¹A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

¹Jahve reče Mojsiju:

²Posväť mi všetko prvorodené, čo otvára jakýkoľvek život medzi synmi Izraelovými jako u ľudí tak i u hoviad; to je moje.

²"Meni posvetite svakoga prvorođenca! Prvenci materina krila kod Izraelaca, i od ljudi i od životinja, meni pripadaju!"

³A Mojžiš povedal ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorom ste vyšli z Egypta, z domu sluhov, lebo silnou rukou vás vyviedol Hospodin odtiaľto, a preto sa nebude jesť kvasené.

³A onda Mojsije reče narodu: "Sjećajte se ovoga dana u koji ste izbavljeni iz Egipta, iz kuće ropstva, jer vas Jahve izbavi odande svojom jakom mišicom. Ukvasani kruh neka se ne jede!

⁴Dneská vychádzate, v mesiaci abibe.

⁴Ovoga dana mjeseca Abiba vaše je izbavljenje.

⁵A bude, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Heveja a Jebuzeja, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe, zem, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš konať túto službu v tomto mesiaci.

⁵Stoga: kad te Jahve uvede u zemlju Kanaanaca, Hetita, Amorejaca, Hivijaca i Jebusejaca, za koju se zakleo tvojim precima da će ti je dati - zemlju kojom teče med i mlijeko - ovoga mjeseca obavi ovakav obred:

⁶Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, a siedmeho dňa bude slávnosť Hospodinova.

⁶sedam dana jedi nekvasan kruh, a sedmoga dana neka se slavi svetkovina u čast Jahvi.

⁷Nekvasené chleby sa budú jesť tých sedem dní, a nebude u teba vidieť ničoho kvaseného, ani nebude u teba vidieť kvasu vo všetkých tvojich krajoch!

⁷Sedam dana neka se jede nekvasan kruh; ukvasanog kruha neka ne bude kod tebe; i neka se nigdje ne vidi kvasac na tvome području.

⁸A oznámiš toho dňa svojmu synovi a povieš: To je pre to, čo mi učinil Hospodin, keď som išiel z Egypta.

⁸Svome sinu toga dana objasni: to je za ono što mi je Jahve učinio kad sam se iz Egipta izbavio.

⁹A bude ti to znamením na tvojej ruke a pamiatkou medzi tvojimi očima, aby bol zákon Hospodinov v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta.

⁹Neka ti bude kao znak na tvojoj ruci i kao opomena na tvome čelu: da Jahvin zakon bude uvijek na tvojim ustima. Jer te rukom jakom Jahve izbavio iz Egipta.

¹⁰Preto budeš ostríhať toto ustanovenie na jeho určený čas s roka na rok.

¹⁰Ovaj propis vršite svake godine u određeno vrijeme."

¹¹A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin do zeme Kananeja, tak ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju,

¹¹"A kada te Jahve dovede u zemlju Kanaanaca - kako vam se zakle, tebi i tvojim ocima - i kada ti je preda,

¹²že oddelíš všetko to, čo otvára život, Hospodinovi, ako aj každý, život otvárajúci plod hoviad, ktorý budeš mať, mužského, pohlavia, bude Hospodinovi.

¹²ustupajte Jahvi prvorođence materinjega krila, a tako i sve prvine što ih tvoja stoka dade - svako muško pripada Jahvi!

¹³Ale každý plod osla, otvárajúci život, vykúpiš dobytčaťom, ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu krk. Ale každého prvorodeného z ľudí medzi svojimi synmi vykúpiš.

¹³Svaku prvinu magaradi otkupi janjetom ili jaretom. Ako je ne otkupiš, slomi joj vrat. A svakoga prvorođenca između svoje djece otkupi.

¹⁴A bude, keď sa ťa voľakedy zajtra opýta tvoj syn a povie: Čo to znamená? Povieš mu: Silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta, z domu sluhov.

¹⁴Kad te sin tvoj sutra zapita: Što znači to? - odgovori mu: Rukom jakom izvede nas Jahve iz Egipta, iz kuće ropstva.

¹⁵Lebo stalo sa, keď zatvrdil faraon svoje srdce tak, že nás nechcel prepustiť, že Hospodin pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného z ľudí až do prvorodeného z hoviad. Preto ja obetujem Hospodinovi všetko otvárajúce život, čo je mužského pohlavia, a každého prvorodeného zo svojich synov vykupujem.

¹⁵Kako je faraon postao tvrdokoran pa nas nije htio pustiti, Jahve je poubijao sve prvorođence u zemlji egipatskoj: prvorođence ljudi i prvine stoke. Eto zato Jahvi žrtvujem svaku mušku prvinu materinjega krila, a svakoga prvorođenca od svojih sinova otkupljujem.

¹⁶A bude to znamením na tvojej ruke a pamätným poväzkom medzi tvojimi očima, lebo silnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta.

¹⁶Neka ti to bude kao znak na tvojoj ruci i kao znamenje posred čela da nas je rukom jakom Jahve izbavio iz Egipta."

¹⁷A stalo sa, keď prepustil faraon ľud, že ich neviedol Bôh cestou do zeme Filištínov, hoci bola bližšia, pretože Bôh riekol: Aby neľutoval ľud, keď by uvidel vojnu, a vrátil by sa do Egypta.

¹⁷Kad je faraon dopustio da narod ode, Bog ih nije poveo prema filistejskoj zemlji, iako je onuda bilo najbliže. Bog je, naime, rekao: "Mogao bi se narod predomisliti i vratiti u Egipat kad vidi ratovanje."

¹⁸Preto Bôh viedol ľud okolo, cestou na púšť, smerom k Červenému moru. A synovia Izraela vyšli vyzbrojení a vojensky zriadení hore z Egyptskej zeme.

¹⁸Stoga Bog povede narod zaobilaznim putem, kroz pustinju prema Crvenome moru. Izraelci su napustili zemlju egipatsku naoružani od glave do pete.

¹⁹A Mojžiš vzal kosti Jozefove so sobou, pretože bol veľmi zaviazal synov Izraelových prísahou povediac: Istotne vás navštívi Bôh, a preto vynesiete moje kosti odtiaľto hore so sebou.

¹⁹Mojsije ponese sa sobom Josipove kosti. Jer Josip bijaše zakleo Izraelce riječima: "Bog će se zacijelo za vas zauzeti. Tada i moje kosti odavde ponesite sa sobom!"

²⁰Potom tiahli zo Sukkóta a rozložili sa táborom v Étame, na kraji púšte.

²⁰Krenuvši iz Sukota, utabore se u Etamu, na kraju pustinje.

²¹A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.

²¹Jahve je išao pred njima, danju u stupu od oblaka da im put pokazuje, a noću u stupu od ognja da im svijetli. Tako su mogli putovati i danju i noću.

²²Neučinil Hospodin tak, aby bol uhnul oblakový stĺp vodne alebo ohnivý stĺp vnoci zpred ľudu.

²²I nije ispred naroda nestajao stup od oblaka danju ni stup od ognja noću.