1A toho dňa povstalo veľké prenasledovanie na cirkev, ktorá bola v Jeruzaleme, a všetci sa rozpŕchli po krajoch Judska a Samárie, krome apoštolov.
1Savao je pristao da se Stjepan smakne. U onaj dan navali velik progon na Crkvu u Jeruzalemu. Svi se osim apostola raspršiše po krajevima judejskim i samarijskim.
2A pobožní mužovia pochovali Štefana a plakali veľmi nad ním.
2Bogobojazni su ljudi pokopali Stjepana i održali veliko žalovanje za njim.
3A Saul len hubil cirkev vnikajúc do domov a vláčil mužov i ženy a dával ich do žalára.
3Savao je pak pustošio Crkvu: ulazio je u kuće, odvlačio muževe i žene i predavao ih u tamnicu.
4A tak tí, ktorí sa rozpŕchli, prešli každý svojou stranou a zvestovali slovo.
4Oni dakle što su se raspršili obilazili su navješćujući Riječ.
5A Filip sišiel do mesta Samárie a kázal im Krista.
5Filip tako siđe u grad samarijski i stade im propovijedati Krista.
6A zástupy jednomyseľne pozorovaly na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil.
6Mnoštvo je jednodušno prihvaćalo što je Filip govorio slušajući ga i gledajući znamenja koja je činio.
7Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom, aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení.
7Doista, iz mnogih su opsjednutih izlazili nečisti duhovi vičući iza glasa, a ozdravljali su i mnogi uzeti i hromi.
8A povstala veliká radosť v tom meste.
8Nasta tako velika radost u onome gradu.
9A nejaký muž, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úžasom hovoriac o sebe, že je kýmsi velikým,
9Čovjek se neki, imenom Šimun, u gradu već duže bavio čarobnjaštvom i opčaravao narod tvrdeći da je neki veliki.
10na ktorého pozorovali všetci od malého až do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Božou.
10Priklanjalo mu se sve, malo i veliko, te govorilo: "Ovaj je Snaga Božja, zvana Velika."
11A pozorovali na neho preto, že ich za dlhý čas naplňoval úžasom svojimi čary.
11A priklanjahu mu se jer ih je duže vremena opčaravao svojim vradžbinama.
12Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša Krista, krstili sa mužovia a ženy.
12Ali kad povjerovaše Filipu koji navješćivaše evanđelje o kraljevstvu Božjemu i o imenu Isusa Krista, krštavahu se - muževi i žene.
13A uveril aj sám Šimon a keď bol pokrstený, pridŕžal sa Filipa. A vidiac, že sa dejú divy a veľké moci, žasnul.
13Povjerova i Šimun te se krsti i osta uz Filipa: bio je zanesen promatrajući znamenja i čudesa koja su se događala.
14A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána,
14Kad su apostoli u Jeruzalemu čuli da je Samarija prigrlila riječ Božju, poslaše k njima Petra i Ivana.
15ktorí, keď ta sišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha,
15Oni siđoše i pomoliše se za njih da bi primili Duha Svetoga.
16lebo ešte nebol sostúpil na niktorého z nich, a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.
16Jer još ni na koga od njih ne bijaše sišao; bijahu samo kršteni u ime Gospodina Isusa.
17Vtedy vzkladali na nich ruky, a dostávali Svätého Ducha.
17Tada polagahu ruke na njih i oni primahu Duha Svetoga.
18A keď videl Šimon, že vzkladaním rúk apoštolov dáva sa Svätý Duch, doniesol im peniaze
18Kad Šimun vidje da se polaganjem ruku apostolskih daje Duh, ponudi apostolima novaca
19a povedal: Dajte i mne tú moc, aby ten, na koho by som položil ruky, dostal Svätého Ducha.
19govoreći: "Dajte i meni tu moć da svatko na koga položim ruke primi Duha Svetoga."
20A Peter mu povedal: Tvoje peniaze nech sú i s tebou na zatratenie, pretože si sa domnieval, že dar Boží možno nadobudnúť si za peniaze.
20Petar mu odvrati: "Novac tvoj zajedno s tobom propao kad si mislio dar Božji novcima steći!
21Nemáš dielu ani losu v tejto veci, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom.
21Nema tebi ovdje dijela ni udjela jer tvoje srce nije pravo pred Bogom!
22Preto čiň pokánie z tejto svojej nešľachetnosti a pros Pána, ak by ti azda mohol byť odpustený úmysel tvojho srdca,
22Obrati se od te opakosti svoje i moli Gospodina ne bi li ti se kako oprostila namisao srca tvoga.
23lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.
