¹Potom dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, trinásteho dňa toho mesiaca, ktorého prišlo slovo kráľovo a jeho zákon ta, aby boly vykonané, toho dňa, ktorého sa nadejali nepriatelia Židov, že dostanú moc nad nimi, obrátilo sa to tak, že oni, Židia, dostali moc nad tými, ktorí ich nenávideli.

¹Trinaestoga dana dvanaestog mjeseca, mjeseca Adara, kad je morala biti izvršena odredba kraljevog ukaza, istoga dana u koji su se neprijatelji Židova nadali zavladati nad njima dogodi se obrnuto: Židovi zavladaše nad neprijateljima svojim.

²Lebo sa shromaždili Židia vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, aby vystreli ruku na tých, ktorí hľadali ich zlé, ani neobstál nikto pred nimi, lebo ich strach padol na všetky národy.

²Židovi se sakupiše po svojim gradovima u svim pokrajinama kralja Ahasvera da udare na one koji su tražili njihovu propast. I nitko se nije usuđivao da im pruži otpor, jer je sve narode spopao strah od Židova.

³I všetky kniežatá krajín a vladári, vojvodovia a tí, ktorí konali prácu kráľovu, pomáhali Židom, lebo padol na nich strach Mardocheov.

³Svi su knezovi pokrajina i namjesnici, upravljači i činovnici kraljevi štitili Židove jer ih je obuzeo strah od Mordokaja.

⁴Lebo Mardocheus bol veľkým v dome kráľovom, a jeho povesť išla po všetkých krajinách, pretože muž Mardocheus bol čo ďalej tým väčší.

⁴Jer je Mordokaj postao velik na kraljevskom dvoru, i po svim pokrajinama širio se glas da Mordokaj postaje sve moćniji.

⁵A Židia uderili na všetkých svojich nepriateľov bijúc ich mečom, vraždiac a hubiac a tak urobili tým, ktorí ich nenávideli, po svojej vôli.

⁵Židovi, dakle, udariše mačem po svim svojim neprijateljima, sasjekoše ih i zatrše; sa svojim mrziteljima postupiše kako im se htjelo.

⁶A na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov,

⁶Samo u tvrđavi Suzi smakoše i zatrše Židovi pet stotina ljudi;

⁷i Paršandata, Dalfona a Asfata,

⁷pogubiše Paršandatu, Dalfona, Aspatu,

⁸Poráta, Adalia a Aridata,

⁸Poratu, Adaliju, Aridatu,

⁹Parmašta, Arisaja, Aridaja a Vajzata,

⁹Parmaštu, Arisaja, Aridaja, Jezatu

¹⁰desiatich synov Hámana, syna Hammedatovho, protivníka Židov, zabili, ale po lúpeži nevystreli svojej ruky.

¹⁰i deset sinova Hamana, sina Hamdatina, progonitelja Židova. Ali se ne pojagmiše za plijenom.

¹¹Toho dňa, keď prišiel počet pobitých na hrade Súsane pred kráľa,

¹¹Toga istog dana, doznavši za broj ubijenih u tvrđavi Suzi,

¹²povedal kráľ kráľovnej Esteri: Na hrade Súsane zabili Židia a zahubili päťsto mužov a desiatich synov Hámanových. A čo učinili v ostatných krajinách kráľových? A čo je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A čo je ešte tvoja prosba? A učiní sa.

¹²kralj reče kraljici Esteri: "U tvrđavi Suzi Židovi su smaknuli i uništili pet stotina ljudi i deset Hamanovih sinova. Što su tek onda izveli u ostalim pokrajinama kraljevim? Koja je sada molba tvoja? Bit će uslišana! Koja je tvoja želja? Bit će ispunjena!"

¹³A Ester odpovedala: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, nech sa dá i zajtra Židom, ktorí sú v Súsane, aby urobili podľa zákona tohoto dňa, a desiatich synov Hámanových nech obesia na šibenicu.

