, polože na njih ruke.
7A slovo Božie rástlo, a počet učeníkov sa množil v Jeruzaleme veľmi. I veľký zástup kňazov bol poslušný viere.
7I riječ je Božja rasla, uvelike se množio broj učenika u Jeruzalemu i veliko je mnoštvo svećenika prihvaćalo vjeru.
8A Štefan, plný viery, milosti a moci, činil veliké zázraky a divy medzi ľudom.
8Stjepan je pun milosti i snage činio velika čudesa i znamenja u narodu.
9Ale povstali niektorí z tej tak zvanej synagógy Libertínov, Cyréňanov a Alexandríncov a z tých, ktorí boli z Cilície a z Ázie, a dohadovali sa so Štefanom,
9Nato se digoše neki iz takozvane sinagoge Slobodnjaka, Cirenaca, Aleksandrinaca te onih iz Cilicije i Azije pa počeše raspravljati sa Stjepanom,
10a nemohli odolať múdrosti a duchu, ktorým hovoril.
10ali nisu mogli odoljeti mudrosti i Duhu kojim je govorio.
11Vtedy podhodili mužov, ktorí hovorili: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.
11Onda podmetnuše neke ljude koji rekoše: "Čuli smo ga govoriti pogrdne riječi protiv Mojsija i Boga."
12A tak vzbúrili ľud i starších i zákonníkov a prijdúc na neho schvatli ho a zaviedli pred vysokú radu
12Podjare i narod, starješine i pismoznance pa priđu, zgrabe ga i odvuku u Vijeće.
13a postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová proti tomuto svätému miestu a proti zákonu.
13Ondje namjestiše lažne svjedoke koji rekoše: "Ovaj čovjek neprestance govori protiv svetog Mjesta i Zakona.
14Lebo sme ho počuli hovoriť, že ten Nazarejský Ježiš zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám podal Mojžiš.
14Čuli smo ga doista govoriti: 'Isus Nazarećanin razvalit će ovo Mjesto i izmijeniti običaje koje nam predade Mojsije'."
15A všetci, ktorí sedeli vo vysokej rade, upreli na neho oči a videli jeho tvár ako čo by tvár anjela.
15A svi koji su sjedili u Vijeću upriješe pogled u Stjepana te opaziše - lice mu kao u anđela.