23Ta gledam te: žučju si gorak i nepravdom okovan."
24A Šimon odpovedal a riekol: Proste vy za mňa u Pána, žeby neprišlo na mňa nič z toho, čo ste povedali.
24Šimun odgovori: "Molite i vi za me Gospodina da me ne snađe ništa od toga što rekoste!"
25A oni osvedčiac dôrazne a pohovoriac slovo Pánovo vrátili sa do Jeruzalema a cestou zvestovali v mnohých samaritánskych mestečkách evanjelium.
25Oni pak pošto posvjedočiše i dorekoše riječ Gospodnju, vratiše se u Jeruzalem navješćujući evanđelje mnogim selima samarijskim.
26A anjel Pánov prehovoril k Filipovi a povedal: Vstaň a idi smerom na poludnie, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema dolu do Gazy. Tá cesta je pustá.
26Anđeo se Gospodnji obrati Filipu: "Ustani i pođi na jug putom što iz Jeruzalema silazi u Gazu; on je pust."
27A vstal a išiel. A hľa, videl muža Ethiopa, eunúcha, veľmoža Kandáky, kráľovnej Ethiopov, ktorý bol nad všetkými jej pokladmi a ktorý bol prišiel do Jeruzalema modliť sa
27On usta i pođe. Odjednom eto nekog Etiopljanina, dvoranina, visokog dostojanstvenika kandake, kraljice etiopske koji bijaše nad svom njezinom riznicom.
28a navracoval sa a sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.
28Vraćao se iz Jeruzalema, kamo je bio pošao pokloniti se; sjeđaše na svojim kolima i čitaše proroka Izaiju.
29A Duch povedal Filipovi: Pristúp a pripoj sa k tomu vozu.
29Duh reče Filipu: "Pođi i pridruži se tim kolima!"
30A keď pribehol Filip, počul ho, že číta proroka Izaiáša, a povedal: A či aj rozumieš, čo čítaš?
30Filip pritrča i ču gdje onaj čita Izaiju proroka pa će mu: "Razumiješ li što čitaš?"
31A on povedal: Ako by som mohol rozumieť, keď mi niekto nevyloží? A poprosil Filipa, žeby vyšiel a sadol si s ním.
31On odvrati: "Kako bih mogao ako me tko ne uputi?" Onda zamoli Filipa da se uspne i sjedne uza nj.
32A obsah písma, ktoré čítal, bol tento: Vedený bol ako ovca na zabitie, a jako sa baránok neohlási pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril svojich úst.
32A čitao je ovaj odlomak Pisma: Ko ovcu na klanje odvedoše ga, ko janje nijemo pred onim što ga striže on ne otvara svojih usta.
33V jeho ponížení bol vyzdvihnutý jeho súd, a jeho rod kto vyrozpráva! Lebo jeho život sa berie so zeme.
33U poniženju sud mu je uskraćen. Naraštaj njegov tko da opiše? Da, uklonjen je sa zemlje život njegov.
34A eunúch odpovedal Filipovi a riekol: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok, sám o sebe a či o niekom inom?
34Dvoranin se obrati Filipu pa će mu: "Molim te, o kome to prorok govori? O sebi ili o kome drugom?
35Tu otvoril Filip svoje ústa a počnúc od tohoto písma zvestoval mu Ježiša.
35Filip prozbori te mu, pošavši od toga Pisma, navijesti evanđelje: Isusa.
36A jako tak išli cestou, prišli k akejsi vode, a eunúch povedal: Hľa, voda; čo mi prekáža dať sa pokrstiť?
36Putujući tako, stigoše do neke vode pa će dvoranin: "Evo vode! Što priječi da se krstim?"
37A Filip riekol: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A odpovedal a riekol: Verím, že Ježiš Kristus je syn Boží.
37#
38A rozkázal vozu, aby postál, a sišli obidvaja do vody, Filip aj eunúch, a pokrstil ho.
38Zapovjedi da kola stanu pa obojica, Filip i dvoranin, siđoše u vodu te ga Filip krsti.
39A keď vyšli z vody, Duch Pánov uchvátil Filipa, a eunúch ho viacej nevidel, lebo išiel svojou cestou radujúc sa.
39A kad iziđoše iz vode, Duh Gospodnji ugrabi Filipa te ga dvoranin više ne vidje. On radosno nastavi svojim putom,
40A Filip sa našiel v Azóte a chodiac zvestoval všetkým tým mestám evanjelium, až prišiel do Cezáree.
40a Filip se nađe u Azotu. I kako je prolazio, navješćivaše evanđelje svim gradovima dok ne stiže u Cezareju.