¹³"Ako je kralju po volji," reče Estera, "neka se Židovima koji žive u Suzi dopusti još sutra primijeniti isti zakon kao i danas i neka se objesi deset Hamanovih sinova."

¹⁴A kráľ rozkázal, aby sa urobilo tak, a tedy bol vydaný zákon v Súsane, a desiatich synov Hámanových obesili.

¹⁴Kralj naredi da se tako učini: zakon bi u Suzi proglašen i deset Hamanovih sinova obješeno.

¹⁵A Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa aj štrnásteho dňa mesiaca adara a zabili v Súsane tristo mužov, ale po koristi nevystreli svojej ruky.

¹⁵Tako se Židovi Suze sakupiše i četrnaestoga dana mjeseca Adara pa pobiše u Suzi još tri stotine ljudi. Ali se ni tada ne pojagmiše za plijenom.

¹⁶A ostatní Židia, ktorí boli v krajinách kráľových, tiež sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život a tak mali pokoj od svojich nepriateľov a pobili z tých, ktorí ich nenávideli, sedemdesiatpäť tisíc, ale po koristi nevystreli svojej ruky.

¹⁶Ostali Židovi, oni koji su živjeli u kraljevskim pokrajinama, sakupiše se da brane svoje živote i mir od neprijatelja: pobiše sedamdeset i pet tisuća dušmana. Ali se ni tada ne pojagmiše za plijenom. Bio je trinaesti dan mjeseca Adara.

¹⁷To bolo trinásteho dňa mesiaca adara, a mali pokoj štrnásteho dňa toho mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.

¹⁷Četrnaestoga dana Židovi su mirovali: to bijaše dan gozbe i veselja.

¹⁸Ale Židia, ktorí boli v Súsane, shromaždili sa trinásteho dňa toho mesiaca i štrnásteho dňa toho mesiaca a mali pokoj pätnásteho dňa toho istého mesiaca a urobili ho dňom hodu a radosti.

¹⁸Židovi u Suzi koji su se sakupili trinaestoga i četrnaestoga dana mirovahu petnaestoga dana; to je bio dan njihova veselja i gozbi.

¹⁹Preto Židia, obyvatelia dedín, ktorí bývajú v neohradených mestách, svätia štrnásty deň mesiaca adara jako deň radosti a hodu a jako dobrý deň, to jest sviatok, a posielajú jedni druhým čiastky pokrmov.

¹⁹Zbog toga Židovi pripoljci, oni koji žive po neutvrđenim selima, blagdanski svetkuju četrnaesti dan mjeseca Adara veseleći se i gozbujući i među sobom izmjenjujući darove.

²⁰A Mardocheus opísal tieto veci a poslal listy ku všetkým Židom, ktorí boli kdekoľvek po všetkých krajinách kráľa Ahasvera, blízkym i ďalekým,

²⁰Mordokaj opisa te događaje i upravi pisma Židovima svih blizih i dalekih pokrajina kralja Ahasvera.

²¹ustanovujúc im, aby svätili štrnásty deň mesiaca adara i pätnásty deň toho mesiaca každého roku,

²¹Naložio im je da četrnaesti i petnaesti dan mjeseca Adara svake godine slave

²²podľa dní, v ktorých mali Židia už pokoj od svojich nepriateľov a podľa mesiaca, ktorý sa im obrátil z trápenia duše na radosť a zo smútku na dobrý deň, aby ich svätili jako dni hodu a radosti a aby si navzájom posielali pôcty, čiastky slávnostného pokrmu, a dary chudobným.

²²kao dane u kojima su Židovi postigli spokoj od svojih neprijatelja i kao mjesec koji je bio pretvorio u radost njihovu tugu a u blagdan njihovo žalovanje. Neka ih slave gozbom i veseljem, izmjenjujući među sobom darove i dijeleći poklone ubogima.

²³A Židia to prijali, že budú robiť to, čo začali, a to, čo im napísal Mardocheus.

²³Židovi prihvatiše da drže ono što su već sami od sebe počeli slaviti i o čemu im je pisao Mordokaj:

²⁴Lebo Háman, syn Hammedatov, Agagský, protivník všetkých Židov, zamýšľal o Židoch, aby ich zahubil a hodil púr, to jest los, aby ich rozdrtil a zahubil.

²⁴"Haman, sin Hamdatin, Agađanin, progonitelj svih Židova, kako je bio naumio sve ih uništiti, baci 'Pur', to jest ždrijeb, za njihovo smaknuće i zator;

²⁵Ale keď to prišlo pred kráľa, rozkázal listom, aby sa jeho zlostný úmysel, ktorý bol umyslel proti Židom, obrátil na jeho hlavu, a tak ho obesili i jeho synov na šibenicu.

²⁵ali kad je za njegovu zamisao doznao kralj, on pismeno naredi: 'Neka se na njegovu glavu obori opaki naum što ga bijaše zasnovao protiv Židova i neka bude obješen, on i sinovi njegovi.'"

²⁶Preto pomenovali tie dni Púrim podľa mena púr. A preto pre všetky slová toho listu, a preto, čo videli pri tom, a čo ich bolo stihlo,

²⁶Zbog toga su ti dani nazvani Purim, prema riječi Pur. Zato prema svem sadržaju toga pisma i prema onome što su vidjeli i što im bijaše preneseno

²⁷ustanovili a prijali Židia na seba a na svoje semeno jako i na všetkých tých, ktorí by sa kedy pripojili k nim, že to nezajde, aby nesvätili tých dvoch dní podľa toho, jako je o nich napísané, a podľa ich času každého roku,

²⁷Židovi se neopozivo obvezaše i prihvatiše za se, za svoje potomke i za sve one koji se s njima budu udružili da će svake godine slaviti ta dva dana prema tom propisu i u to vrijeme.

²⁸a že sa má pamätať na tie dni, a že sa majú svätiť v každom pokolení, v každej čeľadi, v každej krajine a v každom meste, a že tie dni Púrim nezajdú z prostredku Židov, ani že ich pamiatka nevyhynie u ich potomstva.

²⁸Te dane valja slaviti i njih se sjećati od pokoljenja do pokoljenja u svakoj obitelji, pokrajini i gradu; ti dani Purima ne smiju iščeznuti ispred Židova, ni spomen na njih biti izbrisan iz njihova roda.

²⁹A písala i kráľovná Ester, dcéra Abichailova, i Žid Mardocheus dôrazne, s celou mocou, i po druhé, aby pevne postavili ten list o sviatku Púrim.

²⁹Kraljica Estera, kći Abihailova, i Židov Mordokaj pisali su to što snažnije da tako još jednom potkrijepe pismo o Purimu.

³⁰A poslal listy ku všetkým Židom, do sto dvadsaťsedem krajín kráľovstva Ahasvera, slová pokoja a pravdy,

³⁰Pisma su poslali svim Židovima u sto dvadeset i sedam pokrajina Ahasverova kraljevstva s porukom mira i vjernosti;

³¹postaviť pevne tie dni Púrim, aby ich zachovávali na ich časy, jako im ich nariadil Žid Mardocheus a kráľovná Ester, a jako to prijali za ustanovenie na seba a na svoje semä, predpisy pôstov a ich kriku.

³¹da obdržavaju te dane Purima u njihovo određeno vrijeme, kako su to odredili Židov Mordokaj i kraljica Estera, i da drže post i molitve, onako kako su to oni obvezali sebe i svoje potomke.

³²A tak rozkaz Esterin ustanovil pevne predpisy sviatku týchto Púrim, a bolo to zapísané do knihy.

³²Tako Esterina naredba ozakoni ove propise Purima i to bi zapisano u knjigu.